Zrážka so zverou - použitie zbrane
Podrezať obyčajným švajčiarákom a hotofka
Zákon sa ale od septembra zmenil, takže teraz ako ?Jack napísal:Quest, zviera je vec z hľadiska trestného zákona, to je fakt,
Vydriduch + Sniper in Training: Hlavne to v prípade, keď sa bavíme o KN, nie je útok ale nebezpečenstvo, však?
Arminius, v tomto kontexte bez zásadnej zmeny. Furt rovnako. Platí skôr napísané.
Arminius, v tomto kontexte bez zásadnej zmeny. Furt rovnako. Platí skôr napísané.
Minule som bol svedkom zaujímavej debaty na túto tému. Tu je príručka Slovenskej Poľovníckej Komory: AKO POSTUPOVAŤ PRI ZRÁŽKACH S POĽOVNOU ZVEROU? Praktický manuál pre užívateľov poľovných revírov a poľovníckych hospodárov: https://www.polovnickakomora.sk/sk/medi ... verou.html
Aj keď je to príručka pre poľovníkov, v texte a na príkladoch sa hovorí len o konaní zúčastnenej osoby, v príručke je uvedené "zúčastnená osoba napr. zástupca užívateľa poľovného revíru". Posúďte sami či tam vidíte niečo čo by vylučovalo platnosť nasledovných statí aj pre bežnéhho držiteľa ZP:
„Na nami navodenú situáciu – smrteľne poranené zviera, je podľa nášho právneho názoru nutné vzťahovať ustanovenie zákona o veterinárnej starostlivosti (§ 22 ods. 5 písm. d), v zmysle ktorého je primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára.
Takéto konanie, teda napr. usmrtenie jeleňa zrazeného dopravným prostriedkom s viditeľnými zlomeninami, otvorenou telovou dutinou a nemožnosťou pohybu v priebehu mesiaca jún, zúčastnenou osobou (napr. zástupcom užívateľa poľovného revíru), potom nebude možné orgánmi činnými v trestnom konaní právne kvalifikovať ako trestný čin pytliactva (§ 310 ods. 1 Trestného zákona), nakoľko konanie zúčastnenej osoby, teda usmrtenie zvieraťa, sa bude považovať za tzv. výkon práv a povinností (§ 28 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 22 ods. 5 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti) a nebude podľa zákona o veterinárnej starostlivosti (§ 22 ods. 5 písm. d) protiprávne.
V zákone o veterinárnej starostlivosti (§ 22 ods. 5 písm. d) je obsiahnuté právo a nie povinnosť zúčastnenej osoby postupovať naznačeným spôsobom. Preto rozhodnutie o usmrtení zvieraťa musí zúčastnená osoba urobiť sama.“
a
„Usmrtenie poraneného zvieraťa za použitia strelnej zbrane považujeme za rýchlu a účinnú metódu bezbolestného usmrtenia zvieraťa, ktorá je takto kvalifikovaná aj v spomínanej prílohe I. nariadenia Rady (ES) č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania.
Výnimku z uvedeného predstavuje práve konanie v súlade s tzv. vyšším princípom v súlade so zákonom o strelných zbraniach a strelive (§ 27 ods. 3 písm. d). Usmrtenie zraneného zvieraťa strelnou zbraňou nebude teda možné právne kvalifikovať ako priestupok na úseku zbraní a streliva, spáchaný tým, že držiteľ zbrojného preukazu použil strelnú zbraň v rozpore so zákonom o poľovníctve, konkrétne nad rámec svojho oprávnenia, nakoľko držiteľ zbrojného preukazu koná v záujme splnenia vôle zákonodarcu.
Zovšeobecnene možno teda konštatovať, že požiadavka „dovoleného použitia zbrane“ musí ustúpiť požiadavke na ukončenie neznesiteľných útrap poraneného zvieraťa.“
Aj keď je to príručka pre poľovníkov, v texte a na príkladoch sa hovorí len o konaní zúčastnenej osoby, v príručke je uvedené "zúčastnená osoba napr. zástupca užívateľa poľovného revíru". Posúďte sami či tam vidíte niečo čo by vylučovalo platnosť nasledovných statí aj pre bežnéhho držiteľa ZP:
„Na nami navodenú situáciu – smrteľne poranené zviera, je podľa nášho právneho názoru nutné vzťahovať ustanovenie zákona o veterinárnej starostlivosti (§ 22 ods. 5 písm. d), v zmysle ktorého je primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára.
Takéto konanie, teda napr. usmrtenie jeleňa zrazeného dopravným prostriedkom s viditeľnými zlomeninami, otvorenou telovou dutinou a nemožnosťou pohybu v priebehu mesiaca jún, zúčastnenou osobou (napr. zástupcom užívateľa poľovného revíru), potom nebude možné orgánmi činnými v trestnom konaní právne kvalifikovať ako trestný čin pytliactva (§ 310 ods. 1 Trestného zákona), nakoľko konanie zúčastnenej osoby, teda usmrtenie zvieraťa, sa bude považovať za tzv. výkon práv a povinností (§ 28 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 22 ods. 5 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti) a nebude podľa zákona o veterinárnej starostlivosti (§ 22 ods. 5 písm. d) protiprávne.
