Guns, v mojom okolí sa na covid-19 umieralo už na jar. Nakazených som mal najprv vzdialených známych, potom aj kamošov, neskôr susedov, teraz zase niekoľko kamarátov naraz. Škála prejavov od
"Ani som nevedel, že mi niečo je" cez
"Pár dní mi bolo nanič", až po
"Tak blbo mi nikdy v živote nebolo" alebo
"Celá rodina sme boli úplne odpísaní, dúfame, že si nikto neponesie následky". Už na jar som ponúkal, že kto neverí, že covid-19 je riadny hnus, viem sprostredkovať kontakty na tých, ktorí poskytnú svedectvo z prvej ruky. Teraz to už, hádam, ani netreba. Ako si povedal, každý už máme v okolí niekoho, kto si covidom prešiel alebo prechádza.
Iné som však chcel. Spomínaš, že je vlastne jedno, kto je na čele štátu, lebo opatrenia by dnes musel robiť každý príčetný politik. Áno, musel. Lenže uvedomme si, že tu máme premiéra, ktorý na jar dostal od voličov dosť silný mandát. V prvej vlne dokázal veľkú časť národa presvedčiť, že sme tým prešli pomerne hladko aj vďaka nemu (a nejaké zásluhy sa mu zrejme pripísať dajú). Potom však mal celé štyri mesiace, aby spolu vládou pripravili štát na ďalšiu vlnu a pripravili plán. S tým plánom by mu isto pomohol celý rad odborníkov. Potom by mu iní odborníci pomohli tento plán odkomunikovať tak, aby ľudia pochopili - aspoň tá časť, ktorá nemá v hlave úplne prázdno - čo je v stávke, čo môžu vyhrať a čo stratiť. No a potom už len, v súlade s tým plánom, ako bolo sľubované aj na jar, sledovať, ako sa situácia vyvíja v regiónoch a adekvátne reagovať - nie panicky, chaoticky, či - v lepšom prípade - intuitívne, ale naopak, držať otvorené všetko čo sa dá a tak dlho ako sa dá a potom, keď zatvoriť, tak všetko. Na základe tvrdých dát. A samozrejme, znížiť mobilitu medzi regiónmi.* No a najmä, radšej ako míňať na hlúposti, robiť všetko preto, aby sa k ľuďom včas dostávala finančná pomoc, aby nemuseli ísť na hranu. Bez prieťahov, bez zbytočnej byrokracie a v takom objeme, aby dokázali prežiť. Toto nie je nejaký Vševedkov geniálny plán odtrhnutý od reality, ale premárnená možnosť, ktorú sme mali aj vďaka tomu, že v mnohých ohľadoch sme mali lepšiu východiskovú pozíciu než naši susedia a väčšina európskych krajín.
V prvej vlne nám cestu ukázali Nemci. Včas sa pripravili, ekonomiku držali otvorenú tak dlho, ako vedeli. Zatvorili, keď videli, ako sú na tom so zdravotníckymi kapacitami a hneď ako mohli, okamžite otvárali. Čiže tu nikto nemusel vynachádzať koleso. Stačilo sa inšpirovať a použiteľné aplikovať na naše pomery. Chcem veriť, že azda máme i politikov, ktorí by možno mali bližšie k takémuto postupu, než k tomu, čo predvádza náš premiér. Nejdem ale teraz meno po mene špekulovať, kto áno a kto nie. Iné je podstatné: náš premiér sa správa a postupuje tak, že vzbudzuje podozrenie, akoby ešte ani v novembri žiadny plán nemal (keby mal, zrejme by ho dávno predstavil, všakže?), pritom mnohí odborníci s ním už nechcú spolupracovať ani spoluprácu predstierať, lebo ich v lepšom prípade len nepočúval, v horšom na nich verejne brýzgal. Nielen, že postupuje nesystematicky, či rovno chaoticky, on ešte s časťou svojho ansámblu väčšmi polarizuje spoločnosť a neskutočne hazarduje s tým silným mandátom, ktorý dostal. Škoda... A to skutočne nie je z mojej strany pokus o nejaký hejt. Stále platí, že jemu i tejto vláde v podstate držím palce a prajem jasnú myseľ, lebo ide o nás všetkých. Zastrájal som sa, že politikárčiť v tomto vlákne nebudem a mienim to dodržať, no tieto súvislosti proste nejde oddeliť od toho, čo chcem ešte napísať.
