romen3 napísal:Ten utok medveda, ten opis mi je taky nejaky cudny, ale tam media mohli aj co to prekrutit. Alebo zeby to bolo len dake mlada ktore stratilo matku skor ako je normalne?
K tym stvorkolkarom, davnejsie som videl daky dokument v TV kde sa snazili zistit ucinky motorkarov a inych navstevnikov lesov na prirodu, eroziu atd. Zistili, ze najvacsi dopad maju paradoxne pesi chodci. Nebrali do uvahy vacsie stroje ako terenne motorky. Povodne chceli dokazat, ze maju destrukcne nasledky prave tie, len sa im to dokazat proste nepodarilo a dokazali opak.
Ja s manzelkou pravidelne ked ideme do lesa tak berieme aj prazdne igelitky a po poriadkumilovnych polovnikoch a lesnych robotnikoch zbierame kvantum odpadkov v CHKO najvyssieho stupna. O pytlaceni samotnymi polovnikmi ani nevravim. Po party polovnikov na ich lesnej chate vzdy u suseda pri jeho pozemku v potoku najdeme zahynutu zle strelenu zver,lebo ti co odtial vyhanaju stvorkolkarov a motorkarov a aj hubarov v alkoholickom opojeni si idu zo zabavy zastrielat a samozrejme nedotknutelni netrafia moc dobre ked su nacinkani.
Nemam rad motorkarov v lesoch fakt ze nie, ale najviac kricia proti nim ti co tam robia tisicnasobne vacsie skody. Nech si slusni polovnici urobia vo svojich radoch poriadky s clenmi pytliakmi a namyslenymi arogantnymi k...amaratmi a az potom nech nadavaju na inych. Ja som totiz po rozhovore s mnohymi pochopil, ze ani nejde o motorkarov samotnych ale o to aby boli polovnici jedini ktori mozu do "ich" lesa aby nik nevidel co za bordel tam robia. (ps aspon tam kde mam chatu to tak veru je, predpokladam, ze vo vacsine revirov to bude podobne a uvedomujem si aj existenciu vynimiek v nie uplne mizivych cislach, a su aj v tamojsom reviri, ale su ticho aby ich nevyhodili a na tie polovnicke party nechodia ale nic proti zlu nerobia)
Ahoj Romen, po troch dňoch, ale predsa sa dostávam k sľubovanej odpovedi. Dovolím si teda oživiť tú našu debatu. Zoberiem to po bodoch.
Ad opití poľovníci strieľajúci na všetko, čo sa pohne:
Tí sú dnes tak trocha z kategórie Columbova žena – tiež o nich všetci hovoria, akurát je tu aj niekto, kto ich stretol? Tri či štyri desaťročia nazad to bolo bežné. V súčasnosti je to ale extrém. Prísnejšia legislatíva, fúkanie pred i po spoločných poľovačkách, náhodné kontroly cestou do i z revíru a k tomu aj osveta – to všetko robí svoje. Samozrejme, netvrdím, že sa to nedeje. Viem o jednej vlaňajšej mimoriadke, kde hral alkohol hlavnú rolu. Akurát u poškodeného, ktorý sa o vznik mimoriadky výrazne pričinil. Počul som o inej minuloročnej mimoriadke, na ktorej vzniku sa síce alkohol nijako nepodieľal, ale pár pánov poľovníkov si muselo dať deci vínka k obedu a keď sa mimoriadka udiala a bolo jasné, že príde polícia, tak vraj pchali prsty do hrdla a grcali do kríkov. Ale k veci: ak má ktokoľvek info alebo aspoň indície, že ožratí poľovkáši kdesi, hoci aj na vlastnej chate, manipulujú so zbraňami, si takúto info nemá čo nechávať pre seba, ale má konať a splniť si občiansku povinnosť. To je jediná cesta. Ak sa niekto pre personálne prepojenia obáva osloviť políciu, má aj iné možnosti, na koho sa obrátiť. Ale nechávať to v rovine rečí, dohadov, klebiet akosi nedáva význam.
