Epidémie - karantény
Zaujimava tlacovka SaS. Tie veci co ukazali davaju vcelku zmysel. Kolko minut potrva nez to Matovic zhodi zo stola?
-
Gunslinger
- moderátor
- Príspevky: 2433
- Registered for: 15 years 11 months
Dlhy ale dobry clanok, odporucam precitat vsetkym co sa ockovat nechcu dat alebo este nie su rozhodnuti:
Imunológ Leksa: Jedno uštipnutie komárom je nebezpečnejšie ako očkovanie proti covidu
Molekulárny imunológ a biochemik Vladimír Leksa pôsobí na Medicínskej univerzite vo Viedni a je vedúcim laboratória Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Nie testovanie, ale očkovanie proti novému koronavírusu by malo byť povinné, myslí si imunológ Vladimír Leksa. „Takto žiť ešte ďalšie roky je neudržateľné. A vakcína to ako jediná dokáže zastaviť,“ dodáva vedec z SAV.
Ako fungujú vakcíny proti novému koronavírusu, ako sa medzi sebou líšia a nehrozí, že sa niečo zanedbalo, ak ich vývoj trval menej ako rok? Imunológ Vladimír Leksa v rozhovore hovorí, že ľudia očkovaniu neveria, lebo nevideli choroby, proti ktorým nás chráni. „Už nevidia to dobro, ktoré vakcíny robia. Ak sa tri generácie za sebou narodia do prostredia chráneného vakcínou, napokon si neuvedomíte, že ochrana, ktorú považujete sa samozrejmú, je spôsobená vakcínou.“
V rozhovore sa dočítate aj:
• koľko ľudí by sa malo dať zaočkovať proti novému koronavírusu, aby to malo zmysel;
• ako dlho vydrží imunita po očkovaní;
• či by sa mali dať zaočkovať aj tí, ktorí už ochorenie prekonali.
Do finále sa dostáva viacero vakcín proti novému koronavírusu. Od ktorej z nich si sľubujete najviac?
Najviac si sľubujem od mRNA vakcín. Ide o novú generáciu vakcín. Ako imunológ ich považujem za začiatok novej éry v očkovaní a imunológii. V ostatných rokoch sa začali používať v klinických testoch proti zike alebo HIV, ale najmä v personalizovanej medicíne proti určitým typom nádorov. Zatiaľ išlo len o experimentálnu liečbu a vakcína sa nepoužíva bežne ako napríklad licencovaná vakcína proti rakovine krčka maternice. No už sa testovala na ľuďoch. Niekedy vo februári ste sa ma v Denníku N pýtali, kedy si myslím, že bude vakcína. Odpovedal som, že do konca roka, čo mi vyšlo. Dôvodom je, že mRNA vakcíny sa dajú rýchlo vyrobiť a sú lacné. V porovnaní s inými očkovacími látkami sú aj veľmi efektívne.
Tento typ vakcín vyvíja Moderna alebo Pfizer s BioNTechom. Ako fungujú?
Čo by vedci museli prácne syntetizovať v labákoch, urobia po podaní tejto vakcíny naše bunky za nás. Keď sa mRNA vakcína dostane do cieľových buniek, začne sa syntetizovať vírusový peptid, ktorý naštartuje imunitnú odpoveď. Výhodou týchto vakcín je, že vyvolávajú nielen protilátkovú, ale aj bunkovú odpoveď až na úrovni cytotoxických buniek, čiže kompletnú imunitnú odpoveď. Mnohé iné vakcíny totiž vyvolávajú hlavne protilátkovú odpoveď. Na rozdiel od vakcín s oslabenými vírusmi – ktoré takisto vyvolávajú kompletnú odpoveď – som pri mRNA vakcínach očakával, že budú mať menej nežiaducich účinkov. To sa zatiaľ potvrdzuje. Doteraz sa otestovali desaťtisíce ľudí a dosiaľ som nezachytil, že by vakcíny od Pfizeru a BioNTechu či Moderny spôsobili nejaké vážnejšie problémy.
Typy vakcín proti novému koronavírusu:
• V súčasnosti je v tretej (záverečnej) fáze klinického skúšania 12 vakcín, celkovo sú po celom svete v rôznej fáze vývoja desiatky vakcín.
1. Genetické vakcíny:
• doručia jeden alebo viac génov nového koronavírusu do našich buniek, aby vyvolali imunitnú reakciu. Patria sem mRNA vakcíny od Moderny či Pfizeru a BioNTechu. Spoločnosti ohlásili účinnosť vakcíny na úrovni 94,5 a 95 percent. Nie sú známe žiadne vážne vedľajšie účinky. Nevýhodou druhej menovanej vakcíny je potreba skladovať ju pri nízkej teplote mínus 80 stupňov Celzia, vakcína od Moderny sa skladuje pri teplote mínus 20 stupňov Celzia.
2. Vakcíny s vírusovým vektorom:
• vakcíny s obsahom vírusov, ktoré sú určené na prenos génov koronavírusu. Tieto vírusové vektory nie sú nebezpečné – buď ide o modifikované zvieracie vírusy, alebo oslabené ľudské vírusy, v tomto prípade adenovírusy. Medzi tieto vakcíny sa radí ruská vakcína Sputnik V, vakcína vyvíjaná Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca či vakcína od Johnson & Johnson. Magazín Nature označil ruskú vakcínu za „kontroverznú“, článok z Lancetu o vakcíne viacerí kritizovali pre podozrenia z falšovania výsledkov.
3. Proteínové vakcíny:
• tieto vakcíny neobsahujú genetický materiál nového koronavírusu, ale proteíny vírusu. Niektoré vakcíny obsahujú celé proteíny, iné len časti. Medzi tieto vakcíny sa radia napríklad tie od spoločnosti Novavax alebo Sanofi.
4. Vakcíny s oslabeným alebo inaktivovaným vírusom:
• vakcíny vyrobené z oslabených koronavírusov alebo koronavírusov, ktoré boli inaktivované chemikáliami. Jedným z výrobcov tohto druhu vakcíny je čínska spoločnosť Sinovac. Podľa imunológa Leksu je tento typ vakcín spojený s najväčším rizikom nežiaducich účinkov v prípade, že sa vírusy nedeaktivujú správne.
Účinnosť vakcíny proti chrípke je do 60 percent, no Pfizer s BioNTechom aj Moderna hovoria o 95-percentnej účinnosti vakcíny proti novému koronavírusu. Ako je možné, že sú tie čísla také vysoké?
Účinnosť mRNA vakcín proti novému koronavírusu je podľa mňa taká vysoká preto, lebo očkovanie prebehlo v dvoch dávkach s rozdielom troch týždňov. V testoch boli rovnomerne zastúpené všetky vekové kategórie. Starší ľudia so slabšou imunitou majú problém plnohodnotne odpovedať na vakcínu, lebo nemajú už dosť takzvaných naivných imunitných buniek, a množstvo protilátok a pamäťových imunitných buniek v ich tele sa nenavýši na dostatočné množstvo. Z toho dôvodu ich očkovali dvakrát. Ak by prvé očkovanie nebolo dostatočné, jednoducho to dotiahli druhou dávkou. Druhým dôvodom vysokej účinnosti mRNA vakcín proti novému koronavírusu je, že infekcia je nová a vírus zatiaľ nie je taký heterogénny. Vakcína sa začala vyvíjať pred zhruba deviatimi mesiacmi. Za ten čas sa vírus nezmenil natoľko, aby vakcína nebola účinná.
Výsledky od Pfizeru a BioNTechu aj Moderny sú zatiaľ iba predbežné. Existuje možnosť, že sa ešte spochybnia?
Takýto problém nastal s ruskou vakcínou Sputnik V. Článok v Lancete o ruskej vakcíne bol podrobený kritike. Boli tam podozrenia na falšovanie výsledkov. Keď sa výsledky opublikujú vo vedeckých časopisoch, vrhnú sa na to iní vedci, aby tam našli chyby, ale myslím si, že na účinnosti sa nebude meniť nič. To by si nemohli dovoliť. Existujú pravidlá na vyhodnotenie účinnosti. Museli mať dostatočný počet dobrovoľníkov a v tomto prípade išlo o viac ako 40-tisíc ľudí. Potom čakali, kedy určitý počet z nich ochorie. Porovnali očkovaných s kontrolnou skupinou, ktorej dali placebo. Keď ochorejú najmä tí s placebom, vakcína je účinná. Myslím si, že na účinnosti 95 percent sa nebude nič meniť. Pfizer a BioNTech aj Moderna sú také renomované firmy, že sa to nestane.
Ako sa od vakcín od Pfizeru a BioNTechu či Moderny líši vakcína od Johnson & Johnson, ruská vakcína Sputnik V a vakcína vyvíjaná Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca?
Zvolili štandardnejší prístup, hoci to stále nie je klasická vakcína z minulosti. mRNA vakcína robí to, že časť génu vo forme RNA sa vloží do našich buniek, ktoré naprodukujú vírusový polypeptid. Pri vakcínach, na ktoré ste sa pýtali, sa genetická informácia vkladá do iných vírusov. Tieto vírusy nie sú nebezpečné a nespôsobujú vážne ochorenia. Buď ide o modifikované zvieracie vírusy, alebo oslabené ľudské vírusy, v tomto prípade adenovírusy. Keďže sa v týchto vakcínach využíva modifikovaný patogén, môže sa zvýšiť pravdepodobnosť vedľajších účinkov. Nemyslím si však, že by mali byť časté a vážne. Tieto vakcíny budú porovnateľne účinné ako mRNA vakcíny.
Aké iné typy vakcín proti novému koronavírusu sa vyvíjajú?
Klasický spôsob je, že sa vírus oslabí alebo deaktivuje. To spravila čínska spoločnosť Sinovac. V tomto prípade je riziko vedľajších účinkov najvyššie, lebo keď to neurobíte správne, môžu nastať komplikácie. V iných vakcínach sa používa syntetická časť, ktorá sama osebe nie je patogénna. V tomto je asi najďalej spoločnosť Novavax, ktorá využíva purifikovaný proteín. Problémom je, že takýto purifikovaný proteín nemusí vyvolať dostatočnú imunitnú odpoveď. Okrem proteínu sa do takejto vakcíny pridávajú aj isté podporné látky, ktoré imunitný systém akoby naštartujú. Ide o takzvané „adjuvans“. Imunitný systém totiž reaguje len vtedy, keď vidí niečo cudzie, z angličtiny „stranger“, a nejaké nebezpečenstvo, „danger“. Ak má tieto dva signály, imunitný systém sa spustí. Keďže purifikovaný proteín nemusí imunitný systém rozpoznať ako niečo nebezpečné, do vakcíny sa pridávajú časti bakteriálnych membrán, bunkových stien, lyzáty a všelijaké rastlinné oleje, ktoré svojou stavbou pripomínajú patogény.
Pred covidom sa hovorilo, že vývoj vakcíny trvá niekoľko rokov, no teraz to v prípade niektorých výrobcov bolo menej ako rok. Keďže ide o expresné tempo, nemohlo sa niečo zanedbať?
Vyvinúť vakcínu nie je až taký problém, v princípe to vieme spraviť aj za dva až tri mesiace. Najviac času zaberá testovanie, ktoré navyše nie je lacná záležitosť. Preto to obvykle trvá tak dlho. Dlho sa čaká aj na výsledky. Áno, jednotlivé fázy klinického skúšania by sme mohli preskočiť, veď ani Louis Pasteur či Edward Jenner, ktorý začal očkovanie proti čiernym kiahňam či besnote, žiadne fázy nemali. Pokojne by sme mohli očkovať už od leta, ale ak by sme nabehli na taký spôsob, raz by sa nám to mohlo škaredo vypomstiť. Je to prejav súčasnej etiky, že sme opatrní a vyžadujeme dôkazy.
To tempo je také rýchle, lebo sa z vývoja vakcíny stala absolútna priorita?
Presne tak. To, čo vidíme teraz, je asi minimum času, čo si vyžaduje vývoj vakcíny. Stále je možné, že ich neschvália a budú čakať na prípadné neskoré reakcie. No nemyslím si, že prídu, lebo s testovaním sa začalo už začiatkom leta. Pôvodná vakcína v tých ľuďoch už ani neexistuje, existujú už len pamäťové bunky, preto neočakávam nejaké nové závažné reakcie. Inokedy trvá celý proces dlhšie z viacerých dôvodov – nejde do toho toľko financií a nevenuje sa tomu toľko ľudí naraz. Predpokladám, že farmaceutické firmy, ktoré vyvíjajú túto vakcínu, do nej investujú 90 percent kapitálu aj personálu. Idú naplno. No nie vždy sa to podarí. Našťastie, vírus má Achillovu pätu. Nemutuje tak rýchlo a pred imunitným systémom sa nemaskuje.
Čo znamená, že sa vírus „nemaskuje“?
Neprikrýva sa ľudskými proteínmi, ktoré by mu zabezpečovali, aby ho imunitný systém nerozpoznal. Je ťažké vyvíjať vakcínu, ak sa vírus maskuje. To je prípad HIV, na ktorý sa snažíme vyvinúť vakcínu už 40 rokov a stále nie sme úspešní.
Vakcína od Pfizeru a BioNTechu vyžaduje skladovaciu teplotu mínus 70 až 80 stupňov Celzia, tá od Moderny mínus 20 stupňov Celzia. Nebude to problém pre distribúciu?
Genetický materiál sa musí skladovať pri nízkych teplotách. Nízka skladovacia teplota môže predstavovať problém v krajinách, kde nie je štandardné mať hlbokomraziace boxy. Preto si myslím, že v nich zrejme budú prioritou klasické vakcíny starších generácií ako tie na báze oslabeného vírusu alebo proteínové vakcíny.
