Pred časom som sľúbil, že dám vedieť, ako dopadla prerábka dvojkokíl Lee (356-125-2R, katal. č. 90309) z 9 Luger 8,1 g (125 gn) na ľahšie strely vhodné pre laborácie 9 Browning. Keďže kokily mali poškodenú vrchnú časť, nechal som ich odfrézovať tak, že tesne zmizla aj mazacia drážka (z pôodnej výšky 28 mm boli kokily odfrézované na 26 mm). Úpravou mi vznikla kokila 6,8 g (105 gn). Ako materiál strely som použil mix Pb z pneu závaží a striel z dopadliska strelnice. Strely boli kalibrované na .356 a mazané Lee Liquid Alox-om. Laboroval som Vihtavuori N340, návažka 3,8 gn, OAL 24,9 mm, strelivo bolo veľmi mierne krimpované. Strieľal som z Beretty 84 Cheetah s drážkovaným vývrtom.
Postrehy:
Kvôli odfrézovaniu som sa obával možného posunutia ťažiska strely a s tým spojenej nestability, ale strely našťastie nechodili naplocho.
Nakoľko strely nemajú mazacie drážky (tvarovo vyzerajú ako FMJ), predpokladal som zvýšené zanášanie hlavne olovom, avšak po 100 výstreloch som olovo v hlavni nepostrehol.
Cyklovanie zbrane bez problémov, presnosť ako u dobrého továrenského streliva.
Na 25 m z ruky v stoji bez ťažkého mierenia rozptyl asi na priemer CD-čka, na 15 m padali do vojenského terča prevažne 10-ky. Na môj vkus bola použitá možno trochu miernejšia návažka, chcel som to odmerať, ale kámošovi nejak zlyhávali chrony. Keď miniem strelivo laborované s Vihtavuori, vyskúšam hutnejšie návažky laborované s Lovex-om S020 a ak bude záujem, dám vedieť.
No a mám odhadom ešte asi 10 kg Pb plechu čo mi doniesol kamarát čo potápa, kedysi z toho liali závažia na poápačské opasky. Toto olovo je tak mäkké, že doň normálne urobím vryp nechtom... Ak nezoženiem lacný cín, alebo antimón, tak asi vyrobím bratovi olovká a kŕmidlá na ryby... Neviete niekto poradiť, ako po domácky zistiť tvrdosť olova predtým, než porobím strely??? 
