Teraz asi napisem nieco s cim mnohi nebudu suhlasit. Uz od skolky nam hovorili, ze nasilie nic nevyriesi. Skusenost vsak ukazala, ze primerane aplikovane nasilie a zdrava agresivita dokazu vyriesit prekvapivo vela. Pokusy o sikanu, ponizovanie, bitky, prenasledovanie od roznych partii...
Myslim, ze s agresivitou deti a mladeze sa zaobchadza nespravne - akoby to bola nejaka vada alebo choroba, ktoru treba potlacit. Deti potom nevedia za nic zabojovat, zostavaju pasivne aj ked treba konat a vzdy sa spoliehaju na niekoho ineho s nezmyselnou vierou ,ze veci si vzdy treba len vydiskutovat. Nehovoriac o tom, ze potlacana agresivita nezmizne, len sa niekde vnutri tlakuje. S prirodzenou agresivitou deti je potrebne pracovat, ucit deti sa ovladat a zdravym smerom ju usmernovat, napr. do sportu alebo inej fyzickej aktivity. Je obecne pozorovany fakt, ze aj ti najvacsi grazlici po poriadnej fyzickej makacke "zazracne" zmaknu.
Ako dospeli, ktori mame moznost sa oboznamit s kriminologiou a viktimologiou vieme, ze uz samotny vyzor, drzanie tela, sposob pohybu, pohlad, sposob reci, to vsetko neomylne ludskym predatorom naznacuje, kto je vhodna obet a kto nie. Bez toho aby doslo k nejakej konfrontacii, slovnej alebo dokonca fyzickej. Teda uz samotne "vyzarovanie" osoby dokaze predatora navnadit alebo odradit. Dobre je, ze niektore zakladne znaky toho "vyzarovania" sa daju naucit, aj ked je clovek pritom posraty az za usami.
NITRA – Ďalší incident na základnej škole.
Kapo, dobré robíš, že nechceš. 
A cukor v poriadku, dík za opýtanie. Akurát tá hlava. Veď to poznáš… 
Ale že rúčieho náčelníka si sem postol, zlatý si.
A cukor v poriadku, dík za opýtanie. Akurát tá hlava. Veď to poznáš… Ale že rúčieho náčelníka si sem postol, zlatý si.Dantes, keď ti napíšem, že múdro vravíš, nebudeš ma podozrievať, že od teba čosi chcem, alebo tak, že? 
Lebo toto si zhrnul naozaj perfektne a pritom veľmi zrozumiteľne. Áno, chytili sme sa do vlastnej pasce toho, čo sme začali chybne označovať za niektoré z atribútov civilizovanosti…
Lebo toto si zhrnul naozaj perfektne a pritom veľmi zrozumiteľne. Áno, chytili sme sa do vlastnej pasce toho, čo sme začali chybne označovať za niektoré z atribútov civilizovanosti…
Zaujímavé je aj riešenie šikany na tých školách. Problémové deti vylúčia. Nakoľko je školská dochádzka povinná, kam potom tie deti idú?
Obvykle na inú školu. Alebo do reedukačného centra, ak sú na to dôvody.
podla mna ....(zase ma Jack zožerie 
) je vadný aj ten, ktorý šikanuje, aj šikanovaný. Jeden si kompenzuje nieco, druhy bol v detstve utlacany a nevie co zo zivotom. 
) je vadný aj ten, ktorý šikanuje, aj šikanovaný. Jeden si kompenzuje nieco, druhy bol v detstve utlacany a nevie co zo zivotom. 
Aj šikanovaný?! Máš pocit, že si kompletne v poriadku? 
Perfektne napisane aj s tym "posraty az za usami".
Zo skusenosti ti ale poviem ze to "ucenie" je v konecnom efekte minimalne realne mlatenie do boxovacieho vreca bez rukavic a nie je to ziadna intelektualna zalezitost, len to fyzicke trenovanie ti zmeni postoj, sklon hlavy, drzanie tela atd.