Čo si myslieť o ruskej vakcíne Sputnik V, ktorú Nature označil za kontroverznú a niektoré dáta o nej sa zámerne taja?
Osobne si myslím, že vakcína môže fungovať a asi aj bude, hoci preskočili časť testovania. Keď sa niečo stane, budeme mať jasný dôkaz, že opomenuli niečo dôležité. Ale na druhej strane, aj keď bude vakcína fungovať bez vážnych nežiaducich účinkov, nebude to znamenať, že tretia fáza testovania je zbytočná.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) minulý týždeň povedal, že Slovensko má zakontrahovaných viac ako 17 miliónov vakcín od šiestich rôznych výrobcov. Ako si z nich vybrať?
Na takú radu je ešte priskoro, musíme si počkať na výsledky ďalších vakcín. Predpokladám, že sa nakoniec objedná jeden typ vakcíny. Ale ministerstvo by som upozornil, aby sa objednal dostatočný počet. Čísla, ktoré sa objavili v lete – tri milióny vakcín, sú strašne nízke. Zrejme bude nutné zaočkovať sa dvakrát, a ak sa bude chcieť zaočkovať veľa ľudí, vakcíny môžu chýbať. Po druhé, treba zvážiť povinné očkovanie. Som jeho zástancom. Takto žiť ešte ďalšie roky je neudržateľné. A vakcína to ako jediná dokáže zastaviť. Nie testovanie, ale očkovanie by malo byť povinné.
Vakcínu považujete za pomyselný klinec do rakvy pandémie?
Pri súčasnej politickej situácii áno. Mohlo by to byť aj inak, ak by boli politici zodpovední a rozumní, ale globálne. Politici by medzi sebou museli komunikovať o riešeniach a obyvatelia by museli byť zodpovední. Potom by sa to možno dalo ustáť aj bez vakcíny. V princípe už teraz máme spoľahlivé nástroje – PCR testovanie, dôsledné trasovanie či podpora nemocníc. Lenže u nás to poriadne nefunguje a vyzerá to tak, že antigénové testy, ktoré preferuje vláda, sa robia na úkor PCR. Preto teraz nepoznáme reálne čísla nakazených. No keď sa budeme klamať, pandémiu neporazíme. Obyvatelia sú do veľkej miery zodpovední, ale politické rozhodnutia sa veľakrát robia tak, že ich zodpovednosť vyjde navnivoč. Preto si myslím, že vakcína je to jediné, čo nám pomôže.
Prečo by malo byť očkovanie povinné?
Nie som právnik, nevyznám sa v tých veciach, ale možno by sa to mohlo spraviť tak, že kto nebude zaočkovaný, bude si hradiť liečbu covidu, prípadne liečbu tých, ktorých nakazí. Alebo neočkované deti nebudú môcť chodiť do školy a škôlky. Lebo keď sa nezaočkujeme, deti do tých škôl tak či onak nebudú zase dlho chodiť. Keď sa nezaočkujeme, ekonomika sa nerozbehne. Pochybovačom hovorím takýto príklad – v lete vás mnohokrát uštipne komár. Každé jedno také uštipnutie je zaočkovanie, pričom ani neviete, voči čomu vás ten komár zaočkoval. Komár je špinavý, bohviekde sadal a v sosáku má toľko patogénov, že sa nám ani nesníva. Takto nás komáre očkujú celé roky. Keď je komárov viac, aj očkovacích látok dostávame viac. Ale nad tým sa nikto nepozastavuje a nikto sa nebojí. Stáva sa, že človek po uštipnutí ochorie a dostane maláriu alebo zápal mozgových blán od kliešťa. Je to preto, lebo koncentrácia patogénu je taká veľká, že imunitný systém to nezvládne. Jedno uštipnutie komárom je nebezpečnejšie ako očkovanie proti covidu.
Podľa viacerých prieskumov by sa proti koronavírusu nedala zaočkovať ani polovica populácie. Prečo majú vakcíny takú zlú povesť?
Ľudia si odvykli od smrteľných nákazlivých chorôb. Ešte v 50. rokoch bolo bežné, že pomaly v každej rodine zomrelo dieťa na nákazlivú chorobu. Alebo mali celoživotné následky, napríklad po detskej obrne. Keď sa v 50. rokoch objavila vakcína proti detskej obrne, prístup ľudí bol absolútne odlišný. Lekárov považovali za hrdinov, obzvlášť Jonasa Salka, ktorý si vakcínu proti detskej obrne nepatentoval, nezarobil na nej a dal ju ľudstvu. Hlavný dôvod zlej povesti je, že vakcíny fungujú, fungujú dlho a zvykli sme si na ne. Sú ako neviditeľná sila, ktorá nás chráni. Ľudia očkovaniu neveria, lebo nevidia choroby, proti ktorým nás vakcíny chránia.
Aké sú ďalšie zdroje pochybovačstva?
Veľkým spúšťačom bol článok lekára Andrewa Wakefielda z 90. rokov, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. No ten článok bol zlý a podvodný. Neskôr sa ukázalo, že v tom bol Wakefield finančne zainteresovaný, aby to tak vyšlo. Išlo o podvod a článok napokon z Lancetu stiahli. Svojím podvodom Wakefield vyvolal vlnu strachu, ktorá sa dá do určitej miery pochopiť, veď každý sa bojí neznámeho. Vakcíny sa stali akoby obeťou lynču. Je to len preto, lebo ľudia už nevidia to dobro, ktoré robia. Ak sa tri generácie za sebou narodia do prostredia chráneného vakcínou, napokon si neuvedomíte, že ochrana, ktorú považujete sa samozrejmú, je spôsobená vakcínou.
Koľko ľudí by sa malo zaočkovať proti novému koronavírusu, aby to malo zmysel?
Očakávam, že pre Slovensko bude nutných 70 percent. Ale ťažko sa to odhaduje, lebo pri každej chorobe je to iné. Čím je ochorenie nákazlivejšie, tým by percento zaočkovaných malo byť vyššie. Covid sa podobá na HIV v tom, že ho môžu šíriť bezpríznakoví ľudia. V tom je tá zákernosť. Keď sa človek zaočkuje, neochorie, ale je otázne, či môže vírus šíriť. Táto otázka sa teraz rieši. Odhadujem, že aby sa svet znovu rozbehol, zaočkovať treba okolo 70 percent svetovej populácie, hoci závisí, o akom regióne je reč. Napríklad Afrika nebola zďaleka taká postihnutá ako iné kontinenty. Neviem to vysvetliť a mám len špekulácie. Možno to súvisí s hladinou vitamínu D alebo s demografiou.
Ako dlho vydrží imunita po očkovaní?
Imunita pamäťovými bunkami vydrží dlho, aj desiatky rokov. Ale je to proti kmeňu, ktorý tu je teraz. Otázka je, či vírus v budúcnosti nezmutuje. Ale keď sa zaočkujeme teraz a väčšina, je šanca, že pandémiu zlikvidujeme a vírusu sa už nebudeme musieť báť. Ak ľudia potrebujú nejaké dôkazy o imunite, vezmite si tých, ktorí ochoreli na SARS v roku 2002 a prežili. Dodnes majú pamäťové imunitné bunky. Tieto bunky rozpoznávajú aj nový koronavírus, takže títo ľudia sú proti nemu krížene chránení. A je to takmer 20 rokov. SARS bol smrteľnejší, 10 percent ľudí umieralo, ale práve preto sa nestihol tak rozšíriť a vymizol. Nový koronavírus má zákernú kombináciu smrtnosti a nákazlivosti, aj preto sa z neho stala globálna pandemická hrozba.
Ak vírus zmutuje, čo bude s vakcínami?
Očkovacia látka sa bude upravovať, ale know-how už máme. Na rozdiel od chrípky či iných vírusov má tento vírus takú vlastnosť, že mutuje pomalšie. Vie si opravovať vlastnú genetickú informáciu. Myslím si, že to nebude ako s chrípkou, že sa očkovacia látka bude každý rok meniť. Moje osobné presvedčenie je, že keď budeme mať účinnú vakcínu a 70 percent svetovej populácie sa dá zaočkovať, pandémiu zlikvidujeme.
V dánskych norkách nový koronavírus zmutoval a preskočil z nich späť na ľudí. Pre obavy, že zmutovaný vírus zníži efektivitu vakcín, v Dánsku zvažovali, že utratia všetkých 17 miliónov noriek, napokon od tohto plánu po kritike opozície ustúpili.
Výrobcovia nevyrobia miliardy vakcín pre celý svet zo dňa na deň. Kde a koho očkovať najskôr?
Netrúfam si odpovedať, ako to robiť. Spoľahol by som sa na epidemiológov, aby povedali, kde a kým začať. Ja nad tým rozmýšľam ako imunológ a občan a na takéto modely si netrúfam. No myslím si, že produkcia bude enormná. Verím, že sa to nejako podelí – Rusi využijú svoju vakcínu, Číňania tiež. Vyzerá to, že v Austrálii budú očkovať Novavaxom. Je to zaujímavá firma. Na rovnakom princípe ako vakcínu proti novému koronavírusu robia aj vakcínu proti chrípke, ktorá je už schválená. Myslím si, že ich skombinujú, takže sa jednou vakcínou zaočkujete proti chrípke aj covidu.
Nehrozí, že sa z covidu stane obdoba sezónnej chrípky?
Keď sa masívne zaočkujeme, neočakávam to.
Nie je súčasná situácia príležitosťou na osvetu o vakcínach či chrípke? Proti chrípke sa na Slovensku očkuje len okolo 5 percent ľudí a sme na chvoste EÚ.
Určite je to príležitosť, aby si ľudia uvedomili múdrosť, ktorou sú vakcíny. Záleží mi na tom, aby sme sa jej nevzdávali a hlúpo sme ju nevyhodili. Očkovanie považujem za jednu z najdôležitejších vecí v histórii medicíny. Bez očkovania by nebol taký pokrok. Kultúra a ekonomika by vyzerali inak. Ľudia by vo veľkom umierali v detskom veku. Pravé kiahne už neexistujú a nikto už na ne neochorie. Zlikvidovať chorobu z povrchu zemského nedokázala žiadna iná oblasť medicíny, len vakcíny.
Čo hovoríte na argumenty niektorých, že by sme sa namiesto na vakcínu mali spoliehať na imunitu vytvorenú po prekonaní ochorenia?
Keď sa nakazím prirodzene a ochoriem, hrozí mi, že zomriem. Druhé riziko je, že sa síce vystrábim, ale pri ťažkom priebehu je možné, že môj imunitný systém si s ochorením neporadí tak, ako by mal, lebo mi pomohli lieky či dýchacie prístroje. Preto je možné, že moja imunitná pamäť nebude kompletná. Pri očkovaní získam imunitu bez toho, aby som ochorel. Dokážem si skontrolovať, či je imunitná odpoveď dostatočná, už len tým, že si nechám prešetriť mesiac po očkovaní titer protilátok. Ak bude nedostatočný, odporúča sa, aby som sa šiel očkovať ešte raz. Akúkoľvek vakcínu, ktorá by mala vedľajšie účinky také, ako má samotné ochorenie, by na trh nikto nikdy nepustil.
Čiže nie je možné, aby sa na trh dostala vakcína, ktorá je nebezpečná?
V západnom svete nie. V Rusku a Číne si dovoľujem tvrdiť, že to možné je.
Mali by sa dať zaočkovať aj tí, ktorí už ochorenie prekonali?
Zrejme by si mali dať vyšetriť hladinu protilátok, či ešte lepšie, hladinu pamäťových buniek v krvi. To však asi u nás nebude štandard. Preto si myslím, že áno, mali by sa.
Podľa vedca Petra Celeca z UK sa Slovensko nezapojilo do klinických skúšok na vývoj vakcíny. Nie je to tak, že my sa len vezieme, zatiaľ čo inde tvrdo pracujú?
Pred 50 rokmi bolo Československo špičkou a jednou z najvyspelejších krajín v oblasti imunológie a vakcinológie. Nebolo to vďaka komunistom, ale napriek nim. V Prahe bola výborná škola, kde bolo mnoho skvelých českých a slovenských vedcov, odborníkov na serológiu či imunológiu. Boli sme jednou z prvých krajín na svete, ktorá zaočkovala deti proti detskej obrne. Boli sme veľmocou. Prečo to už tak nie je? Dôvod je ten istý ako ten, prečo veríme dezinformáciám či konšpiračným teóriám – lebo nedôverujeme vzdelaniu a vede.
Čo sa zmenilo, že už nie sme veľmocou v imunológii?
Pred 50 rokmi bolo ohrozenie chorobami akútne. Do tejto pandémie to ohrozenie akútne nebolo, a tak sme si asi mysleli, že do toho netreba investovať. Sme na chvoste EÚ v investíciách do vedy, výskumu a inovácií. Prejavuje sa to aj tým, že sa nezúčastňujeme klinických štúdií, na ktorých frčí celý svet. Len sa vezieme a môžeme byť radi, že sme v EÚ. Ale negatívnych dôsledkov bude čoraz viac a budú čoraz vážnejšie. Raz príde chvíľa, že sa nebudeme mať s kým zviezť. Hoci to za komunistov bolo ideologicky podfarbené a imunológovia hovorili, že sú zo sovietskej školy, praktický účinok bol taký, že sme medzi prvými očkovali na detskú obrnu a deti prestali na ochorenie umierať. My dnes nepodporujeme vedu a výskum ako vtedy za totality. A to sa týka aj kultúry.
Politici sa možno obávajú nálad v spoločnosti, ktorá píše a číta články, že „vakcíny zabíjajú“. Možno sa zámerne volí stratégia dobrovoľného očkovania, ktorému však bude predchádzať osvetová kampaň.