Vlastne dôvod, pre ktorý reagujem, tkvie v tom, že podľa môjho názoru sa zbytočne bojíme lockdownu. Bojíme sa ho predovšetkým preto, lebo ľudia na jar videli, že ekonomika sa zastaví, ale pomoc od štátu neprichádza (OK, prichádza, ale v akom objeme a v akej forme?). Keby vedeli, že štát ich nenechá padať na hubu, vôbec nepochybujem, že väčšina by to vzala podobne ako v Rakúsku a mnohých iných krajinách. No a práve preto, že ľudia sa lockdownu boja, domnievam sa, že naša vláda sa ho bojí vyhlásiť. Avšak premiér sa nebojí ním vyhrážať ako strašiakom. Toto je skrátka celé zle. Bludný kruh. Naozaj neviem, či by sa napríklad Sulík ako premiér správal inak, alebo Pelle, alebo hoci ten nebohý Dubček. Čo viem, že z lockdownu, ktorý je za istých okolností celkom fungujúcim nástrojom, sa u nás zbytočne stal strašiak. O čo je horší lockdown, než stav, keď napríklad povolíte otvorené takmer všetky obchody, ale ľuďom zakážete do nich chodiť? Aj to sme tu nedávno mali...
No a teda, hoci chcem veriť, že vakcína dorazí čo najskôr a nebude treba čakať ani na to, kým bude preočkovaná väčšina populácie (podľa niektorých odhadov by na výrazné utlmenie vírusu mohlo stačiť aj cca 30 percent populácie, btw. nehovoril čosi také napríklad aj Flégr?), obávam sa - hoci je to len môj skromný súkromný názor - že ak naozaj nezačnú reálne klesať čísla hospitalizovaných, skôr či neskôr sa lockdownu možno nevyhneme. Len chcem veriť, že ak k tomu naozaj príde, budeme mať aspoň nejaký plán a nebudeme zase improvizovať, že"
A čo teraz na hraniciach? A čo s pendlermi? A čo hento? A čo tamto? A teda, že premiér ho vyhlási aspoň z polovice tak dôstojne ako Kurz u susedov, bez prihlúplych rečí o tom, ako sme si to pokazili, akí sme nedisciplinovaní chumaji, ako sa nás snažil všetkých ochrániť a zachrániť, ale Sulík mu to kazil a my hlupáčikovia sme to aj tak celé nepochopili a pod. Veď nádej umiera posledná... A teda, napriek všetkému, čo som napísal vyššie, a najmä, napriek všetkým tým negatívnym emóciám, napriek protestom, napriek cynizmu tých politikov, ktorí chcú ťažiť politický kapitál z hnevu a zúfalstva obyčajných ľudí, táto vláda má stále ešte šancu robiť správne rozhodnutia. Aj ich správne komunikovať. Až mi je trápne to opakovať, ale ja jej v tom ozaj držím palce. Rovnako ako by som ich v rovnakej situácii držal asi hociktorej inej vláde, či by na jej čele bol ten Sulík, Pelle alebo hoci aj nebohý Dubček.
Už len krátky doplnok: Ak hovorím, že sa obávam, že lockdownu (azda iba jednému, nie viacerým!) sa možno aj tak nevyhneme, tak - ako laik - vychádzam z čísel, ktoré sú dostupné teraz a naopak, pomerne skepticky sa zatiaľ staviam k údajom, ktoré poukazujú na to, ako sa darí dosahovať mierne zlepšenie, keďže tak ako všetci, vidím nižší počet testov a tiež sledujem polemiku, či vykazovať alebo nevykazovať aj pozitívnych zachytených Ag testami. Možno si to však len zle interpretujem - aj takú možnosť musím pripustiť. Tie bombastické reči o atómovke radšej nechávam bez komentára. Bodaj by aspoň z malej časti reflektovali realitu! V žiadnom prípade teda nechcem strašiť, či šíriť nejaké poplašné správy, iba uvádzam, k akému názoru som dospel, na základe mne známych faktov a informácií a prečo som k nemu dospel. Možno o pár dní bude naozaj vidno, že nám reálne klesajú aj tie hospitalizácie aj ľudia napojení na UPV v takom počte, že bude viac dôvodov na optimizmus. Uvidíme... Držme si palce!
*Schválne píšem medzi regiónmi, lebo jeden z argumentov je, že zatiaľ, kým sú čísla, aké sú, nemožno aplikovať opatrenia regionálne, lebo veď ľudia cestujú medzi okresmi za prácou, do škôl, lekárovi, atď. Tento pseudoargument má dve zásadné chyby: 1. Tie čísla nemuseli byť také, keby sa práve tento druh opatrení zaviedol včas, ako nám kompetentní sľubovali pred letom, keď sa išlo otvárať. 2. Regióny si nemôžeme zamieňať s okresmi. Uvažovať by sme mali buď o krajoch, alebo inak koncipovaných regiónoch. A tam reagovať.