Obrazne povedane 20 konfliktov vyriesis iba hrozbou tj. tebou spominanym "vyzarovanim" ale aby tychto 20 bolo bez tej fyzickej akcie tak jeden konflikt musi byt mlatenie pastou niekomu na hlavu, najlepsie s obecenstvom.
sorry ze to pisem takto agresivne ale tak to chodilo ked ja som bol mlady.
Teraz nie je uz trend vsetky deti integrovat nasilu aby spolu dokazali "existovat" ale je trend triedit.
Ako pise Jack tak akoby prvy level je prestup na druhu skolu a dalsi level re-edukacne centrum.
ano, sikanovany zostane "vadny" (ako aj v tomto konkretnom pripade) ale iba vdaka tomu kto sikanuje lebo si vybral prave jeho !
keby si ten kto sikanuje vybral niekoho ineho tak zostane vadny ten iny.
"vada" sikanovaneho je uz nasledok a nie spustac celeho procesu.
spustac je sikanista.
sikanovaneho "vada" spociva v tom ze nezvladol situaciu ako to AKTUALNE spolocnost v ktorej zije VYZADUJE tj nemal hrozit naspat pouzitim SZ ale mal to nahlasit konkretnemu organu.
Sikana je velmi komplexna zalezitost a naozaj sa nedaju jednotlive pripady jednoducho pausalizovat.
Áno, paušalizovať sa samozrejme nedá, ale úprimne...je to pravidlo.
Nikto nemá právo šikanovať nikoho - ani pre pôvod, národnosť, farbu pleti, orientáciu, či názor
A vadní sú aj tí, ktorí sa na to prizerajú, vedia o tom a nič neurobia!
Ale stále si myslím, že trochu ... (slabý, menej mentálne vybavený, utiahnutý, s nízkym sebavedomím, v zlej vychove....atď.atd...) musí byť aj ten, ktorý sa nechá šikanovať dlhodobo!!! Aby to nevyznelo zle, oni za to nemozu, ale ak je silny, normalny, sebavedomy jedinec, ktoremu davaju rodicia dobru vychovu, ten si to nenecha. Musi to povedat doma, triednej, ...kdekolvek.
Vždy existuje spôsob, cesta ako z toho von.
Lenže dnes je iná doba....my sme ako deti makali na statku, dedo nás mlátil opaskom a trstenicou a pripravili nás na to, že život nie je prechádzka rajom.
Dnes je ina doba.
Nikto nemá právo šikanovať nikoho - ani pre pôvod, národnosť, farbu pleti, orientáciu, či názor
A vadní sú aj tí, ktorí sa na to prizerajú, vedia o tom a nič neurobia!
Ale stále si myslím, že trochu ... (slabý, menej mentálne vybavený, utiahnutý, s nízkym sebavedomím, v zlej vychove....atď.atd...) musí byť aj ten, ktorý sa nechá šikanovať dlhodobo!!! Aby to nevyznelo zle, oni za to nemozu, ale ak je silny, normalny, sebavedomy jedinec, ktoremu davaju rodicia dobru vychovu, ten si to nenecha. Musi to povedat doma, triednej, ...kdekolvek.
Vždy existuje spôsob, cesta ako z toho von.
Lenže dnes je iná doba....my sme ako deti makali na statku, dedo nás mlátil opaskom a trstenicou a pripravili nás na to, že život nie je prechádzka rajom.
Dnes je ina doba.
