Zdravím, vospolok 
Na toto fórum som sa opätovne dostal po 5 rokoch (tak mi ukazuje poslednú návštevu 
) a keďže som už takmer 2 týždne čerstvým držiteľom ZP sk. A a aj Glocka 19 gen. 5, prišiel som nasávať nejaké nové, užitočné, zaujímavé info.
Natrafil som aj na túto tému ohľadom obrany voči divej zveri, tiež ma to veľmi zaujíma. Chcel by som sem prispieť aj svojim skromným (snáď aj stručným) názorom a opäť sa dozvedieť niečo nové. Rovno v úvode sa priznávam, že som čítal iba prvých 10 strán, nie všetkých 52.
Som poľovníkom šiesty rok. Mám ulovených cca 130-150 ks rôznych druhov zveri, od škodnej, cez srnčiu, diviačiu, muflóniu, dančiu až po vysokú. Poľujem kalibrom .308w, strelivo Sako Hammerhead 11,7 g. V úvodných stranách som čítal aj príspevky, kde bolo spomenuté, že to-niečo by mohol vedieť len poľovník, ktorý má skúsenosti ohľadom správania sa zveri po zásahu.
Čiže moje poznatky:
-> všetko, naozaj všetko ohľadom správania zveri po zásahu súvisí s umiestnením zásahu. Nebavme sa teraz o ranách na hlavu, "za ucho", či priamo na chrbticu, kde dochádza k poškodeniu miechy a teda okamžitej paralýze. Neriešme ani rany na mäkko (na dutinu brušnú). Bavme sa o čisto poľovníckych ranách na komoru (na hrudný kôš)
ŠKODNÁ - jedná sa čisto o líšky, prípadne pytliačacie túlavé psy. Tie ostávajú v ohni, avšak stalo sa mi už aj to, že po rane na posledné rebro dokázala líška bez akéhokoľvek značenia spraviť ešte asi 40 metrov v plnom šprinte. Je to však výnimočné
SRNČIA zver - vzhľadom na proporcie tela a veľmi nízku celkovú hmotnosť (rozmedzie cca 10-25 kg) je to veľmi vitálna zver. V praxi to nie je nič nepríjemné, nakoľko po dobrej komorovej rane zvykne odbiehať max. nejakých 20-30 metrov, no ako som písal, na takúto malú a ľahkú zver je to po zásahu 308-čkou s 11,7g strelou aj tak dosť
DANIELIA zver - danielia zver mne osobne pripadá na zásah najcitlivejšia. Po rane na komoru ostáva 95% kusov akejkoľvek váhy v ohni. V prípade odbehu, ku ktorému naozaj nedochádza často, je to max. 10-20 metrov
MUFLÓNIA zver - toto potvrdí asi každý poľovník, že muflónia je najtvrdšia zver na ranu. Mám ulovených cca 20ks a ak naozaj nerátam zásahy na krk či chrbticu, každý jeden kus odbehol. Dokonca aj pri rane na lopatky, kde došlo k úplnému rozdrveniu oboch kostí, dokázala cca 30 kilová muflónica odbehnúť vyše 60 metrov
DIVIAČIA zver - s primeraným kalibrom je lov diviačej úplne bezproblémový. Na komorové rany mi väčšinou ostali v ohni. Môj postreh je taký, že vitálnejšie zvyknú byť lanštiaky (ročné jedince), ktoré občas po zásahu dokážu odbehnúť ešte pár metrov, no nie veľa (niekedy to stačí aby odbehli do húšťavy
). Ulovil som už aj viac vyše 150kg kusov a tie po rane na komoru reagovali iba stiahnutím nôh pod telo a okamžitým pádom
JELENIA zver - z tejto zveri mám ulovených najmenej kusov nakoľko ich je u nás v revíri veľmi málo a skôr len migrujú. Tie kusy, ktoré som ulovil, ostali v ohni. Chcelo by to však "test" na väčšej vzorke
Čiže z hľadiska aktívneho poľovníka je správanie rôznych druhov zveri po zásahu takéto.
