Obrana proti psovi na verejnosti
Zdravím vo spolok, neviem, či sa obraciam na správnu tému, ale keď som v lese na hríboch (čo sa mi stalo aj minule) a stretnem líšku, ktorá na mna škaredo pozerá, poprípade začne blafkat a chrčať a dám jej double alfu, som povinný toto použitie zbrane nahlásiť niekde na políciu, alebo polovnému združeniu? Ďakujem za odpoveď.
-
inspiring_panini
-
inspiring_brown
Deliqvent, dobrá rada: Len sa s tými dvomi alfami neunáhli, aby si neskončil s obvinením z TČ pytliactva na krku. Potom tu budeš zbytočne nariekať, aká skrivodlivosť sa na tebe deje, keď ty si len vyradil "škaredo sa pozerajúcu, prípadne blafkajúcu a chrčiacu" líšku.
Ostatné aspekty tvojho príspevku radšej rozoberať nebudem.

Ostatné aspekty tvojho príspevku radšej rozoberať nebudem.
Možno to tu bolo riešené, tak sa ospravedlňujem za prípadný double post. Ak sa nedajbože stane, že by som v NO/KN zastrelil na verejnosti psa, či už by mal, alebo nemal majiteľa, hneď prvá vec, ktorú mám urobiť je zavolať políciu. Treba mi však volať aj právnika? Alebo môžem vypovedať o tom čo sa stalo? Lebo iný pohľad na situáciu môžu mať prípadní okolití ľudia/majiteľ..
Miro, záleží na veľa premenných. Niekomu sa môže zdať nie, že zbytočné, ale priam smiešne, či hlúpe, volať pre takúto prkotinu právnika. Ale na druhej strane, kde vziať istotu, že pri objasňovaní sa to celé nezvrtne v tvoj neprospech? Preto univerzálna odpoveď na tvoju otázku asi nejestvuje a vždy bude závislá od viacerých premenných.
Určite je fajn, ak máš v telefóne číslo na kamaráta, či známeho, ktorý sa venuje právu (ideálne trestu) a s ktorým môžeš okamžite, hoci aj len tak kamarátsky, konzultovať situáciu. To podľa mňa nikdy nie je na škodu. Rovnako ako nie je na škodu mať v mobile napríklad číslo na lekára, alebo dajme tomu aj na automechanika, ktorý ti je vždy ochotný aspoň orientačne poradiť.
Miro, pokiaľ ide o praktickú stránku veci, určite je optimálne hneď po incidente osloviť svedkov, ak nejakí sú a zabezpečiť, aby chvíľku zotrvali a vyčkali do príchodu polície. Do príchodu polície budeš mať pravdepodobne nejaký čas s týmito svedkami "pracovať". Len aby bolo jasné, v žiadnom prípade teraz nemám na mysli dohadovanie sa s úplne cudzími ľuďmi na vymyslených alebo značne prikrášlených verziách!
Podľa mňa je však zo zákonného aj morálneho hľadiska úplne v poriadku klásť týmto svedkom bezprostredne po incidente sugestívne otázky, aby si uvedomili, čo vlastne videli (Napr.: Videli ste, ako ma ten zúrivý pes ohrozoval na živote a zdraví? Alebo: Videli ste to, veď ten pes bol agresívny aj na tú mamičku s kočíkom cez ulicu. Čo keby napadol ju alebo vás?). Takto si svedkovia, možno vystresovaní alebo šokovaní zo situácie, ktorú práve videli, budú môcť uvedomiť, čo sa vlastne pred ich očami stalo a budú schopní incident popísať policajtom tak, aby nevznikli zbytočné omyly a nedorozumenia.

Ak by ti niekto, napríklad aj majiteľ tohto zvieraťa, vehementne odporoval, je vhodné, odviesť ho ďalej od ostatných svedkov, aby neboli zbytočne vystavení jeho emóciám a prípadnej snahe klamať, alebo zavádzať. Ak nesúhlasí niektorý zo svedkov, netreba, samozrejme, nástojiť na jeho zotrvaní na mieste, ale zároveň sa s ním ani netreba hádať. Nechceš predsa vyzerať ako agresívne hovädo so zbraňou v ruke! Oveľa rozumnejšie je hľadať tie momenty, kde sa tvoj a jeho pohľad na incident stretávajú a vhodne to využiť.
