Mám sa z tohto príspevku báť, že pri rozvode si môže manželka nárokovať polovicu zo zbraní, ktoré som nadobudol počas trvania manželstva hoc nie je držiteľom ZP ?Vaquero napísal:Zbraň je hnuteľná vec ....môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov...
Spoluvlastnictvo zbrane
-
2weird2die
- častý prispievateľ
- Príspevky: 741
- Dátum registrácie: 13 years 8 months
Bauer, žiaľ, áno. Analogicky si môže nárokovať auto, hoci nemá vodičák, čln, hoci nemá kapitánske skúšky, apod. Zbraň je v zmysle občianskeho zákonníka hnuteľná vec, takže smola.
EDIT: Chyba v písaní.
EDIT: Chyba v písaní.
Naposledy upravil/-a Jack v 22 Jún 2012, 02:19, upravené celkom 1 krát.
Narokovat si moze, ale do vlastnictva zbran moze byt nadobudnuta v zmysle zakona iba takto:
§ 11
(1) Nadobudnúť vlastníctvo zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B s výnimkou
dedenia možno len za podmienok ustanovených týmto zákonom na základe nákupného
povolenia; to neplatí na vývoj, výrobu, ničenie, znehodnotenie, výrobu rezu, nákup a
predaj zbrane v rámci vykonávania koncesovaných živností na úseku zbraní a streliva.
Nákupné povolenie vydáva policajný útvar. Vzor nákupného povolenia je uvedený v
prílohe č. 1.
Dalej:
(4) Držiteľ zbrojného preukazu nesmie
a) previesť vlastníctvo zbrane a streliva na osobu, ktorá nie je oprávnená na jej držanie
Takze si myslim, ze ked zena nema ZP patricnej skupiny, moze si ist piskat...
§ 11
(1) Nadobudnúť vlastníctvo zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B s výnimkou
dedenia možno len za podmienok ustanovených týmto zákonom na základe nákupného
povolenia; to neplatí na vývoj, výrobu, ničenie, znehodnotenie, výrobu rezu, nákup a
predaj zbrane v rámci vykonávania koncesovaných živností na úseku zbraní a streliva.
Nákupné povolenie vydáva policajný útvar. Vzor nákupného povolenia je uvedený v
prílohe č. 1.
Dalej:
(4) Držiteľ zbrojného preukazu nesmie
a) previesť vlastníctvo zbrane a streliva na osobu, ktorá nie je oprávnená na jej držanie
Takze si myslim, ze ked zena nema ZP patricnej skupiny, moze si ist piskat...
Huh, vidíš, toto by vo vzťahu k Občianskemu zákonníku malo platiť ako lex specialis. V takom prípade SOM SA MÝLIL! Keby som si chcel sypať popol na hlavu, poviem, že je to pomerne blbá chyba zabudnúť na príslušné ustanovenia zákona o zbraniach a strelive a ich vzťah k občianskemu zákonníku (lex specialis vs. lex generali).
V každom prípade sa ospravedlňujem, ak som niekoho zavádzal. Môj príspevok a tie reakcie, ktoré sa ho bezprostredne týkali, neskôr zmažem a nechám iba tú relevantnú a správnu odpoveď vanta.
V každom prípade sa ospravedlňujem, ak som niekoho zavádzal. Môj príspevok a tie reakcie, ktoré sa ho bezprostredne týkali, neskôr zmažem a nechám iba tú relevantnú a správnu odpoveď vanta.
-
dirty.harry
- častý prispievateľ
- Príspevky: 819
- Dátum registrácie: 13 years 8 months
-
dirty.harry
- častý prispievateľ
- Príspevky: 819
- Dátum registrácie: 13 years 8 months
Vzhľadom na to, že právna úprava má svoje medzery a judikatúra v tomto smere takmer nie je, berte to, čo píšem nižšie, iba ako môj právny názor, ktorý môže, ale nemusí byť správny.
Zákon 190/2003 Z.z. ako predpis správneho práva zakladá administratívnoprávne vzťahy občanov (alebo pr. osôb) voči orgánom verejnej správy, nie však občianskoprávne vzťahy, ktoré sa zásadne spravujú predpismi občianskeho práva, najmä Občianskym zákonníkom. Zákon 190/2003 Z.z. teda nerieši občianskoprávne vzťahy, t.j. ani vzťahy ohľadom vlastníckych práv, ktoré vyplynú z nadobudnutia zbrane. Účel predmetných ustanovení zákona o zbraniach je zjednodušene v tom, aby bola každá zbraň zaevidovaná a aby za ňu zodpovedala odborne a morálne zdatná osoba.
