Nutna obrana z hlediska juristickeho
Nutna obrana z hlediska juristickeho
Nadabil som na celkom zaujmavu vec, stoji minimalne za precitanie. Dufam, ze to neni duplicitna tema(nenasiel som tu nic podobneho). Je to aj celkom zanovne(2008/2009)
http://is.muni.cz/th/165856/pravf_m/Nut ... ickeho.pdf
http://is.muni.cz/th/165856/pravf_m/Nut ... ickeho.pdf
Tieto casti ma dost zaujali, ale kedze to nie je oficialny dokument, je otazne, do akej miery su pravdive a pouzitelne...
Jasne a zrozumitelne.
...Tato cast je tiez dost jasna, ale uz nie som si uplne isty, ci aj 100% v sulade so zakonom. Hlavne ta cast o utocnikovi uplne neznamom(to je asi najviac pravdepodobna situacia, ktora sa moze na ulici udiat).
Druha cast pojednava o utocnikovom sahani na rozne miesta, kde je mozne sa odovodnene obavat, ze ma skrytu zbran. To tu uz tiez bolo viackrat preberane.
Takze pokial len vyhukuje a stoji na mieste, este to na tuhu NO neni, hlavne dalej neprovokovat. Uzitocne by bolo pokusit sa zavolat policiu.Slovné hrozby, ktoré sú prejavom úmyslu spáchať trestný čin, väčšinou nie sú bezprostredným
útokom. Výnimkou je len prípad, keď je taká hrozba donucovacím prostriedkom /psychické násilie/
k dosiahnutiu protiprávneho cieľa, čo je priamy útok na slobodu rozhodovania napadnutého
Jasne a zrozumitelne.
Ak útok tvorí skutkovú podstatu trestného činu, môže útok hroziť už v štádiu prípravy alebo
pri prejave úmyslu spáchať trestný čin /napr. u osoby známej svojou agresivitou/, za podmienky, že
hrozí bezprostredne
Tak toto je velmi zaujmava cast, hlavne ta prva. Takze ak by toto bola pravda, je mozne sa branit (aj strelnou zbranou) v pripade, ze by sa obranca snazil "nepriamym pouzitim - tj len hrozba" zbrane a jasnym upozornenim o nepriblizovani, pokusil o udrzanie bezpecnej vzdialenosti od utocnika. Utocnik by nasledne mohol pouzit napriklad aj uz na fore zmienovany sposob o pomalom priblizovani, trebars aj s rukami nad hlavou, ale stale sa priblizuje napriek zretelnej vyzve(kvoli comu asi tak...)! Pritom utocnik moze(tj aj nemusi) byt ozbrojeny, staci ak je fyzicky silnejsi, alebo bojovo zdatnejsi.O priamo hroziaci útok ďalej ide aj vtedy, ak: útočník sa nevyhráža, nič nehovorí, len sa nebezpečne približuje k obrancovi,
a i napriek jeho upozorneniu, aby sa k obrancovi nepribližoval, tak neurobí.
Ide hlavne o útočníkov,
s ktorými mal predtým obranca konflikt, ktorí sú od obrancu zjavne silnejší či bojovo
zdatnejší, majú takúto povesť, sú, či môžu byť ozbrojení a tiež keď sú útočníci úplne
neznámi, aj keď na prvý pohľad vyzerajú, že obrancovi by neboli schopní nejako zvlášť
ublížiť, ...
...útočník siahne do vrecka či tašky za okolností odôvodňujúcich obavu obrancu, že útok
proti nemu onedlho začne /napr. po predchádzajúcej hádke/, keďže útočník tam môže mať
ukrytú strelnú zbraň, proti ktorej sa je ťažké brániť, ak je už nabitá. Toto platí najmä
u neznámeho útočníka alebo útočníka, u ktorého je odôvodnený predpoklad, že takúto
zbraň môže mať /napr. je o ňom známe, že patrí k zločineckému podsvetiu/.
...Tato cast je tiez dost jasna, ale uz nie som si uplne isty, ci aj 100% v sulade so zakonom. Hlavne ta cast o utocnikovi uplne neznamom(to je asi najviac pravdepodobna situacia, ktora sa moze na ulici udiat).
Druha cast pojednava o utocnikovom sahani na rozne miesta, kde je mozne sa odovodnene obavat, ze ma skrytu zbran. To tu uz tiez bolo viackrat preberane.