Ak niekto šíri poplašnú správu, že očkovanie zabíja, mal by to byť trestný čin. V tomto by som bol oveľa prísnejší. Viem si predstaviť, že v Nemecku alebo Anglicku nemusí byť očkovanie povinné a príde im 80 percent populácie. Ale u nás nevidím šancu, že by sa ľudia teraz na poslednú chvíľu dovzdelali kampaňou.
Vladimír Leksa (nar. 1972)
Je molekulárny imunológ a biochemik. Doktorát z imunológie získal v roku 2002 na Viedenskej univerzite. Za svoju doktorandskú prácu bol ocenený Rakúskou imunologickou spoločnosťou. Pôsobí na Medicínskej univerzite vo Viedni a je vedúcim laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV. Svoje vedecké práce v oblasti imunológie a nádorovej biológie publikoval v prestížnych vedeckých časopisoch. Vydal viacero kníh.
Link na clanok: http://dennikn.sk/2147891/imunolog-leks ... DysUf4FOVc
Imunológ Leksa: Jedno uštipnutie komárom je nebezpečnejšie ako očkovanie proti covidu
Molekulárny imunológ a biochemik Vladimír Leksa pôsobí na Medicínskej univerzite vo Viedni a je vedúcim laboratória Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Nie testovanie, ale očkovanie proti novému koronavírusu by malo byť povinné, myslí si imunológ Vladimír Leksa. „Takto žiť ešte ďalšie roky je neudržateľné. A vakcína to ako jediná dokáže zastaviť,“ dodáva vedec z SAV.
Ako fungujú vakcíny proti novému koronavírusu, ako sa medzi sebou líšia a nehrozí, že sa niečo zanedbalo, ak ich vývoj trval menej ako rok? Imunológ Vladimír Leksa v rozhovore hovorí, že ľudia očkovaniu neveria, lebo nevideli choroby, proti ktorým nás chráni. „Už nevidia to dobro, ktoré vakcíny robia. Ak sa tri generácie za sebou narodia do prostredia chráneného vakcínou, napokon si neuvedomíte, že ochrana, ktorú považujete sa samozrejmú, je spôsobená vakcínou.“
V rozhovore sa dočítate aj:
• koľko ľudí by sa malo dať zaočkovať proti novému koronavírusu, aby to malo zmysel;
• ako dlho vydrží imunita po očkovaní;
• či by sa mali dať zaočkovať aj tí, ktorí už ochorenie prekonali.
Do finále sa dostáva viacero vakcín proti novému koronavírusu. Od ktorej z nich si sľubujete najviac?
Najviac si sľubujem od mRNA vakcín. Ide o novú generáciu vakcín. Ako imunológ ich považujem za začiatok novej éry v očkovaní a imunológii. V ostatných rokoch sa začali používať v klinických testoch proti zike alebo HIV, ale najmä v personalizovanej medicíne proti určitým typom nádorov. Zatiaľ išlo len o experimentálnu liečbu a vakcína sa nepoužíva bežne ako napríklad licencovaná vakcína proti rakovine krčka maternice. No už sa testovala na ľuďoch. Niekedy vo februári ste sa ma v Denníku N pýtali, kedy si myslím, že bude vakcína. Odpovedal som, že do konca roka, čo mi vyšlo. Dôvodom je, že mRNA vakcíny sa dajú rýchlo vyrobiť a sú lacné. V porovnaní s inými očkovacími látkami sú aj veľmi efektívne.
Tento typ vakcín vyvíja Moderna alebo Pfizer s BioNTechom. Ako fungujú?
Čo by vedci museli prácne syntetizovať v labákoch, urobia po podaní tejto vakcíny naše bunky za nás. Keď sa mRNA vakcína dostane do cieľových buniek, začne sa syntetizovať vírusový peptid, ktorý naštartuje imunitnú odpoveď. Výhodou týchto vakcín je, že vyvolávajú nielen protilátkovú, ale aj bunkovú odpoveď až na úrovni cytotoxických buniek, čiže kompletnú imunitnú odpoveď. Mnohé iné vakcíny totiž vyvolávajú hlavne protilátkovú odpoveď. Na rozdiel od vakcín s oslabenými vírusmi – ktoré takisto vyvolávajú kompletnú odpoveď – som pri mRNA vakcínach očakával, že budú mať menej nežiaducich účinkov. To sa zatiaľ potvrdzuje. Doteraz sa otestovali desaťtisíce ľudí a dosiaľ som nezachytil, že by vakcíny od Pfizeru a BioNTechu či Moderny spôsobili nejaké vážnejšie problémy.
Typy vakcín proti novému koronavírusu:
• V súčasnosti je v tretej (záverečnej) fáze klinického skúšania 12 vakcín, celkovo sú po celom svete v rôznej fáze vývoja desiatky vakcín.
1. Genetické vakcíny:
• doručia jeden alebo viac génov nového koronavírusu do našich buniek, aby vyvolali imunitnú reakciu. Patria sem mRNA vakcíny od Moderny či Pfizeru a BioNTechu. Spoločnosti ohlásili účinnosť vakcíny na úrovni 94,5 a 95 percent. Nie sú známe žiadne vážne vedľajšie účinky. Nevýhodou druhej menovanej vakcíny je potreba skladovať ju pri nízkej teplote mínus 80 stupňov Celzia, vakcína od Moderny sa skladuje pri teplote mínus 20 stupňov Celzia.
2. Vakcíny s vírusovým vektorom:
• vakcíny s obsahom vírusov, ktoré sú určené na prenos génov koronavírusu. Tieto vírusové vektory nie sú nebezpečné – buď ide o modifikované zvieracie vírusy, alebo oslabené ľudské vírusy, v tomto prípade adenovírusy. Medzi tieto vakcíny sa radí ruská vakcína Sputnik V, vakcína vyvíjaná Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca či vakcína od Johnson & Johnson. Magazín Nature označil ruskú vakcínu za „kontroverznú“, článok z Lancetu o vakcíne viacerí kritizovali pre podozrenia z falšovania výsledkov.
3. Proteínové vakcíny:
• tieto vakcíny neobsahujú genetický materiál nového koronavírusu, ale proteíny vírusu. Niektoré vakcíny obsahujú celé proteíny, iné len časti. Medzi tieto vakcíny sa radia napríklad tie od spoločnosti Novavax alebo Sanofi.
4. Vakcíny s oslabeným alebo inaktivovaným vírusom:
• vakcíny vyrobené z oslabených koronavírusov alebo koronavírusov, ktoré boli inaktivované chemikáliami. Jedným z výrobcov tohto druhu vakcíny je čínska spoločnosť Sinovac. Podľa imunológa Leksu je tento typ vakcín spojený s najväčším rizikom nežiaducich účinkov v prípade, že sa vírusy nedeaktivujú správne.
Účinnosť vakcíny proti chrípke je do 60 percent, no Pfizer s BioNTechom aj Moderna hovoria o 95-percentnej účinnosti vakcíny proti novému koronavírusu. Ako je možné, že sú tie čísla také vysoké?
Účinnosť mRNA vakcín proti novému koronavírusu je podľa mňa taká vysoká preto, lebo očkovanie prebehlo v dvoch dávkach s rozdielom troch týždňov. V testoch boli rovnomerne zastúpené všetky vekové kategórie. Starší ľudia so slabšou imunitou majú problém plnohodnotne odpovedať na vakcínu, lebo nemajú už dosť takzvaných naivných imunitných buniek, a množstvo protilátok a pamäťových imunitných buniek v ich tele sa nenavýši na dostatočné množstvo. Z toho dôvodu ich očkovali dvakrát. Ak by prvé očkovanie nebolo dostatočné, jednoducho to dotiahli druhou dávkou. Druhým dôvodom vysokej účinnosti mRNA vakcín proti novému koronavírusu je, že infekcia je nová a vírus zatiaľ nie je taký heterogénny. Vakcína sa začala vyvíjať pred zhruba deviatimi mesiacmi. Za ten čas sa vírus nezmenil natoľko, aby vakcína nebola účinná.
Výsledky od Pfizeru a BioNTechu aj Moderny sú zatiaľ iba predbežné. Existuje možnosť, že sa ešte spochybnia?
Takýto problém nastal s ruskou vakcínou Sputnik V. Článok v Lancete o ruskej vakcíne bol podrobený kritike. Boli tam podozrenia na falšovanie výsledkov. Keď sa výsledky opublikujú vo vedeckých časopisoch, vrhnú sa na to iní vedci, aby tam našli chyby, ale myslím si, že na účinnosti sa nebude meniť nič. To by si nemohli dovoliť. Existujú pravidlá na vyhodnotenie účinnosti. Museli mať dostatočný počet dobrovoľníkov a v tomto prípade išlo o viac ako 40-tisíc ľudí. Potom čakali, kedy určitý počet z nich ochorie. Porovnali očkovaných s kontrolnou skupinou, ktorej dali placebo. Keď ochorejú najmä tí s placebom, vakcína je účinná. Myslím si, že na účinnosti 95 percent sa nebude nič meniť. Pfizer a BioNTech aj Moderna sú také renomované firmy, že sa to nestane.
Ako sa od vakcín od Pfizeru a BioNTechu či Moderny líši vakcína od Johnson & Johnson, ruská vakcína Sputnik V a vakcína vyvíjaná Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca?
Zvolili štandardnejší prístup, hoci to stále nie je klasická vakcína z minulosti. mRNA vakcína robí to, že časť génu vo forme RNA sa vloží do našich buniek, ktoré naprodukujú vírusový polypeptid. Pri vakcínach, na ktoré ste sa pýtali, sa genetická informácia vkladá do iných vírusov. Tieto vírusy nie sú nebezpečné a nespôsobujú vážne ochorenia. Buď ide o modifikované zvieracie vírusy, alebo oslabené ľudské vírusy, v tomto prípade adenovírusy. Keďže sa v týchto vakcínach využíva modifikovaný patogén, môže sa zvýšiť pravdepodobnosť vedľajších účinkov. Nemyslím si však, že by mali byť časté a vážne. Tieto vakcíny budú porovnateľne účinné ako mRNA vakcíny.
Aké iné typy vakcín proti novému koronavírusu sa vyvíjajú?
Klasický spôsob je, že sa vírus oslabí alebo deaktivuje. To spravila čínska spoločnosť Sinovac. V tomto prípade je riziko vedľajších účinkov najvyššie, lebo keď to neurobíte správne, môžu nastať komplikácie. V iných vakcínach sa používa syntetická časť, ktorá sama osebe nie je patogénna. V tomto je asi najďalej spoločnosť Novavax, ktorá využíva purifikovaný proteín. Problémom je, že takýto purifikovaný proteín nemusí vyvolať dostatočnú imunitnú odpoveď. Okrem proteínu sa do takejto vakcíny pridávajú aj isté podporné látky, ktoré imunitný systém akoby naštartujú. Ide o takzvané „adjuvans“. Imunitný systém totiž reaguje len vtedy, keď vidí niečo cudzie, z angličtiny „stranger“, a nejaké nebezpečenstvo, „danger“. Ak má tieto dva signály, imunitný systém sa spustí. Keďže purifikovaný proteín nemusí imunitný systém rozpoznať ako niečo nebezpečné, do vakcíny sa pridávajú časti bakteriálnych membrán, bunkových stien, lyzáty a všelijaké rastlinné oleje, ktoré svojou stavbou pripomínajú patogény.
Pred covidom sa hovorilo, že vývoj vakcíny trvá niekoľko rokov, no teraz to v prípade niektorých výrobcov bolo menej ako rok. Keďže ide o expresné tempo, nemohlo sa niečo zanedbať?
Vyvinúť vakcínu nie je až taký problém, v princípe to vieme spraviť aj za dva až tri mesiace. Najviac času zaberá testovanie, ktoré navyše nie je lacná záležitosť. Preto to obvykle trvá tak dlho. Dlho sa čaká aj na výsledky. Áno, jednotlivé fázy klinického skúšania by sme mohli preskočiť, veď ani Louis Pasteur či Edward Jenner, ktorý začal očkovanie proti čiernym kiahňam či besnote, žiadne fázy nemali. Pokojne by sme mohli očkovať už od leta, ale ak by sme nabehli na taký spôsob, raz by sa nám to mohlo škaredo vypomstiť. Je to prejav súčasnej etiky, že sme opatrní a vyžadujeme dôkazy.
To tempo je také rýchle, lebo sa z vývoja vakcíny stala absolútna priorita?
Presne tak. To, čo vidíme teraz, je asi minimum času, čo si vyžaduje vývoj vakcíny. Stále je možné, že ich neschvália a budú čakať na prípadné neskoré reakcie. No nemyslím si, že prídu, lebo s testovaním sa začalo už začiatkom leta. Pôvodná vakcína v tých ľuďoch už ani neexistuje, existujú už len pamäťové bunky, preto neočakávam nejaké nové závažné reakcie. Inokedy trvá celý proces dlhšie z viacerých dôvodov – nejde do toho toľko financií a nevenuje sa tomu toľko ľudí naraz. Predpokladám, že farmaceutické firmy, ktoré vyvíjajú túto vakcínu, do nej investujú 90 percent kapitálu aj personálu. Idú naplno. No nie vždy sa to podarí. Našťastie, vírus má Achillovu pätu. Nemutuje tak rýchlo a pred imunitným systémom sa nemaskuje.
Čo znamená, že sa vírus „nemaskuje“?
Neprikrýva sa ľudskými proteínmi, ktoré by mu zabezpečovali, aby ho imunitný systém nerozpoznal. Je ťažké vyvíjať vakcínu, ak sa vírus maskuje. To je prípad HIV, na ktorý sa snažíme vyvinúť vakcínu už 40 rokov a stále nie sme úspešní.