Teraz čo sa týka krátkych zbraní. S tými som ja úplný nováčik a začiatočník. Nosím ho však so sebou stále a chodím trénovať na strelnicu, získavam informácie z rôznych webov, videí a najmä od ľudí s praktickými skúsenosťami, čiže učím sa, no praktické skúsenosti mi ešte chýbajú.
Čítal som v tejto téme aj pár príspevkov o poľovníkoch, ktorí "prišli" o zbraň na pleci. Musím potvrdiť, že aj ja mám teraz oveľa lepší pocit, ak mám pod bundou za opaskom ešte nabitú devinu, ako len cez plece prehodenú "nepraktickú" guľovnicu, hoci sa považujem za celkom dobrého a pohotového strelca čo sa týka dlhých zbraní. Veľakrát sme sa aj medzi poľovníkmi, aj medzi obyčajnými ľuďmi bavili o prípade, ak by som ako poľovník natrafil v nečakanej chvíli na diviačicu s mladými, či medveďa / vlka. Moja odpoveď bola a vždy je rovnaká: v takomto zlomku sekundu, lebo naozaj to sú len zlomky, je použitie guľovnice takmer nereálne a reči nezainteresovaných ľudí "veď máš na pleci zbraň" považujem za úplne neadekvátne.
Stalo sa mi už, že som išiel pomedzi koruny stromov, ktoré ostali po ťažbe, a odtiaľ z ničoho nič, absolútne som o nich nevedel, vybehla asi 100kg bachyňa s mladými, našťastie opačným smerom ako ja. V tom momente som len stuhol a nezmohol som sa na nič, nie to na ťahanie guľovnice z pleca, odistenie, zamierenie, a výstrel... Nezainteresovaní si nevedia predstaviť, že tieto zlomky sekúnd sú v takýchto situáciach život rozhodujúce. Čo je v dnešnej dobe oveľa bežnejšie ako stretnutie diviaka / medveďa / vlka (aj keď s tým medveďom je to už tiež úplne bežné) je stret s túlavým psom/psami, ktoré dokážu byť niekedy naozaj ostré a agresívne najmä ak sú v svorke (2 a viac ks). V tomto prípade je naozaj účinnejšia pištoľ ako guľovnica... Predsa len je pištoľ pohotovejšia, a na psa, účinnejšia varianta.
Opäť k tej obrane pištoľou - som človek, ktorý oveľa radšej uprednostní prírodu a les pred morom a plážou. Každý rok som niekde na horách (Orava, Liptov, Tatry,...) a aj tento rok sa chystám do Slovenského raja. Baliť sa budem s "lepším" pocitom, nakoľko oproti minulým rokom si teraz pribalím aj deviatku. Otázkou naozaj je, či je lepšie napáskovať si celoplášte alebo poloplášte s dobrým deformačným účinkom. Čítal som tu aj teóriu, že určite celoplášť, lebo prejde ďalej do tela a zasiahne CNS alebo iné dôležité orgány. Podľa mňa je táto teória - bez urážky - blbosť, lebo keby to bolo tak, tak by sa ani v poľovníctve nepoužívali na 200+kg jelene, medvede, či diviaky obalené aj 10 cm vrstvou tuku, poloplášte, ale celoplášte. Ja osobne som strelu našiel iba 2x za celý ten čas čo poľujem a aj to bola strela na vonkajšej strane v loji, zabrzdila ju až koža.
Čiže takto nejako by som zhrnul svoje postrehy a skúsenosti, ktoré možno pomôžu k utvoreniu si nejakého názoru, aj keď, ako som vravel, s krátkymi zbraňami sa ešte len spoznávam.
Ospravedlňujem sa za rozsiahly príspevok, chcel som stručne, no stručnejšie sa nedalo
Prajem pekný deň všetkým a budem rád za rozvinutie ďalšej diskusie!
