Raz davno som siel s kolegom z prace a zastavili ma koli "preventivnej kontrole", tak si vypitali vsetko potrebne a ja reku mam to v priehradke, tak som poprosil kolegu koli pasom, nech mi to poda a ked otvoril kastlik, tak mu na podlahu vypadlo Gecko
Ked to videl pristojaci policajt, tak povedal ze to mam skovat a po kotrole dolezitej STK a emisnej som siel v pokoji domov
Bauer : chapem spravne ze si podaval policajtovi nabitu zbran? Nezda sa ti to cudne? Pri mojej kontrole ma jasne vyzvali aby som zbran vybil a vybral zasobnik (nenosim nadrncnute no aj tak som vybral zasobnik a obtiahol) . Keby ma nevyzvali tak ich upozornim ze to aj tak spravim. Neviem si predstavit ze davam svoju zbran, nabitu, cudziemu clovekovi. Ci uz to je policajt alebo hocikto iny...
Ja neviem, ale preco by som mal mať z toho blby pocit , a citit sa previnile , ze mam pri sebe zbran ? nchapem to .... , splnam vsetky nalezitosti zakona to znamena som plne v prave a nie je dovod to zpochybnovat. Som legalny držitel zbrane, ktoru mam pravo pri sebe mať, pretoze mi to zákon tejto krajiny umožnuje. Takze nevidim dovod "sa k niečomu priznavat", ak bude policajt postupovat voci mne podla mojho uvazenia neprimerane budem sa na neho stazovat a viem , ze staznosti sa riesia a nezametaju sa pod koberec a nei to len vykrik do vetra, takže nevidim ziaden problem.
Pri cestnej kontrole sa ma dievcinka v uniforme pytala preco mam v odkladacom priestore dveri ale kilo nabojnic, a na zakalde toho sa zacala vypytovat ci mam zbran k nej doklady a pod.. ale vsetko prebehlo v uplnom poriadku .. akma niekto tasne o zem alebo mi bude chladit ruky na kapote bez dovodu je dovod podat staznost
keď som kupoval prvu zbraň, jak som išiel z policie dal som ju v origo kufriku na sedadlo spolujazdca, vedľa krabku nabojov a cez to som prehodil kabát. Samozrejme medzi nitrou a BA cestna kontrola. Na otazku či mam u seba drogy alebo zbrane som automaticky vyblafol že nemám, potom som sa zasekol a opravil. "Prepáčte, som držiteľom zbrojného preukazu "A",mám u seba zbraň. Papiere z OR PZ sú v zalepenej obálke, práve som na ceste ju prihlásiť".
On na to, že sa ma pre istotu musí spýtať ešte raz aj na drogy
Chlapík si ju vypýtal, povedal som mu že je vybitá, vybral som zásobník, obtiahol, decock. Pochválil výber, zavolal kolegu, pokukali, poďakovali a ja som frčal ďalej. Okrem zbrojáku nechceli žiadny iný doklad
Canis lupus:
Takže, po prvé bol som hlboko v noci v Karlovke, auto som mal odparkované v rade aut, sedel som v ňom, okoloidúca hliadka si ma všimla ako tam sedím, zasvietili na mňa nejakým reflektorom, čo mali zabudovaný na boku majákov. Dosť nepríjemná situácia. Cúvli autom, vystúpili. Zaujali pozíciu, jeden kontroluje, druhý zaisťuje. Mal som z toho zmiešané pocity, postupovali dosť opatrne akoby som bol nejaký podozrivý páchateľ, možno niekoho hľadali možno len prevencia. Priznám sa, že som sa aj trochu bál aby sa to nezvrhlo v nejaký služobný zákrok, či donucovacie prostriedky. Jeden príslušník pristúpil k oknu vodiča, ktoré som si medzitým otvoril, druhý mi nakúkal zo strany spolujazdca. vyzvali ma k predloženiu dokladov. Celý vystresovaný som začal v TME vyťahovať doklady a mal som vtedy OP nie o veľkosti kreditky ale ten veľký, zaliaty vo fólii. Myslím, že