Administratívny proces nadobudnutia zbrane je teda jedna vec, jeho občianskoprávne následky vec druhá. Treba pritom odlišovať oprávnenia, vyplývajúce zo zákona 190/2003 Z.z. a majetkové vzťahy vyplývajúce z OZ.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Úprava BSM teda netrvá na tom, aby vec do BSM nadobudli manželia spoločne, pri hnuteľných veciach je naopak celkom bežné, že ich kúpu realizuje iba jeden z manželov, zväčša so súhlasom druhého. Pri zbrani môže byť jedinou prekážkou to, že podľa svojej povahy spravidla slúži osobnej potrebe jedného s manželov, no aj to je iba otázka okolností konkrétneho prípadu a ich výkladu. Zoberme si situáciu, že manželia chodia na strelnicu spoločne a venujú sa tam streľbe zo zbraní, ktoré má na seba evidované niektorý z nich, tu už ide o BSM ako vyšité, bez ohľadu na zápis v policajnej evidencii. V rámci sporu o vyporiadanie BSM by teda musel evidovaný vlastník zbraní dokazovať, že podľa povahy slúžili výlučne jeho potrebe, pričom aj ako preukázaný výlučný vlastník by sa napokon nevyhol otázke vyporiadania investície z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
Čo sa týka "normálneho", t.j. podielového spoluvlastníctva, som toho názoru, že ak jeden občan dostane nákupné povolenie a po dohode s druhým občanom (hoc aj nie držiteľom ZP) sa zložia na kúpu zbrane, ktorá potom slúži na strelnici im obom, vznikne k zbrani podielové spoluvlastníctvo bez ohľadu na zápis v policajnej evidencii. Druhý občan síce nemá oprávnenia vyplývajúce zo zákona 190/2003 Z.z., teda zbraň držať doma a prípadne nosiť, ale z hľadiska občianskeho práva je jej spoluvlastníkom.
Ak by sme použili ako protiargument absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ (právny úkon svojím obsahom a účelom odporuje zákonu), treba povedať, že:
1/ nemožno odporovať zákonu v otázkach, ktoré nerieši,
2/ súdna prax, najmä trestná, považuje aj neoprávneného nadobúdateľa zbrane za jej vlastníka, čo je vyjadrené ukladaním trestu prepadnutia veci - zbrane - pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania. Tento trest je možné uložiť iba vlastníkovi veci a ak by sme prijali tézu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, znamenalo by to, že už celé generácie sudcov rozhodujú nahovno, lebo inak by museli použiť inštitút zhabania veci z dôvodu verejného záujmu.
Toľko moje amatérske postrehy, ak dáte lepšie argumenty, rád si ich prečítam.
Zákon 190/2003 Z.z. ako predpis správneho práva zakladá administratívnoprávne vzťahy občanov (alebo pr. osôb) voči orgánom verejnej správy, nie však občianskoprávne vzťahy, ktoré sa zásadne spravujú predpismi občianskeho práva, najmä Občianskym zákonníkom. Zákon 190/2003 Z.z. teda nerieši občianskoprávne vzťahy, t.j. ani vzťahy ohľadom vlastníckych práv, ktoré vyplynú z nadobudnutia zbrane. Účel predmetných ustanovení zákona o zbraniach je zjednodušene v tom, aby bola každá zbraň zaevidovaná a aby za ňu zodpovedala odborne a morálne zdatná osoba.
Administratívny proces nadobudnutia zbrane je teda jedna vec, jeho občianskoprávne následky vec druhá. Treba pritom odlišovať oprávnenia, vyplývajúce zo zákona 190/2003 Z.z. a majetkové vzťahy vyplývajúce z OZ.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Úprava BSM teda netrvá na tom, aby vec do BSM nadobudli manželia spoločne, pri hnuteľných veciach je naopak celkom bežné, že ich kúpu realizuje iba jeden z manželov, zväčša so súhlasom druhého. Pri zbrani môže byť jedinou prekážkou to, že podľa svojej povahy spravidla slúži osobnej potrebe jedného s manželov, no aj to je iba otázka okolností konkrétneho prípadu a ich výkladu. Zoberme si situáciu, že manželia chodia na strelnicu spoločne a venujú sa tam streľbe zo zbraní, ktoré má na seba evidované niektorý z nich, tu už ide o BSM ako vyšité, bez ohľadu na zápis v policajnej evidencii. V rámci sporu o vyporiadanie BSM by teda musel evidovaný vlastník zbraní dokazovať, že podľa povahy slúžili výlučne jeho potrebe, pričom aj ako preukázaný výlučný vlastník by sa napokon nevyhol otázke vyporiadania investície z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
Čo sa týka "normálneho", t.j. podielového spoluvlastníctva, som toho názoru, že ak jeden občan dostane nákupné povolenie a po dohode s druhým občanom (hoc aj nie držiteľom ZP) sa zložia na kúpu zbrane, ktorá potom slúži na strelnici im obom, vznikne k zbrani podielové spoluvlastníctvo bez ohľadu na zápis v policajnej evidencii. Druhý občan síce nemá oprávnenia vyplývajúce zo zákona 190/2003 Z.z., teda zbraň držať doma a prípadne nosiť, ale z hľadiska občianskeho práva je jej spoluvlastníkom.
