Mierenia a spúšťanie.
Zasa viac na mierenku ako IPSC (od toho sú tu iní borci)
Najprv trocha fyziológie (komu sa to nechce čítať, chodte hneď na "záver") :
Oko : Je to vcelku zložitý orgán ľudského tela, ktorý nebudeme preto dopodrobna "rozpitvávať", ale povieme si len to dôležité. Skladá sa z optického prostredia cez ktoré prechádza svetlo (nás bude najviac zaujímať šošovka) a svetlocitlivej plochy (sietnica) ktorá registruje dopadajúce svetlo, teda to čo vidíme. Odtiaľto idú vzruchy nervami (konkrétne nervus opticus, pre ktorý je toxický metanol a preto po jeho požití ľudia oslepnú - OT poznámka autora) do zadnej časti mozgu, kde sa obraz vyhodnocuje, prevracia do správnej polohy, kombinuje obraz z oboch očí a vníma to, čo vidíme. Preto sa pri športovej streľbe, na rozdiel od taktickej, zakrýva slabé oko, aby sa odľahčil mozog a mohol sa plne sústrediť na vyhodnocovanie obrazu (ktorý je aj tak okrem muchy celý rozmazaný) zo silného oka. Málo kto si uvedomuje, že oči sú pri športovej streľbe namáhané asi najviac. Takže poďme po poriadku. Aby sme mohli zaostriť na nejaký bod ktorý je ľubovoľne vzdialený, pomocou svalu musculus cilliaris (po "našom" vraj vráskovcový sval) sa napína a splošťuje šošovka aby sa cez ňu prechádzajúce lúče lámali do jedného bodu na sietnici. Šošovka sama o sebe je tuhá, takže ak nie je aktívne napínaná, stiahne sa a zaostrí sa do nekonečna. Preto keď sa niekto "zahľadí do blba" tak keď si to uvedomí vidí blízke veci rozmazané, a vzdialené ostré. Čím bližšie chcem zaostriť, tým viac potrebujem napínať "vráskovcový sval" a splošťovať šošovku, a toto stojí nejakú energiu. Tak isto, čím viac, resp častejšie zaostrujeme na rôzne vzdialenosti tým viac energie nás to stojí.
Svaly: Tvoria väčšinu hmotnosti ľudského tela (aj keď u seba som si nie moc istý), a pri držaní a hýbaní tela vykonávajú dve činnosti - izometrickú a izotonickú kontrakciu. Pri izotonickej sa nemení svalové napätie ale mení sa dĺžka svalu (napríklad keď zdvíham činku, stále musím pôsobiť rovnakou silou, lebo je stále rovnako ťažká), pri izometrickej sa zasa nemení dĺžka svalu, ale mení sa sila (napr keď ťahám kľučku na zavretých dverách - najprv slabšie, potom silnejšie, ale sval sa neskráti, lebo dvere sa nepohnú). Teraz si vezmite do ruky 2l fľašu plnú vody, a skúste ju vo vystretej predpaženej ruke držať, koľko vydržíte (inak dobrá tréningová metóda na mierenku, ale žehlička sa drží lepšie...o tom ale inokedy). Po odpočinku skúste zas vystretou rukou s fľašou hýbať ako keby ste skladali pištoľ a znova ju namierili na terč, stále dokola. Koľko vydržíte? Viac... Je to preto, že pri pohybe sa podporuje prúdenie krvi a tým pádom prívod kyslíka a zbavovanie sa odpadových látok ako napr. oxidu uhličitého. Pri izometrickej kontrakcii naopak tlak svalu na cievy výrazne obmedzí prúdenie krvi.
Svalové bunky na svoje fungovanie spotrebovávajú energiu uloženú v molekule nazvanej ATP (adenozíntrifosfát) ktorej zásoby vydržia tak na 10-13 sekúnd. Potom sa začína spotrebovávať zásobná látka glykogén, ktorý sa ale musí štiepiť najprv na glukózu (za prístupu kyslíka, inak vzniká kyselina mliečna a "svalovica") a tá následne premeniť na ATP ktoré vie sval spotrebovať. Preto netrénovaný človek dokáže šprintovať cca 10 sekúnd aj bez dychu (potom sa mu zahmlie pred očami) a preto jeden cyklus pri mierenej streľbe medzi 2 nádychmi by nemal trvať dlhšie ako 10-12 sekúnd.
Unavia sa svaly ako v ruke (predlaktie potrebné na plynulé spúšťanie, lebo pri namačknutej spúšti ich už zapájame) zvyšok hornej končatiny a tela na postoj a v oku na zaostrenie. Očné svaly (vráskovcový) patria k najmenším a sú najnáchylnejšie na únavu.
Záver: celý cyklus počínajúc nádychom, zamierením, odpálením až po zloženie zbrane má trvať max 12-13 sekúnd a okom máme akomodovať (tj zaostrovať) čo najmenej, najlepšie iba na jednu vzdialenosť, jeden bod.
A teraz si ten cyklus poďme rozobrať.
Na obrázku 1 je časová os tohto cyklu, na obrázku 2 je terč (čierny kruh) a miesto kam mieri zbraň, farebne zosúladené.