V zákone o veterinárnej starostlivosti (§ 22 ods. 5 písm. d) je obsiahnuté právo a nie povinnosť zúčastnenej osoby postupovať naznačeným spôsobom. Preto rozhodnutie o usmrtení zvieraťa musí zúčastnená osoba urobiť sama.“
a
„Usmrtenie poraneného zvieraťa za použitia strelnej zbrane považujeme za rýchlu a účinnú metódu bezbolestného usmrtenia zvieraťa, ktorá je takto kvalifikovaná aj v spomínanej prílohe I. nariadenia Rady (ES) č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania.
Výnimku z uvedeného predstavuje práve konanie v súlade s tzv. vyšším princípom v súlade so zákonom o strelných zbraniach a strelive (§ 27 ods. 3 písm. d). Usmrtenie zraneného zvieraťa strelnou zbraňou nebude teda možné právne kvalifikovať ako priestupok na úseku zbraní a streliva, spáchaný tým, že držiteľ zbrojného preukazu použil strelnú zbraň v rozpore so zákonom o poľovníctve, konkrétne nad rámec svojho oprávnenia, nakoľko držiteľ zbrojného preukazu koná v záujme splnenia vôle zákonodarcu.
Zovšeobecnene možno teda konštatovať, že požiadavka „dovoleného použitia zbrane“ musí ustúpiť požiadavke na ukončenie neznesiteľných útrap poraneného zvieraťa.“
MrKain, pozri o stranu vpred, čo sme na túto tému napísali asi pred deviatimi rokmi. V princípe je to otázka interpretácie. No a s ohľadom na výkladový kánon, aj toto stanovisko SPK beriem s rezervou. Nie preto, že by bolo nesprávne vyargumentovné a ja som mu chcel protirečiť, ale práve preto, že ustanovenia zákona pripúšťajú aj alternatívne výklady. Hoci ja som vtedy zastával a aj teraz zastávam skôr stanovisko, že ukončiť neznesiteľné trápenie zveri zranenej pri dopravnej nehode (resp. škodovej udalosti) je legálne možné, a to aj nepovolanou osobou a za použitia legálne držanej strelnej zbrane. Na druhej strane, v praxi je azda lepšie ušetriť si prípadné naťahovačky, zranenú zver radšej iba nahlásiť a nechať to na povolaných.
V praxi som sa azda ani nestretol s takou situáciou, a to som člen Poľovnej stráže a poľujem v revíri, kde odstraňovanie (a nezriedka aj usmrcovanie) zrazenej zveri je našou rutinnou činnosťou, že by niekto skúsil zrazený kus dostreliť svojou krátkou. Inak, neviem ako inde, ale v mojom okolí pozorujem taký folklór, že len pomerne vzácne sa stáva, aby zrazenú zver nahlásil ten, kto ju aj zrazil.
V praxi som sa azda ani nestretol s takou situáciou, a to som člen Poľovnej stráže a poľujem v revíri, kde odstraňovanie (a nezriedka aj usmrcovanie) zrazenej zveri je našou rutinnou činnosťou, že by niekto skúsil zrazený kus dostreliť svojou krátkou. Inak, neviem ako inde, ale v mojom okolí pozorujem taký folklór, že len pomerne vzácne sa stáva, aby zrazenú zver nahlásil ten, kto ju aj zrazil.
To obvykle až vtedy, keď je kolízia tak vážna, že sa nedá odísť z miesta nehody a zver leží vedľa auta v priekope...
Je to aj otázka poistenia vozidla. Pokiaľ je, tak volajú.
Mne sa ta argumentacia MrKaina sa zda byt racionalna aj preto, ze smeruje k racionalnemu a ludskemu rieseniu situacie.
IMHO sa TC pytliactva vo vseobecnosti a casto a nezmyselne naduziva: clovek zastreli medveda kratkou zbranou na kontaktnu vzdielenost a PZ ho zacne stihat za pytliactvo alebo pribuzny TC. Obdobne by to bolo, ak by sa to stalo v zahrade, alebo dokonca obydli, pri utoku psov.... Je zjavne ze v tychto pripadoch clovek len reaguje na situaciu, ktora ohrozuje jeho alebo okolie. Da sa argumentovat, ze situacia sa da riesit za pouzitia KN, ale to znamena, ze je zacate trestne stihanie, clovek sa musi vyvinovat, dokazovat, casto aj niekolko mesiacov a s nemalymi nakladmi na pravne zastupenie.
IMHO sa TC pytliactva vo vseobecnosti a casto a nezmyselne naduziva: clovek zastreli medveda kratkou zbranou na kontaktnu vzdielenost a PZ ho zacne stihat za pytliactvo alebo pribuzny TC. Obdobne by to bolo, ak by sa to stalo v zahrade, alebo dokonca obydli, pri utoku psov.... Je zjavne ze v tychto pripadoch clovek len reaguje na situaciu, ktora ohrozuje jeho alebo okolie. Da sa argumentovat, ze situacia sa da riesit za pouzitia KN, ale to znamena, ze je zacate trestne stihanie, clovek sa musi vyvinovat, dokazovat, casto aj niekolko mesiacov a s nemalymi nakladmi na pravne zastupenie.