Ad postrelená a nedohľadaná zver:
Stáva sa. Alkohol v tom vôbec nemusí hrať rolu. Samozrejme, ak sa to stáva častejšie, ide o systémový problém. V takom prípade treba byť vynaliezavý. Celkom originálne a pritom účinné je kontaktovať políciu, že tu je dôvodné podozrenie, že v lese prichádza k TČ pytliactva. Pokojne možno zahrať naivku, že
by ste kontaktovali priamo hospodára poľovného združenia, ale neviete, kto to je, tak či by ho mohla kontaktovať polícia a upozorniť, že v lokalite XY sa často nachádza postrelená a nedohľadaná zver a že to tam asi pytliaci musia nechávať, lebo poľovníci by predsa také nerobili a riadne dohľadávali. Ručím za to, že pri prvej príležitosti dotknuté združenie vysvetlí členom, aby viac dbali na dohľadávky, prípadne, ak sú tam osoby konajúce v rozpore so zákonmi a poľovníckou etikou, tak sa budú mať aspoň istý čas na pozore, ak sa o ich činnosť zaujíma polícia. Opäť, ak sa nechcete obrátiť na políciu, existujú ďalšie možnosti.
Ad pytliačenie vykonávané poľovníkmi:
Aj tu by som sa v prvom rade vyhol paušalizovaniu. Aké percento poľovníkov si dovolí pytliačiť? Ak niekto má také info o konkrétnych prípadoch, nie je dôvod si ich nechávať pre seba. Objasnenosť takejto trestnej činnosti je žalostne nízka. Na druhej strane, niekedy naozaj stačí, ak sa iba urobí trocha „hluku“, aby sa dotyčným dostalo do uší, že sa vie, čo sa deje a že sa podnikajú opatrenia. Sám som nejaké pomáhal realizovať a viem, ako zafungovali. Teda aspoň na istý čas. Má to jediný háčik - pri pive sa dajú utrúsiť kadejaké jedovaté reči, ale určiť, či poľovník postupuje podľa zákona alebo nie, laik dokáže len zriedka. K čomu to vedie? Napríklad aj k debilným otázkam typu:
Čo to tam robia tí poľovníci (pri svite mesiaca) o jednej v noci ešte v revíri?! A v zime! Isto chcú pytliačiť. Lebo veď čo poľovník to pytliak, no nie? Za mňa: celé zle!
Ad štvorkolkári a iná háveď:
Neviem, kto „robí tisícnásobne väčšie škody“ v lese. Ak si myslel poľovníkov, si vedľa. Poľovník sa bez auta obvykle nezaobíde. Odviesť do hry desiatky kíl materiálu či krmy sa inak nedá. Takisto vyviesť z lesa stovky kíl či tony bordelu. Problémom je, ak podaktorým poľovkášom cez ruju prepína a majú pocit, že musia autom prebrázdiť celý revír, aby našli toho svojho medailového. Alebo, že sa musia doviesť rovno pod posed. Alebo ani nevylezú z auta a chcú strieľať. To sa, žiaľ, stáva. Je len vecou jednotlivých združení, ako a či toto dokážu eliminovať. Všetko záleží od konkrétnych ľudí.
Treba tu ale vnímať dve roviny. Hluk a potom škody na lesných cestách a chodníkoch. Tu, samozrejme, štvorkolkári nejaké škody napáchajú. Tie sú ale obvykle nižšie, ako napáchajú lesáci pri ťažbe a vyvážaní dreva z lesa. To je však trošku iná téma.
Či škodia aj peší turisti? Určite áno. Cyklisti? Detto. Na druhej strane, asi to chce dívať sa na vec racionálne a mať za svoju paradigmu, že les tu je pre človeka.
Poľovníci chcú les pre seba, preto ukazujú na druhých:
Tí poľovníci, ktorí chcú les pre seba, si to obvykle vedia zariadiť. Takto otázka nestojí. Poľovníci sú jediní, ktorí dobrovoľne a na svoje náklady v lese naozaj makajú. A ešte za to, aby sa tam mohli realizovať, platia vlastníkovi lesa. Ostatní, žiaľ, len berú a berú, mnohí len pľundrujú a žerú. Je anachronizmom, že ľud pospolitý si v lese môže nazbierať húb či lesných plodov do zblbnutia. To je stredovek! Pritom sú krajiny (na západ od nás), kde na takéto činnosti treba buď výslovný súhlas vlastníka, alebo koncesiu od príslušného úradu. U nás? Nie skutoční hubári sú problémom, ale sedlač, ktorá večer predtým videla v správach na Markíze plný košík húb, a tak vyrazila jak Sovieti na Berlín v 1945.