Co vieme o tej sikane ukrajinca? Aj mna v skole sikanovali - dievcata - nechceli so mnou chodit...
ior79, tak to je teda strašná šikana
Moja ex bola učiteľka, každý týždeň riešili šikanu (hlásenie) a väčšina z nich nebola oprávnená (po závere školského psychológa), len slabší jedinec považoval za šikanu aj to, čo silnejší za srandu Ale doba pokročila a vzťahy na školách sa zmenili. Je iná doba, iné problémy, iné normy .....ja som dostal od učiteľky facku jak delo, prišiel som domov, posťažoval sa a bum od otca ďaľšia 
A bolo
Moja ex bola učiteľka, každý týždeň riešili šikanu (hlásenie) a väčšina z nich nebola oprávnená (po závere školského psychológa), len slabší jedinec považoval za šikanu aj to, čo silnejší za srandu
Ale doba pokročila a vzťahy na školách sa zmenili. Je iná doba, iné problémy, iné normy .....ja som dostal od učiteľky facku jak delo, prišiel som domov, posťažoval sa a bum od otca ďaľšia A boloJa neviem, ale asi by nebolo od veci prečítať si tú aktuálnu Smernicu ministerstva školstva. Mnohým by zjavne pomohlo lepšie pochopiť a uchopiť tento problém. Nech sa páči, tu nájdete hypertextový odkaz: https://www.minedu.sk/prevencia-a-riesenie-sikanovania/
Hoci "niečo málo" o tejto problematike viem a už pred veľa rokmi som si ju musel poriadne naštudovať a dodnes sa s ňou stretávam v rámci nejakého "spoločensky užitočného pôsobenia", nejdem sa hrať na odborníka. So skutočnými odborníkmi som však v kontakte. A zrejme by vám aj oni povedali, že často o tom, čo už je a čo ešte nie je šikana, rozhoduje subjektívne vnímanie dieťaťa. Čiže ani učiteľka, ktorá má o problematike často len nejakú zbežnú predstavu (ktorú získala počas štúdia, alebo školení), to nedokáže posúdiť na prvú dobrú bez toho, aby sa poriadne porozprávala s dieťaťom. A niekedy ani po takomto rozhovore. To je moja prvá poznámka.
Druhá je, že aj vnímanie šikany sa v súčasnej generácii o dosť posunulo, oproti tomu, ako sme ju vnímali my. Proste tu bola prítomná a boli sme vedení skôr tomu, aby sme sa skúsili zariadiť sami, pokiaľ nenadobudne naozaj také rozmery, že bude neznesiteľná a teda aj preukázateľná. A aj vtedy, ak bola preukázateľná, ba aj preukázaná, sa často zatvárali oči. Nielen na vojenčine bola dokonca akceptovaným nástrojom iniciácie. V športových kolektívoch detto.
Tretia poznámka je, že nielen my sme boli iní, ale aj doba bola iná. To hovorím bez nejakej nostalgie či resentimentu. Skrátka, ak za našich čias bol niekto šikanovaný, vedelo o tom len nejaké okolie (kolektív v škole, v športovom oddiele, na útvare, na pracovisku a pod.) a pred šikanou sa obvykle dalo "utiecť" do inej partie, do súkromia a pod. Dnes? Mnohé z prejavov šikany sa nahrávajú na mobil, dostanú sa k oveľa širšiemu okruhu ľudí, na šikanovaného pôsobia aj dodatočne, napr. cez interakcie vo virtuálnom prostredí, nezriedka je dieťa šikanované práve aj cez sociálne siete... Z tejto perspektívy žijeme fakt hnusnú dobu.
