Guns, vieš, prečo mám rád tvoje príspevky v sekcii WTSHTF? Lebo v nich zväčša napíšeš to, čo chcem napísať ja, ale ešte obšírnejšie a ucelenejšie. Za čo ti vždy rád zatlieskam.
Často sa stretávam s tým, že ak príde reč na možnosť "atómovej vojny" (tento pojem nemám rád, ale teraz sa mi hodí pre svoju zrozumiteľnosť), ľudia, s ktorými sa o tom bavím, spravidla zaujímajú dva antagonistické postoje. Jedni sa domnievajú, že by to bola len ďalšia vojna, v ktorej by sa iba uplatnil hrozivejší (a účinnejší) arzenál. Druhí zase dávajú znamienko rovnosti medzi "atómovú vojnu" a koniec sveta, totálnu apokalypsu.
Lenže naznačil som to ja aj Guns a vlastne len opakujeme to, čo hovoria seriózne analyticko-prognostické pojednania na túto tému. Záležalo by na viacerých premenných. Prvou v rade premenných je rozsah nasadenia nukleárnych zbraní a ich účinnosť. Ilustračný príklad: Ak Kim vyšle na ciele v jú-es-ej (hoci len exteritoriálne vojenské základne, alebo Havaj či Aljašku) celý svoj jadrový (mini)arzenál, nemožno očakávať, že sa naplnia katastrofické scenáre. Rozsah nasadenia by vzhľadom na predpokladaný málo početný stav severokórejského arzenálu bol minimálny a účinok vzhľadom na spoľahlivosť a parametre Kimových medzikontinentálnych striel by tiež mohol byť viac-menej symbolický. Americká odveta by zrejme bola rázna, je dosť možné, že by nezostalo pri konvenčnom arzenále, ale za normálnych okolností by zrejme nenabrala také rozmery, aby bola mnohonásobne disproporčná.
Išlo by aj pri takomto neveľkom konflikte (hráme sa, že do otvoreného konfliktu s USA by na strane KĽDR nevstúpili Čína ani žiadne ďalšie štáty) o naplnenie pojmových znakov pojmu jadrová vojna, ktorý používame v bežnom, laickom jazyku? Jednoznačne áno. Priame následky (devastácia spôsobená explóziou, ožiarenie nebezpečne vysokými dávkami žiarenia) by sme zrejme nepocítili, možno by nás pre veľkú vzdialenosť a nižší rozsah konfliktu príliš nepostihli ani škody spôsobené na životnom prostredí (spád, zmeny klímy, potenciálne tektonické zmeny, atď.).
Ale presne ako píše Guns, kým nepoznáme ďalšie a ďalšie okolnosti, nedokážeme predvídať, ako by reagovali svetové finančné trhy, sotva môžeme prorokovať, čo by sa dialo na burzách. Zrejme nič dobré. Takisto by sa mohli výrazne zmeniť zahraničnopolitické pozície niektorých veľkých svetových hráčov, mohli by zaniknúť niektoré spojenectvá a sformovať sa nové bloky. Tieto dopady by sme mohli, samozrejme, už pocítiť aj my na Slovensku.
K čomu smerujem? Ak sa chceme rozprávať o tom, čo by bolo, keby prišlo k tzv. "atómovej vojne", musíme presne zadefinovať, ako si túto vojnu predstavujeme. Lebo dnes je možné predstaviť si prakticky hocijaký scenár, pričom kľúčová nie je otázka reálnosti scenáru, ale jeho pravdepodobnosť. No a potom sa konečne môžeme baviť o následkoch. Pritom ale musíme ignorovať tradičné zjednodušené vnímanie takýchto konfliktov a ich následkov, pretože to má svoje korenie ešte kdesi v začiatkoch studenej vojny, ale v odborných kruhoch je už dávno prekonané.
Konečne sa tak dostávame k otázke, či má zmysel niekam utekať. Neviem, či by na to bol dostatok času. V každom prípade, ak by išlo o "jadrovú vojnu" malého rozsahu, napríklad takú, ako som načtrol o pár riadkov vyššie, určite by niektoré kúty našej planéty boli bezpečnejšie ako iné. Ale je naivné myslieť si, že práve tam by s otvorenou náručou čakali na prílev imigrantov. A skončiť v nejakom tábore pre azylantov v čase, keď sa systém začne rúcať, by bolo veľmi diskomfortné. Navyše, ak by rozklad spoločnosti začal naberať na obrátkach, imigranti by vo väčšine krajín asi nepochodili najlepšie. Zvlášť nie takí, ktorí by neboli súčasťou súdržnej mnohopočetnej prisťahovaleckej komunity alebo by neboli absolútne asimilovaní s majoritou.
Padla tu aj otázka, či "bojovať s osudom" alebo zostať a poddať sa. Toto podľa mňa riešil už každý, kto je ochotný pripustiť si, že "atómová vojna" sa jedného dňa môže stať realitou. Tu už fakt príliš nefungujú všeobecné rady, ale v prvom rade ide o prudko individuálne rozhodnutie každého jednotlivca, ktoré by malo vychádzať zo schopnosti vyhodnotiť situáciu. Ak opomenieme labilné osoby, kľúčovou otázkou bude, či situácia, v ktorej sa osoba ocitla, má ešte nejaké východiská alebo sa subjektívne javí ako bezvýchodisková. V každom prípade, v takejto situácii poskytuje držba strelnej zbrane vždy podstatne viac možností ako holé ruky.
Tfuj, to som sa rozpísal ako už dávno nie. Ale čo už, niektoré debaty sa nedajú odbaviť pár riadkami.
