Revino,
nechcel som Ťa nasrďiť, ani Ťa poučovať a už vôbec Ti neprajem zažiť akýkoľvek útok na Tvoju osobu - o tom Ťa ubezpečujem. A keďže je mi už zrejmé, čo chceš, prajem Ti aby sa Ti Tvoj „100 kilový fešák, čo sa ti pred tvárou oháňa kuchyňakom“ zďaleka vyhýbal. Ja sám mám cez 110 kíl ale tiež som rád, že som toho Tvojho „fešáka“ doteraz nestretol. Debatu so mnou skús brať v rámci srandy, som už raz taký, mám rád vedu okolo zbraní, veľa čítam, hlavne zahraničné zdroje a tiež rád argumentujem, ale nerád sa nekonštruktívne hádam. Taktiež sa nebránim dozvedieť sa niečo nové a svoju prípadnú argumentačnú prehru akceptujem s eleganciou – vždy ma to totiž niekde posunie.
V kontexte Tvojej odpovede by som však rád vniesol trochu svetla do našej debaty:
1) Ja som si 6,35 na sebeobranu NEVYBRAL. Ja som si na sebaobranu NEVYBRAL NIČ, nakoľko nechodím na návštevu k príbuzným do Letanoviec, ani sa nezdržiavam v prostredí, kde by si to snáď okolnosti vyžadovali. TP-čko vlastním len preto, lebo sa mi zdalo v danej kategórii niečím výnimočné, dá sa s ním nastrieľať presnejšie ako s inými „pidi-zbraňami“ a teda som ho chcel. Nakoľko som presvedčený, že väčšina „notorických nosičov zbraní“ je na tom čo sa týka bezpečnostného rizika asi tak ako ja, domnievam, sa že permanentné nosenie zbrane je ich koníčkom a teda bohumilou činnosťou, ktorú treba jednoducho rešpektovať.
2) Ak by som chcel niečo na sebaobranu, otvorím doma trezory s krátkymi zbraňami a môžem si vybrať podľa aktuálnej nálady, módy, farby kravaty, či náhodne z nasledovných kalibrov (a dúfam, že pribudnú ďalšie):
.22 Short,
.22 LR,
.22 WMR,
6,35 Browning,
7,62 Tokarev,
7,65 Browning,
9 Browning,
9 Makarov,
.38 Špeciál,
9 Luger,
.357 Sig,
.357 Magnum,
.40 S&W,
.44 Špeciál,
.44 Winchester Magnum,
.45 ACP.
3) ÁNO UZNÁVAM, UZNÁVAM UZNÁVAM, že snáď s výnimkou .22 Short a dajme tomu rovnocennej .22 LR sú všetky ostatné horeuvedené kalibre VHODNEJŠIE na sebeobranu ako 6,35 Br.
4) NIE, NEMYSLÍM SI, že by trebárs .44 Magnum bolo 10x ÚČINNEJŠIE ako .22 LR. Je iba 10x VÝKONNEJŠIE a to je PODSTATNÝ rozdiel, (nižšie vysvetlím prečo).