Vakcína od Pfizeru a BioNTechu vyžaduje skladovaciu teplotu mínus 70 až 80 stupňov Celzia, tá od Moderny mínus 20 stupňov Celzia. Nebude to problém pre distribúciu?
Genetický materiál sa musí skladovať pri nízkych teplotách. Nízka skladovacia teplota môže predstavovať problém v krajinách, kde nie je štandardné mať hlbokomraziace boxy. Preto si myslím, že v nich zrejme budú prioritou klasické vakcíny starších generácií ako tie na báze oslabeného vírusu alebo proteínové vakcíny.
Čo si myslieť o ruskej vakcíne Sputnik V, ktorú Nature označil za kontroverznú a niektoré dáta o nej sa zámerne taja?
Osobne si myslím, že vakcína môže fungovať a asi aj bude, hoci preskočili časť testovania. Keď sa niečo stane, budeme mať jasný dôkaz, že opomenuli niečo dôležité. Ale na druhej strane, aj keď bude vakcína fungovať bez vážnych nežiaducich účinkov, nebude to znamenať, že tretia fáza testovania je zbytočná.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) minulý týždeň povedal, že Slovensko má zakontrahovaných viac ako 17 miliónov vakcín od šiestich rôznych výrobcov. Ako si z nich vybrať?
Na takú radu je ešte priskoro, musíme si počkať na výsledky ďalších vakcín. Predpokladám, že sa nakoniec objedná jeden typ vakcíny. Ale ministerstvo by som upozornil, aby sa objednal dostatočný počet. Čísla, ktoré sa objavili v lete – tri milióny vakcín, sú strašne nízke. Zrejme bude nutné zaočkovať sa dvakrát, a ak sa bude chcieť zaočkovať veľa ľudí, vakcíny môžu chýbať. Po druhé, treba zvážiť povinné očkovanie. Som jeho zástancom. Takto žiť ešte ďalšie roky je neudržateľné. A vakcína to ako jediná dokáže zastaviť. Nie testovanie, ale očkovanie by malo byť povinné.
Vakcínu považujete za pomyselný klinec do rakvy pandémie?
Pri súčasnej politickej situácii áno. Mohlo by to byť aj inak, ak by boli politici zodpovední a rozumní, ale globálne. Politici by medzi sebou museli komunikovať o riešeniach a obyvatelia by museli byť zodpovední. Potom by sa to možno dalo ustáť aj bez vakcíny. V princípe už teraz máme spoľahlivé nástroje – PCR testovanie, dôsledné trasovanie či podpora nemocníc. Lenže u nás to poriadne nefunguje a vyzerá to tak, že antigénové testy, ktoré preferuje vláda, sa robia na úkor PCR. Preto teraz nepoznáme reálne čísla nakazených. No keď sa budeme klamať, pandémiu neporazíme. Obyvatelia sú do veľkej miery zodpovední, ale politické rozhodnutia sa veľakrát robia tak, že ich zodpovednosť vyjde navnivoč. Preto si myslím, že vakcína je to jediné, čo nám pomôže.
Prečo by malo byť očkovanie povinné?
Nie som právnik, nevyznám sa v tých veciach, ale možno by sa to mohlo spraviť tak, že kto nebude zaočkovaný, bude si hradiť liečbu covidu, prípadne liečbu tých, ktorých nakazí. Alebo neočkované deti nebudú môcť chodiť do školy a škôlky. Lebo keď sa nezaočkujeme, deti do tých škôl tak či onak nebudú zase dlho chodiť. Keď sa nezaočkujeme, ekonomika sa nerozbehne. Pochybovačom hovorím takýto príklad – v lete vás mnohokrát uštipne komár. Každé jedno také uštipnutie je zaočkovanie, pričom ani neviete, voči čomu vás ten komár zaočkoval. Komár je špinavý, bohviekde sadal a v sosáku má toľko patogénov, že sa nám ani nesníva. Takto nás komáre očkujú celé roky. Keď je komárov viac, aj očkovacích látok dostávame viac. Ale nad tým sa nikto nepozastavuje a nikto sa nebojí. Stáva sa, že človek po uštipnutí ochorie a dostane maláriu alebo zápal mozgových blán od kliešťa. Je to preto, lebo koncentrácia patogénu je taká veľká, že imunitný systém to nezvládne. Jedno uštipnutie komárom je nebezpečnejšie ako očkovanie proti covidu.
Podľa viacerých prieskumov by sa proti koronavírusu nedala zaočkovať ani polovica populácie. Prečo majú vakcíny takú zlú povesť?
Ľudia si odvykli od smrteľných nákazlivých chorôb. Ešte v 50. rokoch bolo bežné, že pomaly v každej rodine zomrelo dieťa na nákazlivú chorobu. Alebo mali celoživotné následky, napríklad po detskej obrne. Keď sa v 50. rokoch objavila vakcína proti detskej obrne, prístup ľudí bol absolútne odlišný. Lekárov považovali za hrdinov, obzvlášť Jonasa Salka, ktorý si vakcínu proti detskej obrne nepatentoval, nezarobil na nej a dal ju ľudstvu. Hlavný dôvod zlej povesti je, že vakcíny fungujú, fungujú dlho a zvykli sme si na ne. Sú ako neviditeľná sila, ktorá nás chráni. Ľudia očkovaniu neveria, lebo nevidia choroby, proti ktorým nás vakcíny chránia.
Aké sú ďalšie zdroje pochybovačstva?
Veľkým spúšťačom bol článok lekára Andrewa Wakefielda z 90. rokov, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. No ten článok bol zlý a podvodný. Neskôr sa ukázalo, že v tom bol Wakefield finančne zainteresovaný, aby to tak vyšlo. Išlo o podvod a článok napokon z Lancetu stiahli. Svojím podvodom Wakefield vyvolal vlnu strachu, ktorá sa dá do určitej miery pochopiť, veď každý sa bojí neznámeho. Vakcíny sa stali akoby obeťou lynču. Je to len preto, lebo ľudia už nevidia to dobro, ktoré robia. Ak sa tri generácie za sebou narodia do prostredia chráneného vakcínou, napokon si neuvedomíte, že ochrana, ktorú považujete sa samozrejmú, je spôsobená vakcínou.
Koľko ľudí by sa malo zaočkovať proti novému koronavírusu, aby to malo zmysel?
Očakávam, že pre Slovensko bude nutných 70 percent. Ale ťažko sa to odhaduje, lebo pri každej chorobe je to iné. Čím je ochorenie nákazlivejšie, tým by percento zaočkovaných malo byť vyššie. Covid sa podobá na HIV v tom, že ho môžu šíriť bezpríznakoví ľudia. V tom je tá zákernosť. Keď sa človek zaočkuje, neochorie, ale je otázne, či môže vírus šíriť. Táto otázka sa teraz rieši. Odhadujem, že aby sa svet znovu rozbehol, zaočkovať treba okolo 70 percent svetovej populácie, hoci závisí, o akom regióne je reč. Napríklad Afrika nebola zďaleka taká postihnutá ako iné kontinenty. Neviem to vysvetliť a mám len špekulácie. Možno to súvisí s hladinou vitamínu D alebo s demografiou.
Ako dlho vydrží imunita po očkovaní?
Imunita pamäťovými bunkami vydrží dlho, aj desiatky rokov. Ale je to proti kmeňu, ktorý tu je teraz. Otázka je, či vírus v budúcnosti nezmutuje. Ale keď sa zaočkujeme teraz a väčšina, je šanca, že pandémiu zlikvidujeme a vírusu sa už nebudeme musieť báť. Ak ľudia potrebujú nejaké dôkazy o imunite, vezmite si tých, ktorí ochoreli na SARS v roku 2002 a prežili. Dodnes majú pamäťové imunitné bunky. Tieto bunky rozpoznávajú aj nový koronavírus, takže títo ľudia sú proti nemu krížene chránení. A je to takmer 20 rokov. SARS bol smrteľnejší, 10 percent ľudí umieralo, ale práve preto sa nestihol tak rozšíriť a vymizol. Nový koronavírus má zákernú kombináciu smrtnosti a nákazlivosti, aj preto sa z neho stala globálna pandemická hrozba.
Ak vírus zmutuje, čo bude s vakcínami?
Očkovacia látka sa bude upravovať, ale know-how už máme. Na rozdiel od chrípky či iných vírusov má tento vírus takú vlastnosť, že mutuje pomalšie. Vie si opravovať vlastnú genetickú informáciu. Myslím si, že to nebude ako s chrípkou, že sa očkovacia látka bude každý rok meniť. Moje osobné presvedčenie je, že keď budeme mať účinnú vakcínu a 70 percent svetovej populácie sa dá zaočkovať, pandémiu zlikvidujeme.
V dánskych norkách nový koronavírus zmutoval a preskočil z nich späť na ľudí. Pre obavy, že zmutovaný vírus zníži efektivitu vakcín, v Dánsku zvažovali, že utratia všetkých 17 miliónov noriek, napokon od tohto plánu po kritike opozície ustúpili.
Výrobcovia nevyrobia miliardy vakcín pre celý svet zo dňa na deň. Kde a koho očkovať najskôr?
Netrúfam si odpovedať, ako to robiť. Spoľahol by som sa na epidemiológov, aby povedali, kde a kým začať. Ja nad tým rozmýšľam ako imunológ a občan a na takéto modely si netrúfam. No myslím si, že produkcia bude enormná. Verím, že sa to nejako podelí – Rusi využijú svoju vakcínu, Číňania tiež. Vyzerá to, že v Austrálii budú očkovať Novavaxom. Je to zaujímavá firma. Na rovnakom princípe ako vakcínu proti novému koronavírusu robia aj vakcínu proti chrípke, ktorá je už schválená. Myslím si, že ich skombinujú, takže sa jednou vakcínou zaočkujete proti chrípke aj covidu.
Nehrozí, že sa z covidu stane obdoba sezónnej chrípky?
Keď sa masívne zaočkujeme, neočakávam to.
Nie je súčasná situácia príležitosťou na osvetu o vakcínach či chrípke? Proti chrípke sa na Slovensku očkuje len okolo 5 percent ľudí a sme na chvoste EÚ.
Určite je to príležitosť, aby si ľudia uvedomili múdrosť, ktorou sú vakcíny. Záleží mi na tom, aby sme sa jej nevzdávali a hlúpo sme ju nevyhodili. Očkovanie považujem za jednu z najdôležitejších vecí v histórii medicíny. Bez očkovania by nebol taký pokrok. Kultúra a ekonomika by vyzerali inak. Ľudia by vo veľkom umierali v detskom veku. Pravé kiahne už neexistujú a nikto už na ne neochorie. Zlikvidovať chorobu z povrchu zemského nedokázala žiadna iná oblasť medicíny, len vakcíny.
Čo hovoríte na argumenty niektorých, že by sme sa namiesto na vakcínu mali spoliehať na imunitu vytvorenú po prekonaní ochorenia?
Keď sa nakazím prirodzene a ochoriem, hrozí mi, že zomriem. Druhé riziko je, že sa síce vystrábim, ale pri ťažkom priebehu je možné, že môj imunitný systém si s ochorením neporadí tak, ako by mal, lebo mi pomohli lieky či dýchacie prístroje. Preto je možné, že moja imunitná pamäť nebude kompletná. Pri očkovaní získam imunitu bez toho, aby som ochorel. Dokážem si skontrolovať, či je imunitná odpoveď dostatočná, už len tým, že si nechám prešetriť mesiac po očkovaní titer protilátok. Ak bude nedostatočný, odporúča sa, aby som sa šiel očkovať ešte raz. Akúkoľvek vakcínu, ktorá by mala vedľajšie účinky také, ako má samotné ochorenie, by na trh nikto nikdy nepustil.
Čiže nie je možné, aby sa na trh dostala vakcína, ktorá je nebezpečná?
V západnom svete nie. V Rusku a Číne si dovoľujem tvrdiť, že to možné je.
Mali by sa dať zaočkovať aj tí, ktorí už ochorenie prekonali?
Zrejme by si mali dať vyšetriť hladinu protilátok, či ešte lepšie, hladinu pamäťových buniek v krvi. To však asi u nás nebude štandard. Preto si myslím, že áno, mali by sa.
Podľa vedca Petra Celeca z UK sa Slovensko nezapojilo do klinických skúšok na vývoj vakcíny. Nie je to tak, že my sa len vezieme, zatiaľ čo inde tvrdo pracujú?
Pred 50 rokmi bolo Československo špičkou a jednou z najvyspelejších krajín v oblasti imunológie a vakcinológie. Nebolo to vďaka komunistom, ale napriek nim. V Prahe bola výborná škola, kde bolo mnoho skvelých českých a slovenských vedcov, odborníkov na serológiu či imunológiu. Boli sme jednou z prvých krajín na svete, ktorá zaočkovala deti proti detskej obrne. Boli sme veľmocou. Prečo to už tak nie je? Dôvod je ten istý ako ten, prečo veríme dezinformáciám či konšpiračným teóriám – lebo nedôverujeme vzdelaniu a vede.
Čo sa zmenilo, že už nie sme veľmocou v imunológii?
Pred 50 rokmi bolo ohrozenie chorobami akútne. Do tejto pandémie to ohrozenie akútne nebolo, a tak sme si asi mysleli, že do toho netreba investovať. Sme na chvoste EÚ v investíciách do vedy, výskumu a inovácií. Prejavuje sa to aj tým, že sa nezúčastňujeme klinických štúdií, na ktorých frčí celý svet. Len sa vezieme a môžeme byť radi, že sme v EÚ. Ale negatívnych dôsledkov bude čoraz viac a budú čoraz vážnejšie. Raz príde chvíľa, že sa nebudeme mať s kým zviezť. Hoci to za komunistov bolo ideologicky podfarbené a imunológovia hovorili, že sú zo sovietskej školy, praktický účinok bol taký, že sme medzi prvými očkovali na detskú obrnu a deti prestali na ochorenie umierať. My dnes nepodporujeme vedu a výskum ako vtedy za totality. A to sa týka aj kultúry.