ak budem niečo opakovať, čo tu už na fóre odznelo, ospravedlňujem sa
problematika nutnej obrany a krajnej núdze je často preberaná a sú okolo nej rôzne mýty, ktoré môžu viesť k tomu, že zle informovaný jedinec sa účinne neubráni pred útočníkom z obavy prekročenia zákona s následným trestoprávnym postihom
osobne som hlboko presvedčený, že aj väčšina ľudí, ktorí nadobudli legálne zbraň na svoju obranu, v skutočnosti nie sú pripravení ju na ňu v kritickej situácii správne použiť; ono to totiž zďaleka nie je o znalosti zákonov a o streleckých zručnostiach, ale hlavne o psychologickej stránke a schopnosti konať pod tlakom a pritom dostatočne rýchlo a správne vyhodnotiť vzniknutú situáciu; jeden z najvážnejších faktorov je reakčný čas a ten je niekedy tak krátky, že šancu nezlyhať má len cvičený jedinec
samozrejme znalosť rôznych prípadov a ich hodnotenie z hľadiska práva rozširuje schopnosti správne použiť inštitút nutnej obrany či krajnej núdze - a preto je super aj táto téma s jej obsahom, avšak v praxi nie je čas rozmýšľať ako to bolo v takom a onakom prípade, tam musia fungovať úplne krátke, jasné a zrozumiteľné princípy;
základný je že následky útoku by mal znášať útočník; ak som v danom momente presvedčený že mi ozaj ide o život, bránim sa tak, aby som odvrátil útok účinne = žiadne strely na končatiny a také nezmysly, najistejšie zneškodnený útočník je mŕtvy útočník - nie že ho "dostrelím" keď už útok netrvá , ale snažím sa ho čo najúčinnejšie zastaviť a to je o smerovaní proti životne dôležitým orgánom; takúto účinnú obranu ocením aj neskôr pri svojej obhajobe v konaniach s orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko iba blbec by veril, že útočník bude vypovedať pravdu a že mi hajzlík neskomplikuje ešte viac život...
ďalší je, že radšej byť vypočúvaný a možno aj potrestaný (je jedno či spravodlivo či nespravodlivo), ako byť zabitý, zmrzačený, dokaličený;
ak som mal tesne pred útokom alebo počas neho presvedčenie, že mi ide o život, musím na tom trvať do konca celého prípadu bez ohľadu na akýkoľvek spôsob vyšetrovania či psychologickej manipulácie
ale platí aj iné: ak nie som pripravený reálne použiť zbraň proti útočníkovi, nepoužijem ju ani na zastrašenie, lebo to môže naopak vyvolať útok či zväčšiť jeho intenzitu a moja vlastná zbraň sa môže ľahko otočiť proti mne;
ešte málo k reakčnému času: sú o tom celé štúdie, podstata je v tom, že ak je útočník v bezprostrednej blízkosti napadnutej osoby, táto objektívne nemá čas vyhodnotiť, či napr. zdvíhanie ruky znamaná že si ide utrieť nos, alebo že ide vykonať útok; ak konala v momentálnom presvedčení že ide o útok aj keď v skutočnosti nemuselo ísť, nemôže byť stíhaná za následok obrany...
najväčšia blbosť šírená medzi ľuďmi je, že primeraná obrana znamená brániť sa rovnakou zbraňou či rovnakou intenzitou ako je vedený útok...
problematika nutnej obrany a krajnej núdze je často preberaná a sú okolo nej rôzne mýty, ktoré môžu viesť k tomu, že zle informovaný jedinec sa účinne neubráni pred útočníkom z obavy prekročenia zákona s následným trestoprávnym postihom
osobne som hlboko presvedčený, že aj väčšina ľudí, ktorí nadobudli legálne zbraň na svoju obranu, v skutočnosti nie sú pripravení ju na ňu v kritickej situácii správne použiť; ono to totiž zďaleka nie je o znalosti zákonov a o streleckých zručnostiach, ale hlavne o psychologickej stránke a schopnosti konať pod tlakom a pritom dostatočne rýchlo a správne vyhodnotiť vzniknutú situáciu; jeden z najvážnejších faktorov je reakčný čas a ten je niekedy tak krátky, že šancu nezlyhať má len cvičený jedinec
samozrejme znalosť rôznych prípadov a ich hodnotenie z hľadiska práva rozširuje schopnosti správne použiť inštitút nutnej obrany či krajnej núdze - a preto je super aj táto téma s jej obsahom, avšak v praxi nie je čas rozmýšľať ako to bolo v takom a onakom prípade, tam musia fungovať úplne krátke, jasné a zrozumiteľné princípy;
základný je že následky útoku by mal znášať útočník; ak som v danom momente presvedčený že mi ozaj ide o život, bránim sa tak, aby som odvrátil útok účinne = žiadne strely na končatiny a také nezmysly, najistejšie zneškodnený útočník je mŕtvy útočník - nie že ho "dostrelím" keď už útok netrvá , ale snažím sa ho čo najúčinnejšie zastaviť a to je o smerovaní proti životne dôležitým orgánom; takúto účinnú obranu ocením aj neskôr pri svojej obhajobe v konaniach s orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko iba blbec by veril, že útočník bude vypovedať pravdu a že mi hajzlík neskomplikuje ešte viac život...