5) Z vyššie uvedených kalibrov som už čo-to nastrieľal, takže približnú predstavu o tom, čo dokážu mám. Takisto mám určitú predstavu o tom, čo dokáže vysokorýchlostné puškové strelivo (napr. u strelenej zveri). Ubezpečujem Ťa že sa to nedá zrovnať. Zatiaľ čo terminálny výkon bežného pištoľového/revolverového streliva je veľmi závislý na umiestnení zásahu, pričom pri zlom umiestnení zásahu hrá rolu viac-menej percentuálna miera mechanického poškodenia tkaniva a psychický stav zasiahnutého, u puškového streliva dochádza k iným fyzikálnym javom a pravdepodobnosť vyradenia útočníka štatisticky exponenciálne rastie (blíži sa pomaly k 100%). V dôsledku hydrodynamického efektu vysokorýchlostnej strely a vzniku dočasnej strelnej dutiny je ranivosť strely RÁDOVO vyššia a tomu zodpovedajúce množstvo nekrotického tkaniva je NEPOROVNATEĽNÉ s množstvom tkaniva poškodeného bežnou krátkou strelnou zbraňou. Upozorňujem, že hydrodynamický efekt sa začína uplatňovať až u striel s DOPADOVOU (NIE ÚSŤOVOU!!!) rýchlosťou nad cca 750-800m/s, čo dáva tušiť, že bežné pištoľové/revolverové strelivo do tejto kategórie jednoducho nespadá (obzvlášť, keď si uvedomíš, že energia strely klesá so štvorcom vzdialenosti). Ak teda očakávaš, že v súvislosti s nárastom priemeru projektilu a energie pištoľového/revolverového streliva priamo úmerne stúpa aj jeho účinnosť, môžeš sa dožiť prekvapenia. Účinnosť síce stúpa, ale nie priamo úmerne – neočakávaj teda účinok puškového streliva u krátkej strelnej zbrane a nespoliehaj sa na ňu! Obzvlášť pri použití zákonom povoleného streliva FMJ, je zrovnanie účinku jednotlivých kalibrov prinajmenšom diskutabilné! Z tohto pohľadu sa napr. strelivo .223 Remington (a teda priemer cca malorážky) javí NEPOROVNATEĽNE účinnejšie ako trebárs .45 ACP, alebo .44 Magnum, hoci sa jedná o „malorážkový“ priemer. Pri zásahu puškovým vysokorýchlostným projektilom, sú na ľudské telo aplikovateľné skôr fyzikálne zákony hydrodynamiky kvapalín, ako zákony mechaniky pevných telies (krátke zbrane), i keď presnú hranicu je vďaka množstve komplikovaných premenných, ktoré sa podieľajú na konečnom efekte problém určiť. Svojim spôsobom sa na tom podieľa napr. dĺžka hlavne, hmotnosť a teplota prachovej náplne, hmotnosť a tvarový súčiniteľ strely, prierezové zaťaženie strely, vplyv prechodu strely vonkajším prostredím , dopadová energia a rýchlosť, konkrétna oblasť zásahu, ale napr. aj predchádzajúce vrstvy oblečenia, dverí auta, atď, atď, ... Pre spresnenie ešte dodám, že určitý hydrodynamický efekt a s tým spojený vznik dočasnej strelnej dutiny existuje aj u striel s nižšou dopadovou rýchlosťou, každopádne zrovnanie s puškou nebudem ani komentovať.
6) Nemám rád Tebou používaný termín „zastavovací účinok“. Evokuje to v človeku predstavu, že útočník, ktorý oproti Tebe beží, je snáď po zásahu projektilom zrazený jeho energiou k zemi a čím vyššia energia a silnejšie strelivo, tým viac ho to zrazí k zemi, či čo... Pritom zo záznamov napr. policajných a bezpečnostných kamier jasne vyplýva, že potom, čo je človek zasiahnutý strelou, pokračuje (či padá) ďalej v smere svojej chôdze/behu a teda záleží len na miere poranenia, či sa zmôže na pokračovanie v útoku. Ako som už spomenul, je to skôr záležitosťou umiestnenia zásahu a momentálneho psychického stavu zasiahnutého človeka. Ak by tomu tak nebolo, bol by aj strelec pri výstrele zrazený k zemi vlastnou zbraňou (Tretí Newtonov pohybový zákon, alebo ak chceš Zákon akcie a reakcie zatiaľ nikto nezrušil). K pojmu „zastavovací účinok“ sme sa dopracovali nepresným prekladom anglického „stopping power“, pričom slovenský význam by som videl skôr v rovine „schopnosť vyradiť“, alebo „schopnosť odvrátiť útok“ (prosím, necepuj ma za voľný preklad).
