Quest, zase sa vraciam k tomu, že máš určité presvedčenie, vieru, z tvojich postov cítiť určitú emóciu a následne hľadáš argumenty, aby si to presvedčenie nejako racionalizoval. A dopúšťaš sa ďalších a ďalších nepresných či vecne nesprávnych tvrdení. Som rád, že aspoň v téme povinného očkovania sme sa kamsi posunuli a nemusím sa už opakovať. Ale poďme teda k zvyšným dvom bodom:
2. Sorry, ale máš trocha nepresnú predstavu. Takto to nefunguje. V Tatrách si platíš za technický zásah HZS. To, že ťa v špitále potom dávajú lekári a sestričky dohromady, už ide z verejného zdravotného poistenia. A či si na ľadové polia vliezol v teniskách alebo si sa na Rysy vybral v sandálkach, je úplne jedno. Táto tvoja analógia preto nesedí. Platiť za ošetrenie si nebudeš zrejme ani vtedy, keď sa vrhneš pod vlak a fyzika nezafunguje na sto percent, kde je teda už jasný
úmysel ublížiť si, alebo ak ťa pri fotení selfie na vagóne trafí elektrický oblúk (nedbanlivosť). Nejdem zachádzať do úvah, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a okolností si zdravotná poisťovňa môže pýtať peniaze späť od niekoho, kto práve utiekol hrobárovi z lopaty, lebo to už je kus za hranicou mojej špecializácie a judikatúru v tejto oblasti príliš nesledujem. V každom prípade, platí, že ak si v ohrození života, lekársku starostlivosť dostať musíš a môžeš si byť
takmer istý, že za to platiť nebudeš.
V čom ti dávam plne za pravdu? Áno, náš systém zdravotného poistenia a teda aj financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti je blbý, plný deformácií, šitý a viackrát prešívaný akoby na objednávku. Lenže čo lepšie môžeme dnes vymyslieť? Iste, ten systém sa dá reformovať. Teoreticky. V praxi sa obávam - ale vravím, je to len môj subjektívny názor, na túto oblasť sa nešpecializujem - že môžeme zájsť do extrémov a úplne ho prekopať tak nešťastne, že tým len akcelerujeme rozvrat celého systému a budeme ho potom musieť nahradiť iným, ktorý by mohol byť efektívnejší, ale nemusel by byť férovejší a v konečnom dôsledku by mohol priniesť problémy dosiaľ takmer nepoznané (viď zdravotné poistenie v USA).
K našej debate: samozrejme, meniť ten systém je možné, dokonca sa ten systém dá zmeniť k lepšiemu. Len je nereálne zmeniť ho ad hoc v tomto momente tak, že zafunguje ako bič na nezodpovedných a zároveň určite nemôžeš tú skupinu nezodpovedných vymedziť tak, že sú to len tí, ktorí sa nedali zaočkovať. Prečo? Lebo okrem odporu časti obyvateľstva (politická stránka veci) narazíš aj na to, že súdna moc ti zrejme odkáže, čo si o tom myslí (právna stránka veci). Paradoxne, práve takýto nástroj by vo vzťahu k tej časti populácie, ktorá sa zaočkovať nedala, mohol byť najefektívnejší. A dokonca by nebol ani amorálny v tom rozsahu, že by rozhodnutie jednotlivca spojil s individiduálnou zodpovednosťou a túto by sprítomnil hrozbou negatívnych následkov. Diskutabilné je, či by nebol amorálny z tej prespektívy, že niekto si celý život platí a... ale to sa vraciame znova kamsi späť. Na toto nech si každý zodpovie sám. Aj tak sa baíme len v hypotetickej rovine, zavedenie takéhoto opatrenia v dohľadnom čase neočakávam.
3. Sorry, tu máš zrejme trocha skreslenú predstavu. Úlohou tej inštitucionálnej komunikácie a krízovej komunikácie nie je zasypaávť ľudí informáciami. Už vôbec nie suplovať to, čo bolo zameškané za ostatné desaťročia. Sám to vidíš, že drvivá väčšina tie info, ktoré dostáva, nevie vyhodnotiť. Dokonca nevie ani poriadne selektovať, čo je pre ňu podstatné, čo menej a čo úplne irelevantné. K tomu máš už dnes za kamión odborných štúdií a všetky potvrdzujú, čo sami vidíme. A to nehovorím, že verejnosť, jej veľká časť nevie a nechce overovať zdroje informácií a rozlišovať informácie od dezinformácií.
Ale práve v tom tkvie ten kumšt, že štát má vytvárať štruktúry schopné selektovať, čo z tých info je podstatné a tie posunúť tomu, komu sú určené, v podobe, aby boli kódované tak, aby ich dokázal adresát dekódovať želaným spôsobom a výrazne sa tak napomohlo dosiahnutiu cieľa. Toto je jeden z hlavných predpokladov, aby štát nielen zvládol krízovú komunikáciu ale bol aj schopný úspešne zvládať boj proti dezinformáciám. To nevravím len ja, ale tento nástroj už napríklad v roku 2017 zdôrazňovala vo svojom Akčnom pláne proti dezinformáciám aj únia. Že sme sladko spinkali, je aj dôsledok toho, kto nám tu do roku 2020 vládol a ako sa k problemtike dezinformácií a hybridných hrozieb staval (cui bono? všakže...). No a ten, kto prišiel po tom - škoda rečí. Miesto kvalitnej komunikácie uprednostňoval exhibíciu na plačovkách, traumatizoval ľudí svojim mentálnymi pochodmi ako hosť v hlavnej spravodajskej relácii najsledovanejšej komerčnej televíze a rozdeľoval ich svojimi statusmi na FB. A nebol tej sily, ktorá by mu vysvetlila, že takto smerujeme ku katastrofe.
OK, nechajme minulosť. Vzhľadom na to, že tu máme nejaké mantinely ustanovené platným právom, že tu máme dokonca "úseky" ihriska zúžené neochotou politických zbabelcov a cynických smradov, tak by sme mali prestať snívať o tom, že sa tie mantinely nejako výrazne zmenia. O to viac by sme sa mali snažiť využívať nástroje, ktoré (v rámci tých mantinelov) vieme uplatniť. Nič menej a nič viac som nehovoril na začiatku a nič iné nehovorím ani teraz. Len keď si niekto človeka, ktorý sa nedal očkovať, predstavuje takmer výlučne ako dezoláta (ako na satirickom Zomri a pod.) a navrhuje od reality odtrhnuté, zato však v hypotetickej rovine celkom sexy vyzerajúce riešenia (ako mnohí diskutéri na N-ku, či Sme.sk), potom sa ďaleko nepohneme. Ak zdôrazňujeme, že v týchto časoch treba dať na vedu, potom nielen na prírodné vedy a matematiku, ale aj na právnu vedu, sociológiu a áno, aj na marketing a vedu o masovej komunikácii. Čo som to hovoril o tom, že treba počúvať odborníkov, ale nie iba z jednej oblasti? A už zase sa opakujem..
