Napísané: 27 Apr 2011, 16:48
Uvažoval som, či sem napísať, alebo radšej nie. Keďže kedysi som sa seriózne snažil fušovať do tejto oblasti, mám k nej stále bližšie ako k mnohým iným. A tak mi to nedá, dovolím si pár poznámok.
a) Potrebuje Slovensko armádu?
Obľúbená otázka, ale správne položená by mala znieť, načo potrebuje SR armádu. Ak ju postavíme takto, je to kľúčová otázka, na ktorú si minimálne od vstupu do NATO nechceme odpovedať. Keby sme si na ňu odpovedali, zákonite by prišlo k zníženiu stavov profesionálnych vojakov, zásadnej reorganizácii a reštrukturalizácii na všetkých úrovniach.
b) Načo potrebuje Slovensko armádu?
Existuje okruh špecifických úloh na úseku obrany štátu, ktoré vzhľadom na náročnosť vykonávaných činností nemožno zabezpečiť inými, ako vyškolenými a vycvičenými pracovníkmi. Ak zadefinujeme tento okruh úloh, zistíme, že výkon nemalej časti z nich môžeme preniesť na iné zložky (polícia, hasiči, dobrovoľní hasiči, civilná ochrana, miestna samospráva, či niektorými spomínaná dobrovoľná milícia) a inú časť (napr. výcvik špecialistov) vieme zabezpečiť v spolupráci so zahraničnými partnermi na základe rozšírenia súčasnej mulitlaterálnej spolupráce. Zostane nám súhrn úloh, ktoré by mala plniť naša armáda.
c) Môže časť úloh plniť dobre organizovaná milícia?
Samozrejme. Vôbec o tom netreba pochybovať. O efektivite takéhoto riešenia netreba pochybovať. Navyše z taktického hľadiska je výhodou mať k dispozícii občanov, ktorí na báze dobrovoľníctva vedia narábať s výzbrojou a výstrojou, prípadne sú ochotní nechať sa nasadiť napr. aj pri odstraňovaní živelných pohrom. Vzaté z ekonomického hľadiska: ročné náklady na jedného takého "milicionára" by boli nepomerne nižšie ako náklady na profesionálneho vojaka, pričom ich využiteľnosť by v prípade vzniknutej potreby bola približne rovnaká.
d) Aký okruh úloh by teda mali plniť OS SR?
To je samozrejme vďačná téma na siahodlhé, no nikam nevedúce diskusie. Bystrejší si nemôžu nevšimnúť, že lampasáci radi papagájujú frázu, že ten okruh nám vyplýva z našich medzinárodných záväzkov. Politici, vedomí si, že na obrane sa vždy dá ušetriť, zase s obľubou omieľajú frázy, že (v rámci tých dohodnutých) môžeme zabezpečiť len také úlohy a v takom rozsahu, na ktorý dnes máme peniaze a ktoré nevyhnutne potrebujeme (obľúbenou pesničkou je pomoc pri živelných pohromách). To však nie je seriózna odpoveď na otázku, aký okruh úloh musí naša armáda zabezpečiť, lebo nik iný to miesto nej nezvládane. Pri zadefinovaní tohto okruhu pritom nemôžeme brať do úvahy len status quo, ale treba pracovať so serióznymi bezpečnostnými štúdiami, ktoré vyhodnotia možné riziká aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.
e) Kde nájsť prostriedky na zabezpečenie zadefinovaných cieľov a úloh?
Neviem, či má zmysel vypisovať, kde všade sa dá na obrane ešte ušetriť. Viacerí ste konkretizovali niekoľko položiek. Od prebujnelého velenia, nelogickej organizácie (nie je predsa možné, aby sa naša miniarmádka inšpirovala systémom velenia v USA alebo GBR!), cez neefektívne využívanie pridelených zdrojov, pokračujúc celkom zbytočnými zložkami a útvarmi, etc.
f) Nie je dostatočnou garanciou našej bezpečnosti členstvo v NATO a EÚ?