Naozaj mám pocit - a zrejme nejde len o pocit, že pred štvrťstoročím a viac bol v tomto svet o kus iný. Aspoň ten náš svet. Aj ja som sa stretol so situáciami, ktoré by sa dali nazvať šikanou. Už v detských kolektívoch. Od škôlky, cez prvý stupeň základky až po strednú. Ako decká sme sa napr. učili o SNP a tom, ako zle sa Nemci správali k povstalcom, partizánom aj civilom. No tak sme hneď išli vyrovnať účty za tých partizánov a išli sme ich vyrovnať s dvomi Nemcami, celkom obyčajnými chlapcami zo susedstva, ktorí mali tú smolu, že ich mama bola Nemka. A účty sme vyrovnávali opakovane, až dovtedy, kým sa niekto z nás nepochválil doma a nedostali sme náležité "preškolenie" od rodičov. V inej situácii si na mňa zasadli dvaja rovesníci. Len otravovali, dobiedzali, skrátka tak vytrvalejšie zasierali. Dni, možno týždne. Až raz ich napadlo ma trocha postrašiť a po škole na mňa vytiahli nožík. Blbú rybičku, ale na žiačika prvého stupňa ZŠ spraví dojem aj to. Ani neviem, čo chceli. Ale viem, že dostali, čo nechceli. Jeden dostal bitku na detský vek dosť brutálnu. V situácii, keď sa nemohol brániť. Druhý, silnejší, pochodil ešte horšie. Cestou z ĽŠU (dnes ZUŠ) sa skotúľal dolu schodmi aj s futrálom s husličkami a tam už ani neviem, či mu bolo dotankované, alebo bol iba "preškolený" nejak miernejšie. A bolo po šikane, ba zrodilo sa nové kamarátstvo. Akože toto zažil takmer každý v našom veku, ale nikto to asi neoznačoval slovom šikana a väčšina to nepovažovala za nijako patologické prejavy. Dnes? Viete si predstaviť, ako by to vypálilo dnes?! A to sa človek stretával vo svojom okolí s podstatne "výživnejšími" historkami. Čo si budeme navrávať?
Ale teda, myslím, že aj takáto malá "ochutnávka" celkom dokumentuje, o čom hovorím vyššie. Ale počúvať tu plky, že vadný je aj ten, kto je šikanovaný, mi smrdí aplikáciou nesprávnych logicko-pojmových operácií, aby som sa vyjadril slušne. Áno, ak považujeme za vadu aj to, že niekto pochádza zo zmiešaného manželstva, alebo ja neviem... že nosí okuliare, má pehy, ryšavé vlasy, pomalšie sa učí, má dobré známky, má zlé známky, je disgrafik, má len jedného rodiča (alebo dokonca, že mu zomrel jeden z rodičov), alebo je pohybovo menej nadaný, potom tá premisa možno platí. Ale to predsa žiadne vady nie sú! A pritom takto málo stačilo alebo aj dnes stačí v mojom okolí - tam, kde som to mohol alebo môžem sledovať - na to, aby sa decká najprv len posmievali a potom začali prechádzať k prejavom, ktoré by sa dnes už zrejme označovali ako šikana.
Hoci "niečo málo" o tejto problematike viem a už pred veľa rokmi som si ju musel poriadne naštudovať a dodnes sa s ňou stretávam v rámci nejakého "spoločensky užitočného pôsobenia", nejdem sa hrať na odborníka. So skutočnými odborníkmi som však v kontakte. A zrejme by vám aj oni povedali, že často o tom, čo už je a čo ešte nie je šikana, rozhoduje subjektívne vnímanie dieťaťa. Čiže ani učiteľka, ktorá má o problematike často len nejakú zbežnú predstavu (ktorú získala počas štúdia, alebo školení), to nedokáže posúdiť na prvú dobrú bez toho, aby sa poriadne porozprávala s dieťaťom. A niekedy ani po takomto rozhovore. To je moja prvá poznámka.
Druhá je, že aj vnímanie šikany sa v súčasnej generácii o dosť posunulo, oproti tomu, ako sme ju vnímali my. Proste tu bola prítomná a boli sme vedení skôr tomu, aby sme sa skúsili zariadiť sami, pokiaľ nenadobudne naozaj také rozmery, že bude neznesiteľná a teda aj preukázateľná. A aj vtedy, ak bola preukázateľná, ba aj preukázaná, sa často zatvárali oči. Nielen na vojenčine bola dokonca akceptovaným nástrojom iniciácie. V športových kolektívoch detto.