Pri komunikácii so svedkami je žiaduce formulovať aj (rečnícke) otázky a odpovede, ktoré im umožnia osvojiť si v tom zmätku názor, že tvoje konanie bolo adekvátne a zo všetkých prostriedkov si si vybral tie najsprávnejšie. (Napr.: No mal som ja inú možnosť ako strieľať? Nemal! Alebo Nechcel som tomu zvieraťu ublížiť, ale dalo mi na výber? Nedalo!). Opäť je dobré apelovať na to, čo očití svedkovia sami videli (Otázka by preto mala spravidla začínať: Videli ste to?). Ešte dodávam, že z hľadiska psychológie interpersonálnej komunikácie je ideálne tieto otázky opakovať s malými obmenami stále dokola až do príchodu polície.
Samozrejme, diametrálne odlišná situácia je, ak niet svedkov. Potom tvoja verzia bude zrejme jediná, s ktorou sa budú OČTK zaoberať. Ale keďže žijeme na Slovensku, stať sa môže fakt všeličo! Napríklad aj to, že odpáliš nevychovanú agresívnu sviňu-psa nejakému vagabundovi s dobrými kontaktmi na miestnych príslušníkov. To je jedna z tých premenných, ktoré spomínam v úvode. Okamžite sa podľa toho treba vedieť zariadiť.
P.S.: Keď to po sebe teraz čítam, začínam sa obávať, aby mnou popísaný postup nezneužil niekto, koho len bude svrbieť prst. Preto chcem v závere apelovať na každého, kto sa dostane do kritickej situácie a bude musieť riešiť potenciálny konflikt so psom, aby sa, ak je to čo len trochu možné, snažil postupovať podobne ako v prípade konfliktu s človekom. Teda, aby si zachoval čo najchladnejšiu hlavu, nekonal bez rozmyslu a snažil sa konflikt vyriešiť bez použitia zbrane. Nehovorím to len preto, že zblúdená alebo odrazená strela je riadna mrcha nevypočítateľná, ale aj preto, že si skutočne myslím, že pes je úžasné stvorenie a azda v 95 až 99 percentách prípadov je za jeho excesívne správanie sa zodpovedný majiteľ. Preto je veľmi nefér, že trest padne vždy na havina.

Určite je fajn, ak máš v telefóne číslo na kamaráta, či známeho, ktorý sa venuje právu (ideálne trestu) a s ktorým môžeš okamžite, hoci aj len tak kamarátsky, konzultovať situáciu. To podľa mňa nikdy nie je na škodu. Rovnako ako nie je na škodu mať v mobile napríklad číslo na lekára, alebo dajme tomu aj na automechanika, ktorý ti je vždy ochotný aspoň orientačne poradiť.
Miro, pokiaľ ide o praktickú stránku veci, určite je optimálne hneď po incidente osloviť svedkov, ak nejakí sú a zabezpečiť, aby chvíľku zotrvali a vyčkali do príchodu polície. Do príchodu polície budeš mať pravdepodobne nejaký čas s týmito svedkami "pracovať". Len aby bolo jasné, v žiadnom prípade teraz nemám na mysli dohadovanie sa s úplne cudzími ľuďmi na vymyslených alebo značne prikrášlených verziách!
Podľa mňa je však zo zákonného aj morálneho hľadiska úplne v poriadku klásť týmto svedkom bezprostredne po incidente sugestívne otázky, aby si uvedomili, čo vlastne videli (Napr.: Videli ste, ako ma ten zúrivý pes ohrozoval na živote a zdraví? Alebo: Videli ste to, veď ten pes bol agresívny aj na tú mamičku s kočíkom cez ulicu. Čo keby napadol ju alebo vás?). Takto si svedkovia, možno vystresovaní alebo šokovaní zo situácie, ktorú práve videli, budú môcť uvedomiť, čo sa vlastne pred ich očami stalo a budú schopní incident popísať policajtom tak, aby nevznikli zbytočné omyly a nedorozumenia.