Politici sa možno obávajú nálad v spoločnosti, ktorá píše a číta články, že „vakcíny zabíjajú“. Možno sa zámerne volí stratégia dobrovoľného očkovania, ktorému však bude predchádzať osvetová kampaň.
Ak niekto šíri poplašnú správu, že očkovanie zabíja, mal by to byť trestný čin. V tomto by som bol oveľa prísnejší. Viem si predstaviť, že v Nemecku alebo Anglicku nemusí byť očkovanie povinné a príde im 80 percent populácie. Ale u nás nevidím šancu, že by sa ľudia teraz na poslednú chvíľu dovzdelali kampaňou.
Vladimír Leksa (nar. 1972)
Je molekulárny imunológ a biochemik. Doktorát z imunológie získal v roku 2002 na Viedenskej univerzite. Za svoju doktorandskú prácu bol ocenený Rakúskou imunologickou spoločnosťou. Pôsobí na Medicínskej univerzite vo Viedni a je vedúcim laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV. Svoje vedecké práce v oblasti imunológie a nádorovej biológie publikoval v prestížnych vedeckých časopisoch. Vydal viacero kníh.
Link na clanok: http://dennikn.sk/2147891/imunolog-leks ... DysUf4FOVc
100% propaganda. Od teba by som čakal niečo objektívnejšie.
Nerozumiem - co konkretne z toho clanku povazujes za neobjektivne informacie?
mne ten článok priniesol relevantné informácie. Leksa sa vyjadroval profesionálne a vecne k položeným otázkam.
Ja zdieľam jeho názor a očkovaniu sa určite brániť nebudem, nakoľko som si vedomý, že benefity očkovaní si nesiem už od detstva a nevidím dôvod, aby som také niečo upieral mojim deťom.
Ja zdieľam jeho názor a očkovaniu sa určite brániť nebudem, nakoľko som si vedomý, že benefity očkovaní si nesiem už od detstva a nevidím dôvod, aby som také niečo upieral mojim deťom.
To porovnáva čierne kiahne a besnotu s covidom? 
Tie ochorenia majú percento smrtnosti niekde úplne inde. U besnoty je smrtnosť na opačnom konci stupnice a zaočkovanie je jediná možnosť ako je to možné prežiť bez následkov.
Covidu sa momentálne na SK pripisuje (podľa worldometers)cca 700 obetí. To je údaj tuším za 3/4 roka.
Kde sú tí čo sa na začiatku oháňali štatistikami z IT a tvrdili že to tu bude hotový doom?
Je to skutočne dôvod na takéto opatrenia aké sú? To že si igiot posilňuje svoj mesiášsky komplex (aj možno mu z toho aj nejaké € kvapne) nepovažujem za oprávnený dôvod.
Zakaždým keď som sa dal zaočkovať proti chrípke som mal krátko na to chrípku s dosť ťažkým priebehom. Tuším som sa dal na to nahovoriť 3x. Ako som sa zaočkovať nedal tak mám ku podivu už zopár rokov pokoj.
Tie ochorenia majú percento smrtnosti niekde úplne inde. U besnoty je smrtnosť na opačnom konci stupnice a zaočkovanie je jediná možnosť ako je to možné prežiť bez následkov.Covidu sa momentálne na SK pripisuje (podľa worldometers)cca 700 obetí. To je údaj tuším za 3/4 roka.
Kde sú tí čo sa na začiatku oháňali štatistikami z IT a tvrdili že to tu bude hotový doom?
Je to skutočne dôvod na takéto opatrenia aké sú? To že si igiot posilňuje svoj mesiášsky komplex (aj možno mu z toho aj nejaké € kvapne) nepovažujem za oprávnený dôvod.
Zakaždým keď som sa dal zaočkovať proti chrípke som mal krátko na to chrípku s dosť ťažkým priebehom. Tuším som sa dal na to nahovoriť 3x. Ako som sa zaočkovať nedal tak mám ku podivu už zopár rokov pokoj.
presne kvôli tomu som sa na chrípku nikdy nedal očkovať. Ale ak si pozorne čítal, bol tam uvádzaný rozdiel vo vakcínach proti chrípke a mRNA vakcín.
Chrípka mení stále kmeň.
Chrípka mení stále kmeň.
-
Gunslinger
- moderátor
- Príspevky: 2433
- Registered for: 15 years 11 months
Laci: Tak ako pise bbfh, co konkretne z toho clanku sa Ti zda byt propagandou, alebo klamstvom?
Inak, ja osobne sa tiez nechcem dat zaockovat, ale zaockovat sa dam - pretoze mi zalezi na ludoch v mojej blizkosti a zaroven by som chcel aby sa svet okolo mna vratil do 'normalu' aspon natolko nakolko to pojde.
Ak sa zaockovat nedas (a s Tebou mnozstvo dalsich ludi), myslis ze Covid zmizne alebo sa nejako sam vytrati? Ze grafy sa o par tyzdnov zlomia natolko ze budeme mat denne len zo desat nakazenych a nikto nebude zomierat? Ze staci masivne pretestovat cele slovensko kazdy vikend a nasledne nemocnicne lozka sa len tak nejakym zazrakom uvolnia, vsetky planovane zakroky sa budu opat realizovat, otvoria sa skoly aj vsetky prevadzky a vsetko bude ok? Lenze jedine co dokazali lockdowny, ruska, a vsetky tie obmedzenia poslednych mesiacov je ze to trochu spomalili a 'kupili' nam trochu casu, a namiesto exponencialneho rastu mame rast linearny (je jedno ci ten ktory stat je v tom ci tamtom stadiu sinusoidy, globalne je to v podstate linearny a nicim nezastaveny rast). A ako sme videli v severnom taliansku ci inde, v momente ked sa zahltia zdravotnicke kapacity zacne zomierat daleko viac ludi (a nielen na Covid), a je sakra problem dostat to naspat pod aku taku kontrolu.
V okoli inak tiez vidim podobne nazory - JA sa zaockovat nedam, ved nech sa daju zaockovat ostatni (aspon 70%) a so skupinovou imunitou budem chraneny aj ja bez ockovania. Lenze ked si toto povie viac nez polovica obyvatelstva, tak skupinovu imunitu nedosiahneme nikdy. A nie, ockovanie sa mi nepaci (a moj velmi negativny nazor a skusenost s MMR vakcinou som tu uz tusim kedysi napisal), ale inu cestu z tohto von momentalne nevidim. Druha alternativa je totizto pokracovat v style poslednych tyzdnov dalsich niekolko rokov, a asi sa zhodneme ze toto by nerozchodila ani ekonomika, ani psychika, a kam by to casom viedlo radsej ani nerozoberat. Tretia alternativa je aktivne ten virus vylikvidovat, su technologie (aj momentalne dostupne) co to dokazu, ale na ich masivne rozsirenie a globalne pouzitie chybaju zdroje aj cas. Ci teda chceme alebo nie, vakcinacia je jedinym logickym vychodiskom
Stay grey and frosty,
Gunslinger
Inak, ja osobne sa tiez nechcem dat zaockovat, ale zaockovat sa dam - pretoze mi zalezi na ludoch v mojej blizkosti a zaroven by som chcel aby sa svet okolo mna vratil do 'normalu' aspon natolko nakolko to pojde.
Ak sa zaockovat nedas (a s Tebou mnozstvo dalsich ludi), myslis ze Covid zmizne alebo sa nejako sam vytrati? Ze grafy sa o par tyzdnov zlomia natolko ze budeme mat denne len zo desat nakazenych a nikto nebude zomierat? Ze staci masivne pretestovat cele slovensko kazdy vikend a nasledne nemocnicne lozka sa len tak nejakym zazrakom uvolnia, vsetky planovane zakroky sa budu opat realizovat, otvoria sa skoly aj vsetky prevadzky a vsetko bude ok? Lenze jedine co dokazali lockdowny, ruska, a vsetky tie obmedzenia poslednych mesiacov je ze to trochu spomalili a 'kupili' nam trochu casu, a namiesto exponencialneho rastu mame rast linearny (je jedno ci ten ktory stat je v tom ci tamtom stadiu sinusoidy, globalne je to v podstate linearny a nicim nezastaveny rast). A ako sme videli v severnom taliansku ci inde, v momente ked sa zahltia zdravotnicke kapacity zacne zomierat daleko viac ludi (a nielen na Covid), a je sakra problem dostat to naspat pod aku taku kontrolu.
V okoli inak tiez vidim podobne nazory - JA sa zaockovat nedam, ved nech sa daju zaockovat ostatni (aspon 70%) a so skupinovou imunitou budem chraneny aj ja bez ockovania. Lenze ked si toto povie viac nez polovica obyvatelstva, tak skupinovu imunitu nedosiahneme nikdy. A nie, ockovanie sa mi nepaci (a moj velmi negativny nazor a skusenost s MMR vakcinou som tu uz tusim kedysi napisal), ale inu cestu z tohto von momentalne nevidim. Druha alternativa je totizto pokracovat v style poslednych tyzdnov dalsich niekolko rokov, a asi sa zhodneme ze toto by nerozchodila ani ekonomika, ani psychika, a kam by to casom viedlo radsej ani nerozoberat. Tretia alternativa je aktivne ten virus vylikvidovat, su technologie (aj momentalne dostupne) co to dokazu, ale na ich masivne rozsirenie a globalne pouzitie chybaju zdroje aj cas. Ci teda chceme alebo nie, vakcinacia je jedinym logickym vychodiskom
Stay grey and frosty,
Gunslinger
-
inspiring_cori
Alkaj to fakt? 700 obetí NAPRIEK najväčšiemu úsiliu a opatreniam v histórii. Zdravotníctvo pred zrútením. A v pohode napíšeš, že sa nič nedeje a keďže to ako tak zvládame, tak opatrenia boli zbytočné? Excelentné antilogické saltá.
Tu sa o tom presne píše, prečítať 3x a aj tak to niektorým nepomôže:
Preceňujeme intuíciu a nevieme sa obmedziť. 13 dôvodov, prečo je ťažké pochopiť pandémiu
Petr Koubský
Keď dôjde k povodni, požiaru či zemetraseniu, je celkom jedno, aký názor na ne máte. Ak ste dosť hlúpi, aby ste ich skúsili ignorovať, potom sa utopíte, zhoríte, zasypú vás sutiny.
Ak skúsite prehovárať iných, že sa nič nedeje, budú vás ignorovať alebo vás nechajú zavrieť do blázinca; rozhodne sa vašou zlou radou nebudú riadiť.
S epidémiou je to iné. Epidémii nie je jedno, čo si o nej myslíte. Práve naopak, váš názor je ten najdôležitejší faktor. Epidémiu spôsobuje vírus, ale jej priebeh určujú ľudia svojím správaním. Epidémiu máme v konečnom dôsledku takú, akú ju chceme mať.
Česká republika je na jednom z popredných miest v neradostných koronavírusových štatistikách, keď sa prepočítajú na počet obyvateľov a keď sa neberú za celý rok, ale len za jeseň.
Rebríček novo nakazených a nedávnych úmrtí, to je do značnej miery rebríček momentálneho nepochopenia situácie. Akoby sme nielen nechápali, čo sa deje, ale dokonca nechápali čím ďalej, tým viac.
Preto je dobré uvedomiť si, čo všetko na epidémii covidu-19 nechápeme. Čo je na nej ťažké pochopiť ešte aj teraz, po desaťmesačnej skúsenosti.
A kto sú tí „my“?
My všetci. Vy, ja, pani Nováková odvedľa, primár infekčného oddelenia v najbližšej nemocnici, hlavná hygienička aj predseda vlády. Z nasledujúcich trinástich bodov sa aspoň jeden veľmi pravdepodobne vzťahuje na každého z nás.
1. Nová a bezprecedentná situácia. Je to prvýkrát. Nikdy sme žiadnu epidémiu nezažili. Nič porovnateľné sa v celosvetovom meradle nestalo od roku 1918. Nevyhnutne sme dezorientovaní, robíme chyby.
Nikdy sme takto podrobne neskúmali žiaden vírus. Nikdy sme do hĺbky nepremýšľali o bežnej chrípke ani inej nákazlivej chorobe. Nedokážeme teda rozlíšiť, čo je v terajšej situácii naozaj unikátne a čo je pri všetkých podobných prípadoch rovnaké. Čomu sa máme diviť viac a čomu menej.
2. Uvažujeme čierno-bielo. Všetci sme vyrástli na rozprávkach, v ktorých súperí dobro so zlom. Ak sa ocitneme v nejednoznačnej situácii – čo sa deje stále –, snažíme sa previesť si ju na jednoznačnú. Na schému rozprávky, hollywoodskeho filmu. Koronavírus je buď banalita, alebo tragédia. Vláda si buď počína úplne zle, alebo presne vie, čo robí. Rúška proti nákaze alebo chránia, alebo nechránia.
Lenže nič z toho nie je pravda a neplatí ani, že pravda je niekde uprostred. Skôr je to tak, že otázky typu „buď – alebo“ sa v terajšej situácii nehodia. Rúško nechráni dokonale, ale trochu áno – dosť na to, aby sa oplatilo používať ho. Úrady rozhodujú dobre aj zle; niekedy z neznalosti, niekedy preto, že majú na výber len medzi dvomi zlami.
Epidémiu si jednoducho nedokážeme previesť na príbeh s kladnými a zápornými hrdinami, s dobrými a zlými činmi. Ukazuje sa, že je to veľmi frustrujúce. Hľadáme vinníka. Hľadáme sprisahanie.