Ak by sme použili ako protiargument absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ (právny úkon svojím obsahom a účelom odporuje zákonu), treba povedať, že:
1/ nemožno odporovať zákonu v otázkach, ktoré nerieši,
2/ súdna prax, najmä trestná, považuje aj neoprávneného nadobúdateľa zbrane za jej vlastníka, čo je vyjadrené ukladaním trestu prepadnutia veci - zbrane - pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania. Tento trest je možné uložiť iba vlastníkovi veci a ak by sme prijali tézu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, znamenalo by to, že už celé generácie sudcov rozhodujú nahovno, lebo inak by museli použiť inštitút zhabania veci z dôvodu verejného záujmu.
Toľko moje amatérske postrehy, ak dáte lepšie argumenty, rád si ich prečítam.
-
inspiring_shannon
Prakticky aj teoreticky s tebou suhlasim. Zbran je urcite predmetom BSM. Co sa tyka samotneho vlastnictva, tam to podla mna vystihol dirty.harry, kde fyzicke vlastnictvo si narokovat bez ZP nemoze, ale polku hodnoty zbrane urcite ano.
Len mala poznamka k trestu prepadnutiu veci. Nemyslim si, ze v pripade manzelky, ktora by ziskala pravo/resp. by jej nalezalo na zbrane z BSM, by bolo mozne ulozit trest prepadnutia veci, vzhladom na skutocnost, ze fyzicky tu zbran podla mna nadobudnut bez ZP nikdy nemoze, lebo s poukazom na zakon 190/2003 Z.z.(ktory nadobudnut zbran bez ZP vyslovne zakazuje) by sa v teoreticky jednalo o formu obchadzania zakona, co ja ako pojem povazujem za cinnost, ktorou sa pravne dovolenymi prostriedkami dosiahne pravne zakazany ciel. Sice trest prepadnutie veci ma obligatorne podmienky, kedy tento trest sud musi ulozit, ale pravdou je aj to, ze musi ist o vec patriacu iba pachatelovi(ktoru vsak nenadobudol trestnym cinom). Pokial pachatel nie je vylucnym vlastnikom(a ked by to bolo uz v stadiu delenia BSM, podla mna nie je), prepadnutie veci nemozno vyslovit. (bez ohladu nato, ako si spomenul, ze trestne sudnictvo berie aj neopravneneho nadobudatela zbrane za vlastnika)
Ale toto je tiez len moj pravny nazor, mozem sa mylit.
Len mala poznamka k trestu prepadnutiu veci. Nemyslim si, ze v pripade manzelky, ktora by ziskala pravo/resp. by jej nalezalo na zbrane z BSM, by bolo mozne ulozit trest prepadnutia veci, vzhladom na skutocnost, ze fyzicky tu zbran podla mna nadobudnut bez ZP nikdy nemoze, lebo s poukazom na zakon 190/2003 Z.z.(ktory nadobudnut zbran bez ZP vyslovne zakazuje) by sa v teoreticky jednalo o formu obchadzania zakona, co ja ako pojem povazujem za cinnost, ktorou sa pravne dovolenymi prostriedkami dosiahne pravne zakazany ciel. Sice trest prepadnutie veci ma obligatorne podmienky, kedy tento trest sud musi ulozit, ale pravdou je aj to, ze musi ist o vec patriacu iba pachatelovi(ktoru vsak nenadobudol trestnym cinom). Pokial pachatel nie je vylucnym vlastnikom(a ked by to bolo uz v stadiu delenia BSM, podla mna nie je), prepadnutie veci nemozno vyslovit. (bez ohladu nato, ako si spomenul, ze trestne sudnictvo berie aj neopravneneho nadobudatela zbrane za vlastnika)
Ale toto je tiez len moj pravny nazor, mozem sa mylit.
Vaquero, zaujímavý názor. Ale predsalen sa skúsim spýtať ešte trocha inak, lebo po úvodnej istote, že je to tak ako píšeš aj ty, som sa akosi intuitívne priklonil bližšie k názoru, či pri nadobúdaní zbrane nie je zákon o strelných zbraniach a strelive vo vzťahu k občianskemu zákonníku lex specialis a teda vylučuje, že by zbraň mohla byť predmetom vysporiadania BSM, hoci OZ také niečo pripúšťa. Či myslíš, že toto vôbec neprichádza do úvahy? Prečo?