Ak by ti niekto, napríklad aj majiteľ tohto zvieraťa, vehementne odporoval, je vhodné, odviesť ho ďalej od ostatných svedkov, aby neboli zbytočne vystavení jeho emóciám a prípadnej snahe klamať, alebo zavádzať. Ak nesúhlasí niektorý zo svedkov, netreba, samozrejme, nástojiť na jeho zotrvaní na mieste, ale zároveň sa s ním ani netreba hádať. Nechceš predsa vyzerať ako agresívne hovädo so zbraňou v ruke! Oveľa rozumnejšie je hľadať tie momenty, kde sa tvoj a jeho pohľad na incident stretávajú a vhodne to využiť.
Pri komunikácii so svedkami je žiaduce formulovať aj (rečnícke) otázky a odpovede, ktoré im umožnia osvojiť si v tom zmätku názor, že tvoje konanie bolo adekvátne a zo všetkých prostriedkov si si vybral tie najsprávnejšie. (Napr.: No mal som ja inú možnosť ako strieľať? Nemal! Alebo Nechcel som tomu zvieraťu ublížiť, ale dalo mi na výber? Nedalo!). Opäť je dobré apelovať na to, čo očití svedkovia sami videli (Otázka by preto mala spravidla začínať: Videli ste to?). Ešte dodávam, že z hľadiska psychológie interpersonálnej komunikácie je ideálne tieto otázky opakovať s malými obmenami stále dokola až do príchodu polície.
Samozrejme, diametrálne odlišná situácia je, ak niet svedkov. Potom tvoja verzia bude zrejme jediná, s ktorou sa budú OČTK zaoberať. Ale keďže žijeme na Slovensku, stať sa môže fakt všeličo! Napríklad aj to, že odpáliš nevychovanú agresívnu sviňu-psa nejakému vagabundovi s dobrými kontaktmi na miestnych príslušníkov. To je jedna z tých premenných, ktoré spomínam v úvode. Okamžite sa podľa toho treba vedieť zariadiť.
P.S.: Keď to po sebe teraz čítam, začínam sa obávať, aby mnou popísaný postup nezneužil niekto, koho len bude svrbieť prst. Preto chcem v závere apelovať na každého, kto sa dostane do kritickej situácie a bude musieť riešiť potenciálny konflikt so psom, aby sa, ak je to čo len trochu možné, snažil postupovať podobne ako v prípade konfliktu s človekom. Teda, aby si zachoval čo najchladnejšiu hlavu, nekonal bez rozmyslu a snažil sa konflikt vyriešiť bez použitia zbrane. Nehovorím to len preto, že zblúdená alebo odrazená strela je riadna mrcha nevypočítateľná, ale aj preto, že si skutočne myslím, že pes je úžasné stvorenie a azda v 95 až 99 percentách prípadov je za jeho excesívne správanie sa zodpovedný majiteľ. Preto je veľmi nefér, že trest padne vždy na havina.
Otázka - fikcia :
Mám dom , ktorý sa nachádza v spoločnom dvore .
Na tomto dvore jeden sused má psa , ktorý sa pohybuje voľne . Ide o psa , ktorý je označovaný za "nebezpečné " plemeno.
Sused nerešpektuje žiadne zákony a aj predpisy a preto dostal avízo ohľadom mojej ochrany a to aj so strelnou zbraňou .
Sused sa vyjadril , že ma udá za nebezpečné vyhrážanie .
Ako by to bolo posudzované ?
Ako sa na toto pozerá zákon ???
Neriešim teraz nutnú obranu a krajnú núdzu ...
Poznámka :
Nejedná sa o mňa ....to iba pre úplnosť .
Mám dom , ktorý sa nachádza v spoločnom dvore .
Na tomto dvore jeden sused má psa , ktorý sa pohybuje voľne . Ide o psa , ktorý je označovaný za "nebezpečné " plemeno.
Sused nerešpektuje žiadne zákony a aj predpisy a preto dostal avízo ohľadom mojej ochrany a to aj so strelnou zbraňou .
Sused sa vyjadril , že ma udá za nebezpečné vyhrážanie .
Ako by to bolo posudzované ?
Ako sa na toto pozerá zákon ???
Neriešim teraz nutnú obranu a krajnú núdzu ...
Poznámka :
Nejedná sa o mňa ....to iba pre úplnosť .