ďalší je, že radšej byť vypočúvaný a možno aj potrestaný (je jedno či spravodlivo či nespravodlivo), ako byť zabitý, zmrzačený, dokaličený;
ak som mal tesne pred útokom alebo počas neho presvedčenie, že mi ide o život, musím na tom trvať do konca celého prípadu bez ohľadu na akýkoľvek spôsob vyšetrovania či psychologickej manipulácie
ale platí aj iné: ak nie som pripravený reálne použiť zbraň proti útočníkovi, nepoužijem ju ani na zastrašenie, lebo to môže naopak vyvolať útok či zväčšiť jeho intenzitu a moja vlastná zbraň sa môže ľahko otočiť proti mne;
ešte málo k reakčnému času: sú o tom celé štúdie, podstata je v tom, že ak je útočník v bezprostrednej blízkosti napadnutej osoby, táto objektívne nemá čas vyhodnotiť, či napr. zdvíhanie ruky znamaná že si ide utrieť nos, alebo že ide vykonať útok; ak konala v momentálnom presvedčení že ide o útok aj keď v skutočnosti nemuselo ísť, nemôže byť stíhaná za následok obrany...
najväčšia blbosť šírená medzi ľuďmi je, že primeraná obrana znamená brániť sa rovnakou zbraňou či rovnakou intenzitou ako je vedený útok...
pekne ste ma zaradili
ono keď tu píšem občas sa zamýšľam, či za mnou nepošlú orgána aby mi odňal zbrane, keďže zdá sa som pripravený ich aktívne na sebeobranu použiť
ale vážnejšie - rovnako ako vy, chlapci, v niečom som dobrý a v niečom menej a v tom sa rád nechám poučiť; môj dźob nesúvisí priamo so zbraňami aj keď práve kvôli potenciálnej potrebe pri špecifickej činnosti z môjho džobu som nadobudol aj krátku zbraň; a ak som ju mal začať aktívne nosiť, seriózne som sa začal zamýšľať nad tým, či mi jej nosenie prináša vyššiu bezpečnosť alebo naopak zvyšuje moje ohrozenie... a tak som sa oboznámil s veľa vecami, dosť som okolo toho prečítal a dosť aj prediskutoval s ľuďmi, čo sa kolo tejto problematiky profesionálne točia... (dokonca aj včera cestou zo strelnice som si aj o tom pokecal s priateľom prokurátorom na dôchodku)
či som schopný správne reagovať v kritickej situácii som si už mal možnosť otestovať aj v praxi v priamom ohrození, všetko dopadlo dobre a ruky sa mi triasli až po...(a nikto nedošiel k ujme) a nepíšem to aby som o sebe tvrdil, aký som frajer lebo nie som, ale preto, že som si na sebe overil, že má veľký význam sa dopredu pripraviť - a to aj teoreticky
policajtom nie som ale príležitostne s nimi spolupracujem, dokonca som ich v rámci jedného špecifického projektu aj školil, ale zbrane a psychológia v tom boli len okrajovo
mám rád zbrane, mám k nim osobný vzťah - až taký, že príležitostne napr. v zahraničí u priateľov nemám záujem loviť ich zbraňami, plnohodnotný zážitok pre mňa je len lov vlastnou zbraňou; na terč si vystrelím rád z hocičoho nového
už vieš kto som?
ono keď tu píšem občas sa zamýšľam, či za mnou nepošlú orgána aby mi odňal zbrane, keďže zdá sa som pripravený ich aktívne na sebeobranu použiť
ale vážnejšie - rovnako ako vy, chlapci, v niečom som dobrý a v niečom menej a v tom sa rád nechám poučiť; môj dźob nesúvisí priamo so zbraňami aj keď práve kvôli potenciálnej potrebe pri špecifickej činnosti z môjho džobu som nadobudol aj krátku zbraň; a ak som ju mal začať aktívne nosiť, seriózne som sa začal zamýšľať nad tým, či mi jej nosenie prináša vyššiu bezpečnosť alebo naopak zvyšuje moje ohrozenie... a tak som sa oboznámil s veľa vecami, dosť som okolo toho prečítal a dosť aj prediskutoval s ľuďmi, čo sa kolo tejto problematiky profesionálne točia... (dokonca aj včera cestou zo strelnice som si aj o tom pokecal s priateľom prokurátorom na dôchodku)
či som schopný správne reagovať v kritickej situácii som si už mal možnosť otestovať aj v praxi v priamom ohrození, všetko dopadlo dobre a ruky sa mi triasli až po...(a nikto nedošiel k ujme) a nepíšem to aby som o sebe tvrdil, aký som frajer lebo nie som, ale preto, že som si na sebe overil, že má veľký význam sa dopredu pripraviť - a to aj teoreticky
policajtom nie som ale príležitostne s nimi spolupracujem, dokonca som ich v rámci jedného špecifického projektu aj školil, ale zbrane a psychológia v tom boli len okrajovo
mám rád zbrane, mám k nim osobný vzťah - až taký, že príležitostne napr. v zahraničí u priateľov nemám záujem loviť ich zbraňami, plnohodnotný zážitok pre mňa je len lov vlastnou zbraňou; na terč si vystrelím rád z hocičoho nového
už vieš kto som?