Začíname stojac v streleckom postoji uvoľnení, zbraň nabitá opretá o stolík, hľadíme každý niekam inak (ja do zeme alebo na zadok strelkyne na stave predo mnou, ale to neviedlo k zlepšeniu výsledkov) a predýchavame sa. Zaujmeme strelecký postoj (teraz už neuvoľnený, ale taký v akom strieľame, hlava na svojom mieste, oko na terči.)
1. fáza (svetlomodrá) začína hlbokým nádychom a zdvihnutím zbrane počas ktorého zaostríme oko na muchu a už sa nikam inde nepozeráme, do konca už len a len na muchu. Zbraň zdvíhame plynulo "pohodlnou" rýchlosťou cez stred terču až nad jeho úroveň (resp na horný okraj, komu ako vyhovuje). Zastavíme hlboký nádych, namačkneme spúšť po prvý odpor (pokiaľ nie je bez odporu ako napr disciplína ľubovoľná malokalibrovka) a plynulo prechádzame ďalej.
2. fáza (šedá) začína pomalým vydychovaním počas ktorého zbraň pomaly spúšťame stredom terču až pod čierny stred terču (mierenkárske mierenie, obrázok 3), kde zastavíme pohyb aj výdych. Pokles ruky so zbraňou by mal byť spôsobený iba poklesom hrudného koša výdychom, nie aktívnym pohybom ruky. Zníži to tras svalov a je tak možnosť jemnejšieho a citlivejšieho ovládania a zastavenia pohybu. Naspäť hore sa nikdy nevraciame, ak prešvihneme zastavenie zbrane, treba zložiť a začať odznova.
3. fáza (červená) začína v momente keď zastavíme s muchou zamierenou na terč (obr. 3) a držíme, stabilizujeme ruku. Oko je stále zaostrené na muchu, je dôležité neprebiehať na mieridlá a terč, lebo strácame čas a oko stráca schopnosť 100% akomodácie, ako sme si vysvetlili hore. Takže muchu vidíme ostrú, mieridlá rozmazané a terč len niekde v pozadí. V tomto momente sa rozlišujú strelci začiatočníci od strelcov profíkov. Všetky fázy robia rovnako, jediný rozdiel je v tom, aký "rozptyl" dokáže kto počas týchto pár sekúnd udržať.
Existuje elektronické zariadenie (volá sa to tuším SCAT? Pena odpovie) ktoré vykreslí obrázok 2 v reálnom čase. Špičkoví strelci disciplíny vzduchová puška majú rozptyl červenej krivky menší ako priemer diabolky. Pištoliari trocha väčší.
Keď vám niekto povedal, že výstrel Vás má prekvapiť, nemyslel to pravdepodobne večer na zlodeja, ale práve tu. Výstrel má naozaj prísť "spontánne" sám od seba, bez toho aby Ste si povedali "Teraz". Vtedy to bude ešte najskôr strhnuté. Chce to čas a tréning, ale to chce všetko. Snaha je teda čo najviac zmenšiť rozptyl červenej krivky počas fázy 3. (Na svetovú špičku to trvá cca 10 rokov dennodenne niekoľko hodín..ale nechcem nikoho demotivovať). Nesnažiť sa to nasilu čo najviac stabilizovať, musí to prísť samo, časom , tréningom.
Toto asi myslel Pena tým "spúšťanie má začať hneď po zrovnaní mieridiel na terči, nie až vtedy, keď máme pocit, že nám tam pištoľ pekne stojí" lebo ona tak nikdy pekne stáť nebude. A prečo? Lebo je impotentná. Tlak na už namačknutú spúšť sa má plynule stupňovať, preto naozaj neviem kedy vlastne vystrelíme. Nie iba "náhodne" zmačknúť.
4. fáza (zelená) je pokračovanie 3. začína v momente výstrelu, kedy je dôležité rovnako ako doteraz ostať mieriť ešte aspoň 5-6 sekúnd na terč. Dôvod - ak by sme postupne skracovali čas medzi výstrelom a zložením zbrane, viedlo by to k strhávaniu, lebo časom by podvedomé zloženie zbrane nasledovalo v okamžiku stlačenia spúšte. Pri streľbe z malorážky/vzduchovky, ktoré viacmenej "nekopú" by nemal byť rozdiel medzi 3. a 4. fázou vrátane prechodu medzi mini čo sa týka mierenia na terč, tj červená a zelená krivka by mali do seba plynulo prechádzať bez strhnutia.
5. fáza (žltá) je samotné zloženie zbrane spojené s výdychom a začiatok odpočinku/prebitia...
Obr. 3 - (Mucha čierna, čierny kruh je čierny stred terču, ktorý vidíme rozmazane) Mierime tak aby sme mali zrovnané mieridlá pod čiernym stredom terču. Koľko pod, je individuálne. U mňa sa to menilo aj v priebehu sezóny, rieši sa to nacvakaním mieridiel. Na tomto fóre to však v 99% znamená mieriť na stred, pokiaľ je zbraň nastrelená "na flek" alebo kúsok pod, ak je nastrelená "pod terč". Napr K100 pokiaľ viem toto rieši rôznou výškou muchy, komu ako vyhovuje.
Celé to odporúčam začať robiť na sucho oproti bielej stene, potom na biely terč, až postupne na klasický terč.
Takto som to bol naučený ja, fungovalo to. Ak má niekto lepší vlastný postup, nevravím, že tento je jediný a najlepší. Ale ako začiatok pre niekoho kto o tom moc nevie, je to myslím fajn.