Navedel som kam to zavesit, tak trosku osviezim tuto temu aby som ukazal ze nielen Slovakom stoji K100 za to
Precitajte si email od ex vojaka posobiaceho teraz v Mexiku.
Zaujimava pasaz o K100 je vyznacena oranzovo.
Priatelia,
celkom nevinne som oslovil bývalého spolubojovníka, (samozrejme ženistu) a on sa veľmi vďačne ozval. Keďže ma zaujalo čo vlastne robí (dlhšie som o ňom nepočul), rozhodol som sa že si to nenechám pre seba, verím, že aj Vás zaujme jeho krátky dopis, nehľadiac nato, že v závere ma požiadal, aby som pozdravoval všetkých známych (a tých má Laco neúrekom).
Začalo to takto:
Ahoj Laco,
však všetci hovorili že si kdesi v Bolívii a pestuješ pre nás marijánku.
Čože si sa ozval z takej diaľky, až z Podbiela?
Tak ťa teda tiež pozdravujem.
Palo
Re: RE pozdrav z Podbielu
Od: Laco
adresátom Pavol
Všetko najlepšie v roku 2011.
Bol som na konkurze a vyhral som len preto, že som ženista a viem upraviť pitnú vodu. V Afrike som to robil 2 roky.
V Guatemale som už 3 roky a i keď je krajina po občianskej vojne, kde vládla plukovnícka junta.
Keďže teraz v mezoamerike vrcholí monzún – viď záplavy v Brazílii – tak tu, na Slovensku, trávim posledné tri týždne a odletím, najprv do Mexika a potom do Guatemaly.
Mám tam rezidenciu, skladovacie priestory i automobilný park – Jeepy, Nissany pick-up a Toyota Tundra.
Moje pracovisko je v základnom tábore asi 100 míľ od mexických hraníc, v džungli, kde sme našli pyramídy starých Mayov, vysoké 75m všetko pochovaná pod koreňmi 50m vysokých stromov a len satelitný prieskum dáva do súvislosti určité tvary v štruktúre džungle.
Takže nie v Bolívii, ale v Guatemale, ale pracovne som aj v Mexiku, Hondurase v Belize, čo ma napĺňa veľkou dávkou romantiky, som tam s opicami krokodílmi. jaguármi, tapírmi a všetkými tými jedovatými hadmi a škorpiónmi v jedinečnej harmónii.
Staviam tábory pre archeológov – musia spať, jesť, umývať sa a mat energiu a vodu. Archeológov je asi toľko, ako silná čata, vrátane žien, oddelené sprchy a záchody, tak je to komplikovaná práca a všetko to treba doviesť odniekiaľ. A tie cesty po monzúnových dažďoch sú ako po prejazde tankov na Lešti.
Čo Ti mám písať, asi čakáš nejaké historky, tak pár ich napíšem.
Raz ma omylom zastavila polícia, mám akýsi preukaz, kde je po anglicky napísané colonel, tak policajtovi od strachu vypadli papiere na zem a ospravedlňoval sa asi 6 krát.
Na začiatku som navštívil p. ministra vnútra a pána ministra internal governmentu (ani to neviem pretlmočiť) a pýtal som si ich menovky, tie som si odfotil a zväčšil a tak v tom obale, kde mám svoje dokumenty, figurujú aj tieto a funguje to.
Čo by som viac dodal, všetci majú zbrane. Z chuti som sa zasmial keď vláda ovládaná plukovníkmi, v rámci boja proti zbraniam v súkromných rukách, vydala výnos, že denný limit nákupu munície znížila z 5000 nábojov na 2000.
Ja som ozbrojený obyčajnou gumipuškou a je to super zbraň proti krokodílom i divým koňom, ktoré si občas zabehnú aj do tábora, hlavne ak niektorá baba ma svoje dni, oni to cítia a sú do divoké noci. Tábor odvtedy oplocujeme a tráva sa mačetami vykosí. Denne sa odstraňuje spadnuté lístie, ako u nás sneh.
Varíme primitívne, platňa na dvoch tehlách. Spime na lehátkach, ale raz v noci mi veru nebolo všetko jedno, po tvári mi prebehlo nejaké zvieratko s pazúrmi a kým som sa zobudil a rozsvietil baterku, už tam nič nebolo. Ráno som si veru urobil zavesenú posteľ na 4 lanách a naplno využívam moskytieru, ktorá ma chráni.
Zaviedol som chov prasiat (ako kedysi naše PRH) a teraz ešte plánujem kurín.
Postavil som dokonca chlebovú pec v ktorej sa upečie diviak i sviňa, ale pečiem tam chlieb francúzskym archeológom, bagety a tí sú nesmierne šťastní.
Strava je tam veľmi jednoduchá, denne kukurica, fazuľa, vajcia, je to pestré, niekedy je fazuľa biela, niekedy strakatá a niekedy čierna. Preto tá pec na chlieb a pečenie mäsa, to často indiáni zastrelia v džungli akési mravenčiare, ale i srny tu sú. Najväčšou trofejou je jaguár, alebo čierna puma. Takže svojim spôsobom je to zaujímavé a ťahá ma to tam, lebo riskantne veci ma vždy priťahovali, veľa sa tam strieľa aj granáty fungujú a prekvitá zbojníctvo.
Rozpočet nám skrátili o 25%, takže všetko treba okresať a mám za to, že táto misia je moja posledná, lebo to bude tak, že za málo peňazí sa chce veľa muziky, a to sa tam nedá.
Výplaty nosím v poklope na PHM, v aute a pri sebe mám max. 30 USD a žiadnu zbraň, lebo by ma pre istotu prevetrali kalibrom 38.
Všetci títo zmrdi majú pištole CZ 9mm a rezervná zbraň CZ 6,35 a to mi veľakrát pomohlo. Teraz je najžiadanejšia slovenská pištoľ k_100 „Kuracina“ z B. Bystrice. Idú sa za ňou pobiť a ma sa tam za najlepšiu pištoľ na americkom trhu.
To najlepšie ide na export z tohoto nášho Slovenska, (nešťastného lebo sa mi tu naozaj zle žije, v tejto policajnej brutalite). Tam pokiaľ nespím za volantom, alebo nevypadávam z auta, mi dá každý pokoj, si schopný jazdy. Polícia si tam dáva výstražné kužele že idú zastavovať auta. No potom ti preštárajú auto a keď nezastavíš, tak sa rozspievajú brokovnica a kalašnikov a bez milosti rozstrieľajú auto. Napriek tomu je tam človek slobodný a to mi tu chýba.
No už som sa nakecal dosť.
Mám spojenie s Palkom Žiljakom, ale tam odtiaľ je spojenie problém, ešte z hlavného mesta to spojenie ako tak ide, ale potom sa najprv stratí signál mobilného telefónu, potom aj rádio a keď chcem z džungle zavolať, tak len satelitným telefónom a to stojí strašlivé peniaze.
Pozdravujem všetkých známych a želám veľa zdravia a božieho požehnania.
L a c o
http://www.zvazvojakov.sk/2011/01/vojen ... -nestrati/
pretože take iste pocity ako ty mam ja keď niekto povie , že si kúpi moskito , alebo GSG5 
