Emkac, mňa na tom primárne pobavilo, že práve na tejto stránke, kde nájdeš pár celkom chytrých návodov, ako sa plus/mínus efektívne brániť útoku hafana, niekto celkom vážne prezentuje nápad hodiť hafanovi piesok do očí. Nebolo v tom nič zlomyseľné voči autorovi. Ani sa k tomu nehodlám obšírnejšie vracať, objavili sa tu (aj) fundované odpovede, ktoré objasňujú, prečo to nie je dobrý nápad. Preto len pár poznámok:emkac napísal:Dobre, tak ste mu chudakovi nalozili. Ale teraz nam laikom vysvetlite, preco je piesok uplne mimo.
Ked si odmyslim, co pisal Jack (ze sa da tazko trafit), myslim ze drviva vacsina by povazovala davku piesku do oci za nieco, co sposobi utocnikovi parsekundovy vypadok a umozni obrancovi utok ci utek.
Napr. uz len taka voda.... sam na sebe viem, ze ked schytam vodou do tvare a mam otvorene oci, tak mi trva chvilku, kym sa zorientujem v case a priestore. A to nechcem vediet, co taky piesok....
- Mne prišlo úsmevné už len to, ako sa ktosi zhýba po piesok. Ak mám aktívne čeliť útoku hafana, celkom isto nechcem byť ani čo najmenší a ani mať hlavu a krk čo najnižšie. Hoci len na pár okamihov. Proste nie. Kto robil figuranta, moje slová isto potvrdí.
- Ak už mám hafana zahryznutého, určite nevidím zmysel siahať po piesku a snažiť sa patlať mu ho do očí. To radšej mu voľnou rukou tie oči skúsim vytláčať z jamiek, čo je ale trocha iný šport, už dosť zúfalý, a tiež by som nedal ruku do oh... do psej papule za to, že to vyjde, ergo aj zafunguje. Je to takmer z podobnej kategórie, ako hľadať citlivé body na tele psa a skúšať "bojovú akupresúru".
- To podstatné pripomenuli Peterson a Erebos, že útočiaci pes sa až tak veľmi na zrak nespolieha, nezriedka oči priviera alebo zatvára - kto si zažil nejakú tú psiu bitku (akože sa bili ozajstní psi a nie portviš s bižutériou) to pozná, rovnako ako to, že ak nie je hafan zahryznutý, tak cvaká zubami temer naslepo vo svojom rádiuse.
Asi by aj stačilo. Nemám pocit, že som odborník na túto problematiku, väčšinu mojich skúseností v tejto oblasti (a tie sú už tiež staršieho dáta) považujem za neprenosnú. Niekedy sa hroziaci útok psa (aj veľkých plemien) podarí odvrátiť len tým, že psa presvedčíš, že ty si väčší pes. Ale formulovať nejaké veľké múdra na túto tému si nedovolím už len preto, že by to niekto mohol neúspešne aplikovať a čudovať sa, prečo to vôbec ale vôbec nefungovalo.