3. Nie sme zvyknutí obmedzovať sa. Po dlhej dobe – u mladších prvýkrát v živote – nám niekto niečo zakazuje a prikazuje. Pre veľa ľudí je to šok. Záväzok či povinnosť voči spoločnosti, voči celku, je pre nás nezvyklý pojem; pre niekoho úplne nový, pre niekoho asociovaný s totalitou, s minulým režimom.
Ťažko akceptujeme vlastnú zodpovednosť. Sme zvyknutí, že činnosť jednotlivca je v celospoločenskom meradle bezvýznamná. Lenže to neplatí, ak je príčinný mechanizmus nelineárny (pozri bod 13). Sme zvyknutí na svoje práva. O našich prípadných povinnostiach s nami nikto nikdy nehovoril.
4. Trpíme ťažkou nedôverou k vláde. Nikdy sme nečakali, že vláda bude niečo naozaj riešiť. Úprimne povedané, zdá sa, že to nečakala ani ona. Ocitli sme sa však v situácii, keď je skutočne potrebné riadiť a rozhodovať. Operatívne, rýchlo, bez výhovoriek. Ani vláda, ani občania to ešte stále nedokážu akceptovať.
Rúška a zatvorené obchody sú „Babišov“ či „Prymulov“ výmysel. Kto je proti vláde, stavia sa často aj proti rozumným a nevyhnutným krokom, ktoré by na jej mieste musel urobiť každý (pozri bod 2). Rúška nosia len ovce, zastrašení občania sú ovládateľnejší atď. Poznáte to predsa.
Bolo by mylné myslieť si, že ide o české špecifikum, veľmi podobne sa uvažuje v mnohých iných krajinách. Jasne viditeľné to je napríklad v USA, kde si oba politické tábory udeľujú nálepky podobné tým našim: demokrati sú pre republikánov „rúškari“, republikáni pre demokratov zase „chrípočkári“. Epidémia vnímaná ako politikum je jedna z najničivejších vecí, aká nás mohla stretnúť.
Každej vláde na svete dnes podráža nohy dobre známy paradox prevencie. Keď preventívne opatrenia fungujú, začnú ich mnohí z nás pokladať za zbytočné, pretože sa predsa nič nedeje.
V prípade covidu medzi akýmkoľvek zásahom do fungovania spoločnosti a jeho prvými viditeľnými dôsledkami nevyhnutne uplynie najmenej štrnásť dní, často viac. To úplne stačí, aby sa vytratilo vedomie súvislosti medzi príčinou a dôsledkom.
5. Na druhej strane očakávame, že sa všetko dá vyriešiť. Je to paradox, ktorý by bol veľmi zábavný, keby nešlo o životy. Tí istí ľudia, ktorí autoritu vlády neuznávajú, od nej očakávajú, že situáciu promptne zachráni, a vyčítajú jej, že to nerobí.
Bez veľkej snahy sa dá oboje zvládnuť v jedinom rozvitejšom súvetí. Pripomína to starú anekdotu o dvoch nespokojných dámach v kúpeľoch: „To tunajšie jedlo je naozaj hrozné, všakže?“ – „Áno, je. A ešte také malé porcie!“
Problém je však hlbší. Žijeme v najbohatšej časti sveta, v štáte s pomerne dobrým sociálnym zabezpečením, uprostred technických zázrakov dvadsiateho prvého storočia.
Očakávame, že problémy ako nákazlivá choroba sa dajú v týchto podmienkach zvládnuť technicky, organizačne aj finančne. Že ich zvládnu príslušní odborníci. Rýchlo a bez toho, aby nás s tým obťažovali. Keď sa to nedarí, automaticky hľadáme vinníka (pozri bod 1).
Pretože epidémia, to je predsa niečo, čo patrí úplne inam, do krajín, ktoré na glóbuse dokážeme ukázať len približne. Nie k nám.
6. Nikdy sme sa poriadne nezamysleli nad stavom a fungovaním zdravotníctva. Je bežné sťažovať sa na dlhé vysedávanie v čakárňach, na občasné grobianstvo zdravotníkov. Ale rovnako tak je bežné očakávať, že nás spoľahlivo ošetria, uzdravia, vytiahnu z maléru.
Kto má uši, nemohol v posledných rokoch nepočuť, že lekárov a hlavne sestier je málo, že sú nútení robiť nezákonne dlhé služby, že systém drží pohromade predovšetkým vďaka ich dobrej vôli, vďaka ich pocitu záväzku. Málokto sa nad tým zamyslel. Bol to problém niekoho iného.
Teraz sa zdravotníctvo ocitlo pod záťažou, ktorá sa javí ako extrémna. Je veľmi pravdepodobné, že by extrémna nebola, keby už pred epidémiou nebol celý systém na hranici svojich možností.
Tá hranica je pružná, jej pružnosť je do značnej miery daná tým, koľko ďalšej záťaže znesú ľudia, ktorí v nemocniciach a v záchrannej službe pracujú. A ako dlho ju znesú, než sa zrútia a systém s nimi.
7. Nikdy sme sa poriadne nezamysleli nad starobou. Ak je nejaká otázka v našej spoločnosti tabu, ak pred niečím spoločne strkáme hlavu do piesku, potom to je celá problematika veľmi starých ľudí – nie seniorov ako takých, ale tej ich časti, ktorá sa už nezaobíde bez pomoci.
Je to problém, ktorý sme odsunuli do domovov seniorov, do liečební dlhodobo chorých, na tzv. sociálne lôžka v nemocniciach – lôžka obsadená ľuďmi, ktorým klinicky vzaté nič nie je, ich chorobou je vek a odkázanosť.
Vďaka lepším životným podmienkam a lepšej medicíne sa ľudský vek v bohatých krajinách predlžuje. Zároveň s tým by mala pribúdať starostlivosť o tých, ktorí sa vysokého veku dožijú. Aby nielen prežívali; aby žili dôstojne. Lenže nepribúda.
Nie je na to dosť zariadení, personálu, peňazí. Zdravotné poisťovne, nemocnice a sociálna starostlivosť si problém prehadzujú ako horúci zemiak.
V čase epidémie je oveľa viac horúci ako predtým, pretože toto je absolútne najzraniteľnejšia skupina obyvateľov. Čo sme ochotní naozaj urobiť pre jej ochranu? Čo pre ňu urobiť dokážeme? Uspokojíme sa s odpoveďou, že to sú ľudia, ktorí by čoskoro tak či tak zomreli? A ak neuspokojíme, máme lepšiu?
Prečítajte si
Infekciu by mohol blokovať aj slaný roztok a výplach nosa. Päť rýchlych správ o koronavíruse
8. Každý vidí seba. Opatrenia proti epidémii vidí každý, dotýkajú sa každého. Chorých vidí len niekto. Umierajúcich vidia len zdravotníci. Bezprostredná skúsenosť formuje naše postoje dôraznejšie než vypočuté slová.
9. Každý vidí seba II. Home office, nakupovanie cez internet, to sa predsa dá vydržať, však? Stredná trieda verí, že má univerzálny recept. Kto má prácu, ktorá sa dá robiť z domu a z ktorej ho nevyhodia, dosť peňazí na bývanie a jedlo, trochu úspor na nečakané situácie, ten si poradí.
Takých ľudí nie je v Česku väčšina. Skoro všetci, čo sa vyjadrujú v médiách a vytvárajú tým obraz situácie, však medzi nich patria (autor tohto článku, samozrejme, tiež).
Nájdite si nejaký koníček, nech sa v izolácii nenudíte, utrácajte u miestnych obchodníkov, nech ich podporíte – to sú grófske rady pre tých, ktorí už pred epidémiou obracali každú korunu a teraz často nemajú čo obracať.
Deti nech sa učia na diaľku – áno, ak majú počítač, ak sa traja súrodenci nedelia o jeden, ak sú peniaze na internet. Izolujte sa od ľudí – áno, keď môžete pracovať z domova, nie, keď každý deň musíte von do práce: do fabriky, do skladu, do služby.
Veľká časť sveta nie je svet strednej triedy. (Tá má tiež svoje problémy, samozrejme: skúste trebárs robiť intelektuálnu prácu na rovnakej úrovni ako predtým v malom byte s dvoma malými deťmi.)
10. Každý vidí seba III. Vnímame situáciu, v ktorej sa nachádzame tu a teraz. Mladší vedia, že pri nákaze im nič veľké nehrozí (iba ak by mali veľkú genetickú či inú smolu), a nevedia sa vcítiť do strachu, ktorým trpia starší. Starší žijú svojimi obavami, ale nechápu, ako mladším uteká premárnený čas na štúdiá, získavanie skúseností, budovanie vlastného života.
Ale je to aj naopak: mladší, vzdelanejší a poučenejší sa správajú zodpovedne. Chápu zmysel obmedzenia, chápu riziká, čítajú po anglicky, vedia, aká je situácia v zahraničí. Veľká časť staršej generácie chce jednoducho žiť ako doteraz, nevidia súvislosti, ľahko naletia na sprisahanecké teórie.
Zákazník vidí Kaufland zavretý v nedeľu. Predavačka vidí davy, ktoré sa motajú zbytočne dlho po obchode a ohmatávajú pečivo. Krčmár vidí katastrofálne tržby a oproti nim dane a nájom. Jeho bývalá servírka vidí rad na úrade práce.
Každý má svoju pravdu. Mať nadhľad nad svojou pravdou je veľmi ťažké. Ale civilizácia nie je uskutočniteľná, ak nemá dostatok ľudí nadhľad nad čisto osobným pohľadom.
11. Mätú nás štatistiky. Čo uvidíte zo všetkého najskôr na webovej stránke českého ministerstva zdravotníctva? 109 417 aktívnych prípadov covidu (to sú čísla z 18. novembra popoludní). 6558 úmrtí. 469 769 potvrdených prípadov. 6868 aktuálne hospitalizovaných.
Žiadne z tých čísel nie je tak celkom tým, čím sa tvári. Každé potrebuje dlhý výklad a vysvetlenie: čo sa v ňom vlastne sčíta, za akých predpokladov, kde sú hlavné zdroje pravdepodobných chýb a predovšetkým, čo z toho číselného údaja vyvodiť.
Nápad profesora Duška, riaditeľa Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, že by bolo lepšie zverejňovať toho menej, je úplne zlý – utajovanie je v demokracii principiálne neprijateľné a je zlé aj pragmaticky, spôsobilo by paniku.
Avšak rovnako ako mnoho úplných nezmyslov aj tento má akýsi racionálny základ. K porozumeniu situácie by sme potrebovali iné čísla. Napríklad počet zdravotníkov, ktorí sa covidom nakazili v službe.
Celkový počet úmrtí v Česku, aby sa dalo posúdiť, o koľko ho epidémia zvýšila (tento údaj síce máme, ale s oneskorením).
Číselné vyhodnotenie, kde sa ľudia nakazia najčastejšie, ktoré správanie je naozaj rizikové (aby sa dalo napríklad reálne posúdiť, ako dobrý alebo zlý nápad je otvorenie prvých a druhých tried alebo či bude rozumné otvoriť obchody pred Vianocami).
Čísla o koronavíruse nie sú výsledky futbalovej ligy, aby sme sledovali posuny v rebríčku. Mali by nám pomáhať pri rozhodovaní. Na to sa však v terajšej podobe použiť nedajú. Sú to len dáta. Dáta nie sú informácie ani vedomosti, len surovina na ich výrobu.
Za špeciálnu zmienku stojí jedna dôležitá vec, ktorú zo štatistík nevyčítate: koľko ľudí na covid nezomrelo, pretože ich zachránila intenzívna starostlivosť v nemocnici. Z toho vznikajú nedorozumenia typu „veď to nie je omnoho vážnejšie ako chrípka“.
Áno, zatiaľ v Česku v súvislosti s covidom zomrelo „len“ asi trikrát viac ľudí ako v súvislosti s chrípkou v jednej jej priemernej sezóne. Ale len vďaka tomu, akou silou sa na covid zdravotníctvo vrhlo. A bude to platiť len dovtedy, kým tú silu bude mať.
Čísla, ktoré vidíme, neopisujú voľný priebeh vecí. Opisujú doterajší výsledok veľmi tvrdého boja.
12. Nedokážeme čítať vedecké články. A vo všeobecnosti nevieme skoro nič o fungovaní prírodných vied. Toto nie je problém celej spoločnosti, rozhodne však tej jej časti, ktorá sa ku covidu aktívne vyjadruje na sociálnych sieťach, v médiách či kdekoľvek inde.
Epidémia covidu zrodila epidémiu vedeckých článkov a štúdií. Väčšina z nich je nekvalitná – a už to je pre širšiu verejnosť pomerne neznáma vec, že totiž zďaleka nie všetko, čo má vonkajšiu formu vedeckej publikácie, je spoľahlivé, pravdivé a užitočné.
V špičkových časopisoch typu Nature, Science, The Lancet, The New England Journal of Medicine a podobne prechádzajú články odborným recenzným konaním, ktoré môže trvať niekoľko mesiacov.
Vedci si už pred rokmi osvojili ako bežnú prax, že svoje práce ešte pred publikovaním zverejňujú na tzv. preprintových serveroch (ArXiv, BioRxiv, MedRxiv a iné).
Tieto servery sú dnes hlavným zdrojom prác o covide. Umiestniť sa na ne dá skoro všetko a tiež tam skoro všetko je – hodnotné objavy aj vedecký brak.
Argument vedeckou štúdiou by dnes nemal mať žiadnu váhu, kým sa nepozriete, kde vlastne vyšla, či bola recenzovaná – a tiež s akými dátami a akými metódami pracuje, čo je však väčšinou nad sily laika, hoci aj poučeného a vzdelaného v inom odbore.