Potom tu máme hordy cyklistov nerešpektujúcich nič a nikoho. Máme tu x ďalších skupín, ktoré sa v lese, v prírode, správajú veľmi necitlivo a neohľaduplne. Z mojej skúsenosti, práve medzi cyklistami sa regrutujú najarogantnejší smradi, čo zablúdia do lesa.
Prečo teda poľovníci pindajú? Nie tak preto, že by im niekto kazil poľovačku, tobôž nie preto, že by sa báli, žeby sa im ľud pospolitý díval na prsty (ten obvykle nemá ani šajn, čo tam poľovníci robia). Štve ich to preto, že rozumejú, že zver potrebuje aj čas na oddych a zháňanie potravy. Vedia, kedy je ruja a chápu, čo to znamená. V čase núdze sa starajú o zver. V čase kladenia mláďat chcú dopriať zveri potrebný pokoj. Toto riešia len a iba poľovníci.
Cyklisti? Tým je to jedno, zvezú sa, kade im práve napadne. Jazdci na koňoch detto. Špeciálna sorta sú hubári a zberači lesných plodov, ktorí sa neváhajú driapať do najodľahlejších kútov lesa. Vrcholom zhovadilosti sú ale psíčkari:
„Ale veď môj milášik poslúcha na slovo, na voľno ho mám, lebo on len mne túto pri nohe, on zver nenaháňa, ale na voľno byť musí, lebo veď môže voľne bežkať, keď skoro celé Slovensko je revír?“ A potom to príde, havinko neposlúchne, príroda je silnejšia, doplatí na to „plná“ srna, muflónka, srnča alebo danielča:
„Ale veď to môj milášik nikdy také neurobil, to len teraz, ani neviem, čo sa mu porobilo, ale čo už, veď to je príroda. No tak no... škoda, že z toho strhnutého srnčeka už nevyrastie jeleň, ale čo narobíte?“ Blbému totiž nevysvetlíš, že ak si hafan doma bahní v komforte, nepozná zimu ani hlad a keď má riedke hovienko alebo kýcha, už aj sa uteká k veterinárovi, tak to nie je príroda, až narazí na lesnú zver. Nie je tam žiadna rovnosť šancí, keď sa pustí do zveri, ktorá každý deň bojuje o prežitie. Zvlášť, ak sa tak stane v čase núdze, alebo v čase kladenia mláďat.
Ak toto poľovníkov štve, asi na to majú dôvod. Rozumejú súvislostiam i dôsledkom. A drvivá väčšina z nich nemá problém s tým, že les je tu pre všetkých. Majú akurát tak problém s tým, že hulvátstvo a zhovadilosť sa z ulíc našich miest a obcí čoraz viac vkráda aj do lesov, luhov a hájov.
Naozaj sa nechcem stavať do pozície, že sa snažím o nejakú apológiu poľovníkov a poľovníctva. Dosť dlho som aktívny v tom prostredí, aby som si nerobil žiadne ilúzie. Ale nebaví ma počúvať všetky tie jedovaté reči, čo sú vlastne poľovníci zač. U nás sú terčom pre každého, kto si potrebuje liečiť komplexy, vykazovať činnosť, či zberať politické body. Práve takéto indivíduá a skupiny potom (de)formujú verejnú mienku v neprospech Hubertovho cechu. Pritom to môže byť aj celkom inak - stačí sa pozrieť do Rakúska a Maďarska, kde sa poľovníctvo teší úcte, ktorú si zaslúži ako užitočná činnosť a súčasť kultúrneho dedičstva.
Ak ale má ktokoľvek info, že sa konkrétni poľovníci dopúšťajú protiprávneho konania, má konať, kým nie je neskoro. Ale paušalizovať? Uplatňovať princíp kolektívnej viny? Bez poznania skutočného stavu označovať väčšinu za vadnú, resp. čestných a zákonadbalých oddaných poľovníkov považovať za výnimku? Sorry, toto naozaj neobstojí! A zvlášť my všetci, ktorých spája nosná téma tohto fóra, by sme mali byť objektívni a opatrní pri formulovaní našich názorov a postojov.