Podľa mňa, dnes áno. Ale čo platí dnes, zajtra nemusí. V bezpečnostnej politike to platí dvojnásobne. Niekde sa tu objavil argument, že v 1938 mala ČSR zmluvu s Francúzskom a predsa sme v zlomových okamihoch zostali sami. Používať ho v tejto súvislosti je nekorektné, úplne mimo misu, lebo jednak treba brať do úvahy vtedajšie reálie a tie súčasné, no najmä si treba uvedomiť, ako boli koncipované vtedajšie záruky a záväzky v rámci bilaterálnych dohôd a ako sú postavené moderné multilaterálne (bezpečnostné) partnerstvá. Ak by sme sa už chceli pohrať s historickými paralelami, vzhľadom na turbulentné vťahy s našim južným susedom, by pre nás mohla byť zaujímavá kapitola invázie Turecka na Cyprus, keď prišlo k vážnemu stretu dvoch členov NATO. Zvyšok aliancie sa vtedy správal neskutočne alibisticky. Ale to len na okraj.
Zásadnejšia je kríza NATO. To sa už dobrých 15 rokov nevie vyrovnať s realitou, že stratilo úhlavného nepriateľa a márne si hľadá svoje miesto v multipolárnom svete. Pritom akurát stráca prestíž a čiastočne aj svoje opodstatnenie. Pokiaľ ide o EÚ a deklarovanú vôľu vybudovať fungujúce bojaschopné štruktúry, ktoré by mohli mať ambície tváriť sa ako armáda únie, zrejme zostane len pri slovách a nejakých menších expedičných jednotkách vysielaných pod spoločnou vlajkou tam, kde budú mať "staré" štáty únie nejaké mocenské a/alebo ekonomické záujmy.
Záver?
Súhlasím s tým, že dnes OS SR za moc nestoja, ale nestotožňujem sa s názorom, že ich treba rozpustiť. Podľa môjho názoru treba armádu, vlastne celý rezort obrany, čo najskôr a čo najrýchlejšie zreformovať. Nuž, ale to sa tak skoro nestane, súdiac podľa mnohých okolností. Takže aj naďalej budeme mať armádu nepružnú, neefektívnu a najmä neschopnú boja. A ľud pospolitý ju aj naďalej bude považovať za jednu z najdôveryhodnejších - ak nie rovno najdôveryhodnejšiu štátnu inštitúciu.
a) Potrebuje Slovensko armádu?
Obľúbená otázka, ale správne položená by mala znieť, načo potrebuje SR armádu. Ak ju postavíme takto, je to kľúčová otázka, na ktorú si minimálne od vstupu do NATO nechceme odpovedať. Keby sme si na ňu odpovedali, zákonite by prišlo k zníženiu stavov profesionálnych vojakov, zásadnej reorganizácii a reštrukturalizácii na všetkých úrovniach.
b) Načo potrebuje Slovensko armádu?
Existuje okruh špecifických úloh na úseku obrany štátu, ktoré vzhľadom na náročnosť vykonávaných činností nemožno zabezpečiť inými, ako vyškolenými a vycvičenými pracovníkmi. Ak zadefinujeme tento okruh úloh, zistíme, že výkon nemalej časti z nich môžeme preniesť na iné zložky (polícia, hasiči, dobrovoľní hasiči, civilná ochrana, miestna samospráva, či niektorými spomínaná dobrovoľná milícia) a inú časť (napr. výcvik špecialistov) vieme zabezpečiť v spolupráci so zahraničnými partnermi na základe rozšírenia súčasnej mulitlaterálnej spolupráce. Zostane nám súhrn úloh, ktoré by mala plniť naša armáda.
c) Môže časť úloh plniť dobre organizovaná milícia?
Samozrejme. Vôbec o tom netreba pochybovať. O efektivite takéhoto riešenia netreba pochybovať. Navyše z taktického hľadiska je výhodou mať k dispozícii občanov, ktorí na báze dobrovoľníctva vedia narábať s výzbrojou a výstrojou, prípadne sú ochotní nechať sa nasadiť napr. aj pri odstraňovaní živelných pohrom. Vzaté z ekonomického hľadiska: ročné náklady na jedného takého "milicionára" by boli nepomerne nižšie ako náklady na profesionálneho vojaka, pričom ich využiteľnosť by v prípade vzniknutej potreby bola približne rovnaká.
d) Aký okruh úloh by teda mali plniť OS SR?
