112 je náhodou super! Fakt, neviem, s ktorou inou tiesňovou linkou si človek užije toľko zábavy. Raz som oznamoval jednu (chválabohu) blbosť. Po komunikácii s nejakou polodementkou, ktorej som všetko veľmi vecne a presne opísal, prišla fáza, keď si polodementka všetko znova spätne potrebovala potvrdiť. Niektoré časti som jej musel zopakovať ešte raz. Do tretice všetko dobré, no nie? Keď som s kyslým úškľabkom prevracal oči a skladal telefón, ešte som netušil, že sa hodnú chvíľu nebude nič diať a potom mi príde hovor z nejakého mne neznámeho čísla, kde sa ozve iný ujo (už z policajného dispečinku) a nechá si odo mňa zopakovať prakticky celé oznámenie, lebo z linky 112 ho dostali nekompletné.
Príde vám to tak, že fabulujem? Omyl! Takto sa to skutočne stalo. A vyplývajú z toho dve veci. Prvú načrtol už Peterson, že lepšie je volať priamo políciu, hasičov alebo záchranku ako strácať čas (a nervy) experimentovaním s predraženým výmyslom schovávajúcim sa pod číslom 112. Druhá je, že mohla vás mamička hocako pekne nabrífovať, ako správne urobiť oznámenie na tiesňovú linku, ale v praxi vám to aj tak môže byť prd platné.