Ahoj, rád by som sa pochválil mojím príspevkom do pomyselného klubu priaznivcov samoazaradnyej vintovky Tokarevovej.
Nedávno som s kamarátom dokončil renováciu pažby, ktorá spočívala v odstránení celkom hnusného a krehkého laku, ktorým sa pažby lakovali pred uložením do NZ po skončení WW2. Starý lak sme oškrabali, drevo prebrúsili, namorili, znova prebrúsili do hladka, napustili ľanovým olejom, znova prebrúsili a nakoniec navoskovali a vyleštili. Výsledok viz. foto.
Železo už nie je najlepšie, nosič závorníka a závorník bol v opravárenskom podniku prečernený po ošetrení od korózie, ktorou je železo vydolíkované skoro všade. Vývrt čierny a trochu vyďobaný, ale drážky stále dostatočne hlboké a od komory.
Spúšťový mechanizmus pekný a čistý. Strašne sa mi lúbi ako je to vymyslené, intuitívne skladanie po detailnej rozborke aj bez návodu.
Problémom je trochu záchyt záveru, keď držím flintu "dolu hlavou" a zásobník nie je úplne nadoraz (ale je zacvaknutý), tak pri prudkom otvorení záveru ho nezachytí. Tento jav som si všimol na niektorých ruských dokumentárnych videách na youtube aj pri polohe flintou "nie dolu hlavou". Strelec vystrelil posledný náboj a nezachytilo mu záver. Riešiť to asi nemám ako, súčiastky záchytu nejavia poškodenie, zásobník tiež nie.
Zásobník samotný je kuriozitou, lebo ten čo som obdržal zo zbraňou pochádza z SVT-38. Predávajúci sa nezmienil a ja sám som na to prišiel asi po 2 týždňoch od kúpy pri pokuse o rozborku. Chvíľu mi trvalo kým som našiel rozoberací grif, aby som nepridal na plech ďalšie škrabance, ktoré tam predchádzajúci majitel(ia) zanechal(i). V dolnej časti bohato zdobený vyrazenými značkami. Zatiaľ som ho videl iba u seba a u toho youtubera v príspevku nadomnou "mosinvirus". Potom ešte 2 inzeráty a inak nič.
Pridávam pár fotiek, odkaz na moju
picasu. Fotené v prostredí v zoskupení, ktoré najlepšie charakterizuje moje súčasné 2 hlavné hobby.