Bez veľkého preháňania platí, že nech už si vymyslíte čokoľvek, vždy nájdete presvedčivo sa tváriacu štúdiu, ktorá to „dokazuje“.
Veľká časť verejnosti si neuvedomuje ani to, že nie každý s doktorátom je vedec, že titul z neho nerobí automaticky autoritu, že tí najhlasnejší sa často mýlia. Naopak, tí, ktorí chápu epidémiu do hĺbky, málokedy povedia niečo jednoznačné.
13. Nerozumieme exponenciále. Napriek všetkým dobre mieneným pokusom vysvetliť jej strmý rast starou anekdotou o šachovnici a ryžových zrnkách je pre nás krivka, ktorej okamžitá miera rastu je úmerná výške, ktorú už dosiahla, intuitívne nepochopiteľná.
Skutočná rastová krivka epidémie nie je striktne vzaté exponenciála, ale vo svojej najnebezpečnejšej fáze sa jej veľmi podobá. Na papieri sa na ňu môžete pozerať, ako dlho chcete, rovnako nevstrebete jej podstatu. A tou je, že veci okolo vás – dlhý čas stále – sa znenazdajky dajú do rýchleho pohybu.
Nie sme v situácii človeka, ktorý sa pozerá na celú krivku. Sme v situácii mravca, ktorý po nej lezie a ktorý vidí len dozadu, na dráhu, ktorú už prešiel. Dopredu nevidí, pretože nevie predpovedať budúcnosť.
Všetok náš mentálny svet, naša predstavivosť sú lineárne. Sme zvyknutí, že malá príčina vyvolá malý následok, veľká príčina veľký. Keď sa okolo nás niečo mení, vyvíja v čase, potom sa to deje stále skoro rovnakou rýchlosťou, či už je to striedanie ročných období, tep nášho srdca, alebo jazda autom.
Taký mentálny model je veľmi užitočný, pretože platí skoro vždy, umožňuje nám odhadovať, plánovať, normálne fungovať. Lenže úplne zlyhá pri stretnutí s nelineárnou situáciou. Toto je jedna z nich. V nelineárnej situácii nesmiete predpokladať, že zajtrajšok bude zhruba rovnaký ako dnešok a včerajšok – pretože nebude.
Vo svete, ktorému dočasne dominuje nelineárny dej, sa dá aj žiť a plánovať. Len sa to nesmie robiť intuitívne, pretože intuícia – vytrénovaná v lepších časoch – tu zlyháva. Kým sa nevrátia normálne pomery, musí za ňu zaskočiť logický úsudok, matematické modelovanie, vedecké metódy.
Intuícii, bohužiaľ, často hovoríme „zdravý sedliacky rozum“ a máme o nej vyššiu mienku, než si zaslúži. Nie je to dievča do nepohody. Rozhodne nie do nepohody, ktorá nás zastihla teraz. To najúčinnejšie, čo sa teraz dá proti covidu robiť, je premýšľať o ňom.
https://dennikn.sk/2146253/precenujeme- ... -pandemiu/
Tu sa o tom presne píše, prečítať 3x a aj tak to niektorým nepomôže:
Preceňujeme intuíciu a nevieme sa obmedziť. 13 dôvodov, prečo je ťažké pochopiť pandémiu
Petr Koubský
Keď dôjde k povodni, požiaru či zemetraseniu, je celkom jedno, aký názor na ne máte. Ak ste dosť hlúpi, aby ste ich skúsili ignorovať, potom sa utopíte, zhoríte, zasypú vás sutiny.
Ak skúsite prehovárať iných, že sa nič nedeje, budú vás ignorovať alebo vás nechajú zavrieť do blázinca; rozhodne sa vašou zlou radou nebudú riadiť.
S epidémiou je to iné. Epidémii nie je jedno, čo si o nej myslíte. Práve naopak, váš názor je ten najdôležitejší faktor. Epidémiu spôsobuje vírus, ale jej priebeh určujú ľudia svojím správaním. Epidémiu máme v konečnom dôsledku takú, akú ju chceme mať.
Česká republika je na jednom z popredných miest v neradostných koronavírusových štatistikách, keď sa prepočítajú na počet obyvateľov a keď sa neberú za celý rok, ale len za jeseň.
Rebríček novo nakazených a nedávnych úmrtí, to je do značnej miery rebríček momentálneho nepochopenia situácie. Akoby sme nielen nechápali, čo sa deje, ale dokonca nechápali čím ďalej, tým viac.
Preto je dobré uvedomiť si, čo všetko na epidémii covidu-19 nechápeme. Čo je na nej ťažké pochopiť ešte aj teraz, po desaťmesačnej skúsenosti.
A kto sú tí „my“?
My všetci. Vy, ja, pani Nováková odvedľa, primár infekčného oddelenia v najbližšej nemocnici, hlavná hygienička aj predseda vlády. Z nasledujúcich trinástich bodov sa aspoň jeden veľmi pravdepodobne vzťahuje na každého z nás.
1. Nová a bezprecedentná situácia. Je to prvýkrát. Nikdy sme žiadnu epidémiu nezažili. Nič porovnateľné sa v celosvetovom meradle nestalo od roku 1918. Nevyhnutne sme dezorientovaní, robíme chyby.
Nikdy sme takto podrobne neskúmali žiaden vírus. Nikdy sme do hĺbky nepremýšľali o bežnej chrípke ani inej nákazlivej chorobe. Nedokážeme teda rozlíšiť, čo je v terajšej situácii naozaj unikátne a čo je pri všetkých podobných prípadoch rovnaké. Čomu sa máme diviť viac a čomu menej.
2. Uvažujeme čierno-bielo. Všetci sme vyrástli na rozprávkach, v ktorých súperí dobro so zlom. Ak sa ocitneme v nejednoznačnej situácii – čo sa deje stále –, snažíme sa previesť si ju na jednoznačnú. Na schému rozprávky, hollywoodskeho filmu. Koronavírus je buď banalita, alebo tragédia. Vláda si buď počína úplne zle, alebo presne vie, čo robí. Rúška proti nákaze alebo chránia, alebo nechránia.
Lenže nič z toho nie je pravda a neplatí ani, že pravda je niekde uprostred. Skôr je to tak, že otázky typu „buď – alebo“ sa v terajšej situácii nehodia. Rúško nechráni dokonale, ale trochu áno – dosť na to, aby sa oplatilo používať ho. Úrady rozhodujú dobre aj zle; niekedy z neznalosti, niekedy preto, že majú na výber len medzi dvomi zlami.
Epidémiu si jednoducho nedokážeme previesť na príbeh s kladnými a zápornými hrdinami, s dobrými a zlými činmi. Ukazuje sa, že je to veľmi frustrujúce. Hľadáme vinníka. Hľadáme sprisahanie.
3. Nie sme zvyknutí obmedzovať sa. Po dlhej dobe – u mladších prvýkrát v živote – nám niekto niečo zakazuje a prikazuje. Pre veľa ľudí je to šok. Záväzok či povinnosť voči spoločnosti, voči celku, je pre nás nezvyklý pojem; pre niekoho úplne nový, pre niekoho asociovaný s totalitou, s minulým režimom.
Ťažko akceptujeme vlastnú zodpovednosť. Sme zvyknutí, že činnosť jednotlivca je v celospoločenskom meradle bezvýznamná. Lenže to neplatí, ak je príčinný mechanizmus nelineárny (pozri bod 13). Sme zvyknutí na svoje práva. O našich prípadných povinnostiach s nami nikto nikdy nehovoril.
4. Trpíme ťažkou nedôverou k vláde. Nikdy sme nečakali, že vláda bude niečo naozaj riešiť. Úprimne povedané, zdá sa, že to nečakala ani ona. Ocitli sme sa však v situácii, keď je skutočne potrebné riadiť a rozhodovať. Operatívne, rýchlo, bez výhovoriek. Ani vláda, ani občania to ešte stále nedokážu akceptovať.
Rúška a zatvorené obchody sú „Babišov“ či „Prymulov“ výmysel. Kto je proti vláde, stavia sa často aj proti rozumným a nevyhnutným krokom, ktoré by na jej mieste musel urobiť každý (pozri bod 2). Rúška nosia len ovce, zastrašení občania sú ovládateľnejší atď. Poznáte to predsa.
Bolo by mylné myslieť si, že ide o české špecifikum, veľmi podobne sa uvažuje v mnohých iných krajinách. Jasne viditeľné to je napríklad v USA, kde si oba politické tábory udeľujú nálepky podobné tým našim: demokrati sú pre republikánov „rúškari“, republikáni pre demokratov zase „chrípočkári“. Epidémia vnímaná ako politikum je jedna z najničivejších vecí, aká nás mohla stretnúť.
Každej vláde na svete dnes podráža nohy dobre známy paradox prevencie. Keď preventívne opatrenia fungujú, začnú ich mnohí z nás pokladať za zbytočné, pretože sa predsa nič nedeje.
V prípade covidu medzi akýmkoľvek zásahom do fungovania spoločnosti a jeho prvými viditeľnými dôsledkami nevyhnutne uplynie najmenej štrnásť dní, často viac. To úplne stačí, aby sa vytratilo vedomie súvislosti medzi príčinou a dôsledkom.
5. Na druhej strane očakávame, že sa všetko dá vyriešiť. Je to paradox, ktorý by bol veľmi zábavný, keby nešlo o životy. Tí istí ľudia, ktorí autoritu vlády neuznávajú, od nej očakávajú, že situáciu promptne zachráni, a vyčítajú jej, že to nerobí.
Bez veľkej snahy sa dá oboje zvládnuť v jedinom rozvitejšom súvetí. Pripomína to starú anekdotu o dvoch nespokojných dámach v kúpeľoch: „To tunajšie jedlo je naozaj hrozné, všakže?“ – „Áno, je. A ešte také malé porcie!“
Problém je však hlbší. Žijeme v najbohatšej časti sveta, v štáte s pomerne dobrým sociálnym zabezpečením, uprostred technických zázrakov dvadsiateho prvého storočia.
Očakávame, že problémy ako nákazlivá choroba sa dajú v týchto podmienkach zvládnuť technicky, organizačne aj finančne. Že ich zvládnu príslušní odborníci. Rýchlo a bez toho, aby nás s tým obťažovali. Keď sa to nedarí, automaticky hľadáme vinníka (pozri bod 1).
Pretože epidémia, to je predsa niečo, čo patrí úplne inam, do krajín, ktoré na glóbuse dokážeme ukázať len približne. Nie k nám.
6. Nikdy sme sa poriadne nezamysleli nad stavom a fungovaním zdravotníctva. Je bežné sťažovať sa na dlhé vysedávanie v čakárňach, na občasné grobianstvo zdravotníkov. Ale rovnako tak je bežné očakávať, že nás spoľahlivo ošetria, uzdravia, vytiahnu z maléru.
Kto má uši, nemohol v posledných rokoch nepočuť, že lekárov a hlavne sestier je málo, že sú nútení robiť nezákonne dlhé služby, že systém drží pohromade predovšetkým vďaka ich dobrej vôli, vďaka ich pocitu záväzku. Málokto sa nad tým zamyslel. Bol to problém niekoho iného.
Teraz sa zdravotníctvo ocitlo pod záťažou, ktorá sa javí ako extrémna. Je veľmi pravdepodobné, že by extrémna nebola, keby už pred epidémiou nebol celý systém na hranici svojich možností.
Tá hranica je pružná, jej pružnosť je do značnej miery daná tým, koľko ďalšej záťaže znesú ľudia, ktorí v nemocniciach a v záchrannej službe pracujú. A ako dlho ju znesú, než sa zrútia a systém s nimi.
7. Nikdy sme sa poriadne nezamysleli nad starobou. Ak je nejaká otázka v našej spoločnosti tabu, ak pred niečím spoločne strkáme hlavu do piesku, potom to je celá problematika veľmi starých ľudí – nie seniorov ako takých, ale tej ich časti, ktorá sa už nezaobíde bez pomoci.
Je to problém, ktorý sme odsunuli do domovov seniorov, do liečební dlhodobo chorých, na tzv. sociálne lôžka v nemocniciach – lôžka obsadená ľuďmi, ktorým klinicky vzaté nič nie je, ich chorobou je vek a odkázanosť.
Vďaka lepším životným podmienkam a lepšej medicíne sa ľudský vek v bohatých krajinách predlžuje. Zároveň s tým by mala pribúdať starostlivosť o tých, ktorí sa vysokého veku dožijú. Aby nielen prežívali; aby žili dôstojne. Lenže nepribúda.
Nie je na to dosť zariadení, personálu, peňazí. Zdravotné poisťovne, nemocnice a sociálna starostlivosť si problém prehadzujú ako horúci zemiak.
V čase epidémie je oveľa viac horúci ako predtým, pretože toto je absolútne najzraniteľnejšia skupina obyvateľov. Čo sme ochotní naozaj urobiť pre jej ochranu? Čo pre ňu urobiť dokážeme? Uspokojíme sa s odpoveďou, že to sú ľudia, ktorí by čoskoro tak či tak zomreli? A ak neuspokojíme, máme lepšiu?
Prečítajte si
Infekciu by mohol blokovať aj slaný roztok a výplach nosa. Päť rýchlych správ o koronavíruse
8. Každý vidí seba. Opatrenia proti epidémii vidí každý, dotýkajú sa každého. Chorých vidí len niekto. Umierajúcich vidia len zdravotníci. Bezprostredná skúsenosť formuje naše postoje dôraznejšie než vypočuté slová.
9. Každý vidí seba II. Home office, nakupovanie cez internet, to sa predsa dá vydržať, však? Stredná trieda verí, že má univerzálny recept. Kto má prácu, ktorá sa dá robiť z domu a z ktorej ho nevyhodia, dosť peňazí na bývanie a jedlo, trochu úspor na nečakané situácie, ten si poradí.