aj VP som mal ešte tiež veľký rúžový. (Pre Electrona, bol to fakt omyl, v situáciu aká tam bola a tu popisujem sa to fakt stalo náhodou a bol to OP nie VP, ten sa farebne líši ten by som si nepomýlil.) Následne sa ma hneď opýtal, či mám u seba zbraň. Priznal som že áno a on, aby som ju predložil. Priznám sa, bol som v obavách, že dopadnem ako tu Electron popísal s rukami na kapote. Skúšal som si tú situáciu predstaviť aj z pohľadu tých dvoch policajtov. Mohol som okamžite poslúchnuť výzvu, začať v sede v aute šmátrať po zbrani na boku a myslím, že by som si mohlo vyslúžiť aj to, že by tí dvaja policajti si to zle vysvetlili a tasili na mňa zbrane. Preto som požiadal o povolenie vystúpiť a pomalým pohybol vyliezol z auta. Jeden z tých dvoch mal vtedy už ruku na pažbe zbrane druhý na mňa svietil. Neviem ako vy, ale ja som vtedy fakt vymyslel len to, že opatrne ľavou rukou podať zbraň a zostať stáť nie zrovna s rukami hore ale aspoň tak aby policajti jasne videli moje prázdne dlane. Myslím, že v tej situácii som sa ja bál policajtov a policajti aby som ich neurazil boli opatrní voči mojej osobe. Nezabúdať prosím, bola to Karlovka hlboko v noci.
Ja som : Hej, ja mám Walther P99. Preto som si nikdy nekúpil G. Lebo Walther P99 má vypúšťacie tlačidlo na boku záveru. S povolenou pružinou bicieho mechanizmu u P99 sa cítim celkom bezpečne pri nosení náboja v nábojovej komore. Prečo ťa to tak prekvapilo ?
Ak ťa prekvapilo označenie "hlaveň" možno je nepresné, ale zákon o ZaS uvádza: hlaveň je časť zbrane, v ktorej sa energia premieňa na pohybovú energiu strely a ktorej súčasťou je nábojová komora takže som síce použil zjednocujúci pojem, ale isto každému je asi jasné, že som nestrčil ten náboj do ústia.
Bauer : pekne si to opisal, avsak, aj tak si stojim za tym svojim.... neber to zle ale podla mna si urobil velku chybu. Skusim ti to opisat na priklade ktory sa mi stal. Policajna kontrola. Kamos mal plynovku, podal ju policajtovi a ten sa nasledne pokusil o vypustenie zasobnika, avsak ten vypadol rovno na beton. Tym chcem povedat ze ani policajt nie je neomylny a zverovat mu svoj / tvoj zivot do jeho ruk, ked nemusis sa neoplati. Spoliehaj sa iba na seba... a hlavne pri kontrole ziadna panika tak ako som pisal ja aj peterson...
Mne raz len jeden policajt s fakt dobrou praxu poradil (vtedy to myslel na PPU), že keď dôjdem do kontaktu s PZ, mám sa chovať tak, aby som doprial PZ pozíciu trochu navrch, aby sa necítili ohrozený mojou osobou. Pretože potom si vlastne koledujem aby nasadili donucovacie prostriedky, aby opäť docielili, že majú navrch a situáciu majú pod kontrolou aby mohli dokončiť služobný úkon.
Vtedy v noci som chytal paniku, lebo som sa skúsil vcítiť do pocitov tej hliadky PZ a veruže po tme v noci, niekoho kontrolovať, ja blbec som im ukázal, že som ozbrojený. Odhryzli si dosť veľké sústo. Preto som úmyselne trochu znevýhodnil situáciu pre seba, aby sa policajti potešili, že majú navrch a mohli svoj služobný úkon bezpečne dokončiť. Mohol som vtedy ústne oznámiť, že chcem zbraň vybiť, ale bolo mi to v ľavej ruke akosi spakruky a tak som strčil tomu policajtovi do dlane to železo celé. Inak on ho nevybíjal, nemanipuloval s ním, mieril niekam do bezpečného smeru a čakal ako moja lustrácia dopadne.