7) Tvoj pohľad na účinnosť kalibrov podľa mňa trpí niekoľkými ehm... „kozmetickými nedostatkami“, takže pohodlne sa usaď, opri sa, otvor myseľ a pozorne si prečítaj nasledujúce slová. Skusim to napisať zrozumiteľne (a možno sa mi podarí ťa presvedčiť, že priemer a energia tvojho streliva v pištoli/revolvere nie sú až také rozhodujúce, i keď nepopieram, že sa na celkovom účinku svojou mierou a určitým spôsobom podiaľajú). Takže:
Krátka zbraň, nízkorýchlostné strelivo (bežne cca 100-1000J, výnimočne viac, bežné rýchlosti do cca 500 m/s):
- Smrteľný zásah, zásah vitálnych orgánov, zásah centrálnej nervovej sústavy - nie je o čom špekulovať, nastáva okamžité vyradenie, prípadne vyradenie do pár sekúnd, keď pokles tlaku krvi spôsobí odkrvenie mozgu a teda mdloby a následne odpadnutie. Z tohto pohľadu a trochu nadnesene .22 Short = trebárs .44 Magnum, alebo .50 BMG (opäť ma prosím nechytaj za slovo). Viem ale napr. aj o tragickom slovenskom prípade - nechcenom zásahu vzduchovkou do srdca (projektil 4.5 mm, energia cca 15 J!) a následnom úmrtí obete - mám to stále, stále, stále napamäti, preto NEPODCEŇUJEM !!!
- Pravdepodobnosť, že útočníka okamžite vyradím nie je až taká vysoká ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a mimo iného je tiež silne závislá na umiestnení zásahu, fyzickom a psychickom stave útočníka, skutočnosti, či požil drogy, alkohol, sedatíva, či nie je v dôsledku vypätej situácie vybudený vlastným adrenalínom a teda nevníma bolesť tak intenzívne atď... Môže sa stať, že 100 kilový fešák s kuchyňákom v ruke si po zásahu do tej ruky z .22 sadne na zadok a je po probléme (lebo to tak trebárs videl v telke a myslí si že to tak má byť), rovnako sa môže stať, že 70 kilový chlapík sa po zásahu .45 do trupu iba viac vytočí. Zhrnul by som to tak, že niekedy to kľudne môže byť viac na nich, ako na Tvojom strelive.
- So zvyšujúcou sa energiou, rýchlosťou a priemerom strely narastá aj schopnosť daného streliva odvrátiť útok, AVŠAK TOTO SA NEDEJE PRIAMOU ÚMEROU. Inak by podľa niektorých skôr publikovaných výpočtov napríklad vykopnutá futbalová lopta mala fatálnejšie následky ako .45 ACP (takže žiadne jednoduché rýchlosť x hmotnosť x priemer = účinok).
- Často je nutné viacerých zásahov na úplné vyradenie útočníka (tvrdenie je platné rovnako pri použití mega kalibrov ako pri použití .22).
Dlhá zbraň, vysokorýchlostné strelivo (bežné energie vysoko nad 1000 J, bežné rýchlosti nad 750 m/s):
- Zásah vitálnych orgánov, zásah centrálnej nervovej sústavy - nie je o čom špekulovať, nastáva okamžité vyradenie, prípadne vyradenie do pár sekúnd, keď pokles tlaku krvi spôsobí odkrvenie mozgu a teda mdloby a následne odpadnutie.
- Z dôvodu uplatnenia hydrodynamického efektu a s tým súvisiacim extrémnym podráždením nervovej sústavy v dôsledku vzniku výraznej dočasnej strelnej dutiny, je možné počítať s následným dostavením sa traumatického šoku (a to aj aj pri zásahu do život neohrozujúcich častí tela). Vyradenie protivníka je viac-menej isté, pričom nie je vylúčené, že sa v súvislosti s mohutným traumatickým šokom u raneného dostaví smrť (a to aj aj pri zásahu do život neohrozujúcich častí tela).
- Pri zásahu týmto strelivom dochádza k masívnemu krvácaniu v dôsledku popraskania tepien, žíl a vlásočníc v priestore dočasnej dutiny, čo opäť výrazne skracuje čas na inkapacitáciu protivníka (za daných podmienok naadrenalínované srdce dokáže vypumpovať obehový obsah do cca 15 s a je mu jedno, či sa jedná o vnútorné , alebo vonkajšie krvácanie, následok je vždy rovnaký = smrť).
- Aj pokiaľ nedôjde k smrti, je štatisticky vysoká pravdepodobnosť účinného vyradenia protivníka prvou ranou.
Takže naposledy, nespoliehaj sa príliš na svoje "delo"
ale ani nepodceňuj prckov trebárs 6,35
! Inak úprimne Ti prajem iba všetko dobré