Takých ľudí nie je v Česku väčšina. Skoro všetci, čo sa vyjadrujú v médiách a vytvárajú tým obraz situácie, však medzi nich patria (autor tohto článku, samozrejme, tiež).
Nájdite si nejaký koníček, nech sa v izolácii nenudíte, utrácajte u miestnych obchodníkov, nech ich podporíte – to sú grófske rady pre tých, ktorí už pred epidémiou obracali každú korunu a teraz často nemajú čo obracať.
Deti nech sa učia na diaľku – áno, ak majú počítač, ak sa traja súrodenci nedelia o jeden, ak sú peniaze na internet. Izolujte sa od ľudí – áno, keď môžete pracovať z domova, nie, keď každý deň musíte von do práce: do fabriky, do skladu, do služby.
Veľká časť sveta nie je svet strednej triedy. (Tá má tiež svoje problémy, samozrejme: skúste trebárs robiť intelektuálnu prácu na rovnakej úrovni ako predtým v malom byte s dvoma malými deťmi.)
10. Každý vidí seba III. Vnímame situáciu, v ktorej sa nachádzame tu a teraz. Mladší vedia, že pri nákaze im nič veľké nehrozí (iba ak by mali veľkú genetickú či inú smolu), a nevedia sa vcítiť do strachu, ktorým trpia starší. Starší žijú svojimi obavami, ale nechápu, ako mladším uteká premárnený čas na štúdiá, získavanie skúseností, budovanie vlastného života.
Ale je to aj naopak: mladší, vzdelanejší a poučenejší sa správajú zodpovedne. Chápu zmysel obmedzenia, chápu riziká, čítajú po anglicky, vedia, aká je situácia v zahraničí. Veľká časť staršej generácie chce jednoducho žiť ako doteraz, nevidia súvislosti, ľahko naletia na sprisahanecké teórie.
Zákazník vidí Kaufland zavretý v nedeľu. Predavačka vidí davy, ktoré sa motajú zbytočne dlho po obchode a ohmatávajú pečivo. Krčmár vidí katastrofálne tržby a oproti nim dane a nájom. Jeho bývalá servírka vidí rad na úrade práce.
Každý má svoju pravdu. Mať nadhľad nad svojou pravdou je veľmi ťažké. Ale civilizácia nie je uskutočniteľná, ak nemá dostatok ľudí nadhľad nad čisto osobným pohľadom.
11. Mätú nás štatistiky. Čo uvidíte zo všetkého najskôr na webovej stránke českého ministerstva zdravotníctva? 109 417 aktívnych prípadov covidu (to sú čísla z 18. novembra popoludní). 6558 úmrtí. 469 769 potvrdených prípadov. 6868 aktuálne hospitalizovaných.
Žiadne z tých čísel nie je tak celkom tým, čím sa tvári. Každé potrebuje dlhý výklad a vysvetlenie: čo sa v ňom vlastne sčíta, za akých predpokladov, kde sú hlavné zdroje pravdepodobných chýb a predovšetkým, čo z toho číselného údaja vyvodiť.
Nápad profesora Duška, riaditeľa Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, že by bolo lepšie zverejňovať toho menej, je úplne zlý – utajovanie je v demokracii principiálne neprijateľné a je zlé aj pragmaticky, spôsobilo by paniku.
Avšak rovnako ako mnoho úplných nezmyslov aj tento má akýsi racionálny základ. K porozumeniu situácie by sme potrebovali iné čísla. Napríklad počet zdravotníkov, ktorí sa covidom nakazili v službe.
Celkový počet úmrtí v Česku, aby sa dalo posúdiť, o koľko ho epidémia zvýšila (tento údaj síce máme, ale s oneskorením).
Číselné vyhodnotenie, kde sa ľudia nakazia najčastejšie, ktoré správanie je naozaj rizikové (aby sa dalo napríklad reálne posúdiť, ako dobrý alebo zlý nápad je otvorenie prvých a druhých tried alebo či bude rozumné otvoriť obchody pred Vianocami).
Čísla o koronavíruse nie sú výsledky futbalovej ligy, aby sme sledovali posuny v rebríčku. Mali by nám pomáhať pri rozhodovaní. Na to sa však v terajšej podobe použiť nedajú. Sú to len dáta. Dáta nie sú informácie ani vedomosti, len surovina na ich výrobu.
Za špeciálnu zmienku stojí jedna dôležitá vec, ktorú zo štatistík nevyčítate: koľko ľudí na covid nezomrelo, pretože ich zachránila intenzívna starostlivosť v nemocnici. Z toho vznikajú nedorozumenia typu „veď to nie je omnoho vážnejšie ako chrípka“.
Áno, zatiaľ v Česku v súvislosti s covidom zomrelo „len“ asi trikrát viac ľudí ako v súvislosti s chrípkou v jednej jej priemernej sezóne. Ale len vďaka tomu, akou silou sa na covid zdravotníctvo vrhlo. A bude to platiť len dovtedy, kým tú silu bude mať.
Čísla, ktoré vidíme, neopisujú voľný priebeh vecí. Opisujú doterajší výsledok veľmi tvrdého boja.
12. Nedokážeme čítať vedecké články. A vo všeobecnosti nevieme skoro nič o fungovaní prírodných vied. Toto nie je problém celej spoločnosti, rozhodne však tej jej časti, ktorá sa ku covidu aktívne vyjadruje na sociálnych sieťach, v médiách či kdekoľvek inde.
Epidémia covidu zrodila epidémiu vedeckých článkov a štúdií. Väčšina z nich je nekvalitná – a už to je pre širšiu verejnosť pomerne neznáma vec, že totiž zďaleka nie všetko, čo má vonkajšiu formu vedeckej publikácie, je spoľahlivé, pravdivé a užitočné.
V špičkových časopisoch typu Nature, Science, The Lancet, The New England Journal of Medicine a podobne prechádzajú články odborným recenzným konaním, ktoré môže trvať niekoľko mesiacov.
Vedci si už pred rokmi osvojili ako bežnú prax, že svoje práce ešte pred publikovaním zverejňujú na tzv. preprintových serveroch (ArXiv, BioRxiv, MedRxiv a iné).
Tieto servery sú dnes hlavným zdrojom prác o covide. Umiestniť sa na ne dá skoro všetko a tiež tam skoro všetko je – hodnotné objavy aj vedecký brak.
Argument vedeckou štúdiou by dnes nemal mať žiadnu váhu, kým sa nepozriete, kde vlastne vyšla, či bola recenzovaná – a tiež s akými dátami a akými metódami pracuje, čo je však väčšinou nad sily laika, hoci aj poučeného a vzdelaného v inom odbore.
Bez veľkého preháňania platí, že nech už si vymyslíte čokoľvek, vždy nájdete presvedčivo sa tváriacu štúdiu, ktorá to „dokazuje“.
Veľká časť verejnosti si neuvedomuje ani to, že nie každý s doktorátom je vedec, že titul z neho nerobí automaticky autoritu, že tí najhlasnejší sa často mýlia. Naopak, tí, ktorí chápu epidémiu do hĺbky, málokedy povedia niečo jednoznačné.
13. Nerozumieme exponenciále. Napriek všetkým dobre mieneným pokusom vysvetliť jej strmý rast starou anekdotou o šachovnici a ryžových zrnkách je pre nás krivka, ktorej okamžitá miera rastu je úmerná výške, ktorú už dosiahla, intuitívne nepochopiteľná.
Skutočná rastová krivka epidémie nie je striktne vzaté exponenciála, ale vo svojej najnebezpečnejšej fáze sa jej veľmi podobá. Na papieri sa na ňu môžete pozerať, ako dlho chcete, rovnako nevstrebete jej podstatu. A tou je, že veci okolo vás – dlhý čas stále – sa znenazdajky dajú do rýchleho pohybu.
Nie sme v situácii človeka, ktorý sa pozerá na celú krivku. Sme v situácii mravca, ktorý po nej lezie a ktorý vidí len dozadu, na dráhu, ktorú už prešiel. Dopredu nevidí, pretože nevie predpovedať budúcnosť.
Všetok náš mentálny svet, naša predstavivosť sú lineárne. Sme zvyknutí, že malá príčina vyvolá malý následok, veľká príčina veľký. Keď sa okolo nás niečo mení, vyvíja v čase, potom sa to deje stále skoro rovnakou rýchlosťou, či už je to striedanie ročných období, tep nášho srdca, alebo jazda autom.
Taký mentálny model je veľmi užitočný, pretože platí skoro vždy, umožňuje nám odhadovať, plánovať, normálne fungovať. Lenže úplne zlyhá pri stretnutí s nelineárnou situáciou. Toto je jedna z nich. V nelineárnej situácii nesmiete predpokladať, že zajtrajšok bude zhruba rovnaký ako dnešok a včerajšok – pretože nebude.
Vo svete, ktorému dočasne dominuje nelineárny dej, sa dá aj žiť a plánovať. Len sa to nesmie robiť intuitívne, pretože intuícia – vytrénovaná v lepších časoch – tu zlyháva. Kým sa nevrátia normálne pomery, musí za ňu zaskočiť logický úsudok, matematické modelovanie, vedecké metódy.
Intuícii, bohužiaľ, často hovoríme „zdravý sedliacky rozum“ a máme o nej vyššiu mienku, než si zaslúži. Nie je to dievča do nepohody. Rozhodne nie do nepohody, ktorá nás zastihla teraz. To najúčinnejšie, čo sa teraz dá proti covidu robiť, je premýšľať o ňom.
https://dennikn.sk/2146253/precenujeme- ... -pandemiu/
Neporovnava, len hovori priklady z pionierskeho obdobia moderneho ockovania, kedy sa ockovacie latky nepodrobovali takym prisnym testom a tak dlhemu schvalovaciemu procesu.To porovnáva čierne kiahne a besnotu s covidom?
Naraba sa s datami/informaciami, ake su v danom case k dipozicii. Vtedy boli k dispozicii data z IT a tam to doom do istej miery bol, takze obavy boli v tom case opodstatnene. Ci a ake opatrenia su potrebne/dostatocne, o tom sa (nie len) tu diskutuje uz dlho a je na to cele spektrum nazorov. A co pozorujem, tak je viac-menej konsenzus v tom, ze uplne bez opatreni by tu ten doom nastal.Kde sú tí čo sa na začiatku oháňali štatistikami z IT a tvrdili že to tu bude hotový doom
-
Gunslinger
- moderátor
- Príspevky: 2433
- Registered for: 15 years 11 months
quest1: Velmi dobre napisane, dik za link!
Gunslinger
Gunslinger
Toto je v slovenských reáliách jeden z najhlavnejších faktorov...quest1 napísal:....
3. Nie sme zvyknutí obmedzovať sa. Po dlhej dobe – u mladších prvýkrát v živote – nám niekto niečo zakazuje a prikazuje. Pre veľa ľudí je to šok. Záväzok či povinnosť voči spoločnosti, voči celku, je pre nás nezvyklý pojem; pre niekoho úplne nový, pre niekoho asociovaný s totalitou, s minulým režimom.
Ťažko akceptujeme vlastnú zodpovednosť. Sme zvyknutí, že činnosť jednotlivca je v celospoločenskom meradle bezvýznamná. Lenže to neplatí, ak je príčinný mechanizmus nelineárny (pozri bod 13). Sme zvyknutí na svoje práva. O našich prípadných povinnostiach s nami nikto nikdy nehovoril.
....
SVK/CZE nemocnice vs Covid19:
https://databezpatosu.sk/2020/11/14/v-n ... nevyhrame/
https://databezpatosu.sk/2020/11/14/v-n ... nevyhrame/
Len tak mimochodom, odhliadnuc od povinnosti ockovania, konspiracii a este celkovej novosti, odporucam precitat si (nie len z tohto clanku) co nam umoznia mRNA vakciny:
https://www.phgfoundation.org/documents ... g-note.pdf
V podstate je to sci-fi sen, ktory sa (aj vdaka COVIDu o dost skor) stava skutocnostou.
https://www.phgfoundation.org/documents ... g-note.pdf
V podstate je to sci-fi sen, ktory sa (aj vdaka COVIDu o dost skor) stava skutocnostou.
Respektujem otazky tykajuce sa bezpecnosti ockovania. Nikto si nechce niest nejake vedlajsie ucinky. Na druhej strane, ked si pozriete pribalovy letak skoro hocakeho silnejsieho lieku, ako vedlajsi ucinok je popisane vsetko od palivej vyrazky az po komu a smrt. Takze ano, vsetko ma nejake rizika.
Napriek tomu sa ockovat pojdem, na zaklade mne dostupnych info mi to vychadza byt bezpecne a ucinne. Ocakavam od toho, ze ochranim seba aj svojich blizkych a snad sa tak dopracujeme k normalnejsiemu zivotu.
Este by som odporucal neriadit sa v otazkach zdravia aktualnou politickou situaciou. Politika skodi zdraviu:D Dnes je pri moci ten, potom bude zase onen. Clovek sa musi rozhodovat racionalne a hodnotit informacie bez ohladu na emociu k niektoremu politikovi.
guns & quest - pekne clanky, vdaka.
Napriek tomu sa ockovat pojdem, na zaklade mne dostupnych info mi to vychadza byt bezpecne a ucinne. Ocakavam od toho, ze ochranim seba aj svojich blizkych a snad sa tak dopracujeme k normalnejsiemu zivotu.
Este by som odporucal neriadit sa v otazkach zdravia aktualnou politickou situaciou. Politika skodi zdraviu:D Dnes je pri moci ten, potom bude zase onen. Clovek sa musi rozhodovat racionalne a hodnotit informacie bez ohladu na emociu k niektoremu politikovi.
guns & quest - pekne clanky, vdaka.