To je samozrejme vďačná téma na siahodlhé, no nikam nevedúce diskusie. Bystrejší si nemôžu nevšimnúť, že lampasáci radi papagájujú frázu, že ten okruh nám vyplýva z našich medzinárodných záväzkov. Politici, vedomí si, že na obrane sa vždy dá ušetriť, zase s obľubou omieľajú frázy, že (v rámci tých dohodnutých) môžeme zabezpečiť len také úlohy a v takom rozsahu, na ktorý dnes máme peniaze a ktoré nevyhnutne potrebujeme (obľúbenou pesničkou je pomoc pri živelných pohromách). To však nie je seriózna odpoveď na otázku, aký okruh úloh musí naša armáda zabezpečiť, lebo nik iný to miesto nej nezvládane. Pri zadefinovaní tohto okruhu pritom nemôžeme brať do úvahy len status quo, ale treba pracovať so serióznymi bezpečnostnými štúdiami, ktoré vyhodnotia možné riziká aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.
e) Kde nájsť prostriedky na zabezpečenie zadefinovaných cieľov a úloh?
Neviem, či má zmysel vypisovať, kde všade sa dá na obrane ešte ušetriť. Viacerí ste konkretizovali niekoľko položiek. Od prebujnelého velenia, nelogickej organizácie (nie je predsa možné, aby sa naša miniarmádka inšpirovala systémom velenia v USA alebo GBR!), cez neefektívne využívanie pridelených zdrojov, pokračujúc celkom zbytočnými zložkami a útvarmi, etc.
f) Nie je dostatočnou garanciou našej bezpečnosti členstvo v NATO a EÚ?
Podľa mňa, dnes áno. Ale čo platí dnes, zajtra nemusí. V bezpečnostnej politike to platí dvojnásobne. Niekde sa tu objavil argument, že v 1938 mala ČSR zmluvu s Francúzskom a predsa sme v zlomových okamihoch zostali sami. Používať ho v tejto súvislosti je nekorektné, úplne mimo misu, lebo jednak treba brať do úvahy vtedajšie reálie a tie súčasné, no najmä si treba uvedomiť, ako boli koncipované vtedajšie záruky a záväzky v rámci bilaterálnych dohôd a ako sú postavené moderné multilaterálne (bezpečnostné) partnerstvá. Ak by sme sa už chceli pohrať s historickými paralelami, vzhľadom na turbulentné vťahy s našim južným susedom, by pre nás mohla byť zaujímavá kapitola invázie Turecka na Cyprus, keď prišlo k vážnemu stretu dvoch členov NATO. Zvyšok aliancie sa vtedy správal neskutočne alibisticky. Ale to len na okraj.
Zásadnejšia je kríza NATO. To sa už dobrých 15 rokov nevie vyrovnať s realitou, že stratilo úhlavného nepriateľa a márne si hľadá svoje miesto v multipolárnom svete. Pritom akurát stráca prestíž a čiastočne aj svoje opodstatnenie. Pokiaľ ide o EÚ a deklarovanú vôľu vybudovať fungujúce bojaschopné štruktúry, ktoré by mohli mať ambície tváriť sa ako armáda únie, zrejme zostane len pri slovách a nejakých menších expedičných jednotkách vysielaných pod spoločnou vlajkou tam, kde budú mať "staré" štáty únie nejaké mocenské a/alebo ekonomické záujmy.
Záver?
Súhlasím s tým, že dnes OS SR za moc nestoja, ale nestotožňujem sa s názorom, že ich treba rozpustiť. Podľa môjho názoru treba armádu, vlastne celý rezort obrany, čo najskôr a čo najrýchlejšie zreformovať. Nuž, ale to sa tak skoro nestane, súdiac podľa mnohých okolností. Takže aj naďalej budeme mať armádu nepružnú, neefektívnu a najmä neschopnú boja. A ľud pospolitý ju aj naďalej bude považovať za jednu z najdôveryhodnejších - ak nie rovno najdôveryhodnejšiu štátnu inštitúciu.
.
mas pravo byt nasr...deny, ale mal by si podporit druhov v zbrani, aby sa nevnasal zbytocny rozkol ako medzi strelcov a polovnikov
.