Tretia poznámka je, že nielen my sme boli iní, ale aj doba bola iná. To hovorím bez nejakej nostalgie či resentimentu. Skrátka, ak za našich čias bol niekto šikanovaný, vedelo o tom len nejaké okolie (kolektív v škole, v športovom oddiele, na útvare, na pracovisku a pod.) a pred šikanou sa obvykle dalo "utiecť" do inej partie, do súkromia a pod. Dnes? Mnohé z prejavov šikany sa nahrávajú na mobil, dostanú sa k oveľa širšiemu okruhu ľudí, na šikanovaného pôsobia aj dodatočne, napr. cez interakcie vo virtuálnom prostredí, nezriedka je dieťa šikanované práve aj cez sociálne siete... Z tejto perspektívy žijeme fakt hnusnú dobu.
Naozaj mám pocit - a zrejme nejde len o pocit, že pred štvrťstoročím a viac bol v tomto svet o kus iný. Aspoň ten náš svet. Aj ja som sa stretol so situáciami, ktoré by sa dali nazvať šikanou. Už v detských kolektívoch. Od škôlky, cez prvý stupeň základky až po strednú. Ako decká sme sa napr. učili o SNP a tom, ako zle sa Nemci správali k povstalcom, partizánom aj civilom. No tak sme hneď išli vyrovnať účty za tých partizánov a išli sme ich vyrovnať s dvomi Nemcami, celkom obyčajnými chlapcami zo susedstva, ktorí mali tú smolu, že ich mama bola Nemka. A účty sme vyrovnávali opakovane, až dovtedy, kým sa niekto z nás nepochválil doma a nedostali sme náležité "preškolenie" od rodičov. V inej situácii si na mňa zasadli dvaja rovesníci. Len otravovali, dobiedzali, skrátka tak vytrvalejšie zasierali. Dni, možno týždne. Až raz ich napadlo ma trocha postrašiť a po škole na mňa vytiahli nožík. Blbú rybičku, ale na žiačika prvého stupňa ZŠ spraví dojem aj to. Ani neviem, čo chceli. Ale viem, že dostali, čo nechceli. Jeden dostal bitku na detský vek dosť brutálnu. V situácii, keď sa nemohol brániť. Druhý, silnejší, pochodil ešte horšie. Cestou z ĽŠU (dnes ZUŠ) sa skotúľal dolu schodmi aj s futrálom s husličkami a tam už ani neviem, či mu bolo dotankované, alebo bol iba "preškolený" nejak miernejšie. A bolo po šikane, ba zrodilo sa nové kamarátstvo. Akože toto zažil takmer každý v našom veku, ale nikto to asi neoznačoval slovom šikana a väčšina to nepovažovala za nijako patologické prejavy. Dnes? Viete si predstaviť, ako by to vypálilo dnes?! A to sa človek stretával vo svojom okolí s podstatne "výživnejšími" historkami. Čo si budeme navrávať?
Ale teda, myslím, že aj takáto malá "ochutnávka" celkom dokumentuje, o čom hovorím vyššie. Ale počúvať tu plky, že vadný je aj ten, kto je šikanovaný, mi smrdí aplikáciou nesprávnych logicko-pojmových operácií, aby som sa vyjadril slušne. Áno, ak považujeme za vadu aj to, že niekto pochádza zo zmiešaného manželstva, alebo ja neviem... že nosí okuliare, má pehy, ryšavé vlasy, pomalšie sa učí, má dobré známky, má zlé známky, je disgrafik, má len jedného rodiča (alebo dokonca, že mu zomrel jeden z rodičov), alebo je pohybovo menej nadaný, potom tá premisa možno platí. Ale to predsa žiadne vady nie sú! A pritom takto málo stačilo alebo aj dnes stačí v mojom okolí - tam, kde som to mohol alebo môžem sledovať - na to, aby sa decká najprv len posmievali a potom začali prechádzať k prejavom, ktoré by sa dnes už zrejme označovali ako šikana.