A mal som z tej kontroly dobrú skúsenosť. Boli priateľskí, milí, ten jeden, čo strážil moju zbraň kým ma jeho kolega preveroval sa so mnou normálne bavil.
K tvojmu príspevku dodávam, že som bol vyzvaný predložiť/vydať zbraň ku kontrole, tam nešlo o to, či sa to oplatí alebo nie, musel som poslúchnuť výzvu a podať zbraň, tam už len je otázne, či mala byť nabitá alebo som mal šaškovať s vybíjaním.
Inak vtip k tejto téme. Raz som počul rozprávanie jedného držiteľa ZP o dopravnej kontole s otázkou: "Zbrane alebo drogy máte ?" a ten blbec v aute odpovedal: "Zbran mám a keď pol hodinku počkáte, tak vám nejaké drogy možno zoženiem."
Bauer napísal:, ja blbec som im ukázal, že som ozbrojený. Odhryzli si dosť veľké sústo. Preto som úmyselne trochu znevýhodnil situáciu pre seba, aby sa policajti potešili, že majú navrch a mohli svoj služobný úkon bezpečne dokončiť. ."
Ako si došiel nato, že si hliadka odhrýzla veľké sústo
Pri kontakte občana s hliadkou PZ ide vždy o istú formu obmedzenia osobnej slobody na nevyhnutne potrebný čas a rozsah v medziach zákonných opravnení. Ty nemusíš seba "úmyselne" znevýhodňovať. Ak bude treba- hliadka ťa "znevýhodní" aj ti budú gate malé
Ja viem, že ma hliadka "znevýhodní" keď to bude považovať za potrebné. Ja som sa snažil vo svojich príspevkoch vyjadrovať k tomu, že ja sa radšej mierne "znevýhodním" sám ako od PZ. V tomto konkrétnom prípade držaním rúk mierne nahor, dlane prázdne smerom k PZ, pri vystupovaní z auta som najprv vystrčil prázdne dlane z dverí, nezdržoval som pri uposlúchnutí výzvy PZ, neklamal som a priznal som, že mám u seba legálnu zbraň. To všetko som robil aby som hliadke uľahčil ich služobný úkon a aby som budil, čo najmierumilovnejší dojem. Netvrdím, že by ten zákrok nezvládli aj pri arogantnom pištoľníkovi, ale pri tom by isto stratili skôr trpezlivosť a použili donucovacie prostriedky, ochladili by mu dlane o kapotu auta a ktovie, čo ešte. Preto som sa radšej choval ako pako, ale moje osobné pohodlie nebolo narušené žiadnym donucovacím prostriedkom.
Ja som to priveľké sústo myslel preto, lebo som sa skúsil vžiť do ich pocitov, že v noci v tmavej uličke kontrolovať neznámeho ozbrojenca, ja by som mal veru rešpekt, ktorý by mi mi zvýšil hladinu adrenalínu. A v napätých situáciách dochádza často k nedorozumieniam a konfliktom. Nechcem ťa uraziť Peterson, ty si isto skúsený člen PZ ale zas mi nepovedz, že keď kontroluješ podozrivé auto niekde na tmavom mieste v nejakej vykričanej štvrti, tak sa ti z adrenalínu nezvýši tep a ostražitosť.
Skúsený policajt si vyberie čas a miesto. Ak toto nemôže ovplyvniť- vyberie si spôsob ako to urobí na konkrétnom mieste.
Každý nazerá na riešenie situácií svojou optikou. Nemusí to byť totožné s pohľadom hliadky.
Neexistuje univerzálny recept na takéto situácie. Každá situácia je individuálna a uškodiť zvykne predovšetkým improvizácia kontrolovaného subjektu.
S tou poslednou Petersonovou vetou veru extra špeciál súhlasím. Uškodiť zvykne predovšetkým improvizácia kontrolovaného subjektu. Preto je asi najlepšie uposlúchnuť ihneď výzvy a keď neviem, čo robiť, radšej sa PZ opýtam, ako si to želajú ako sa pustiť spontánne do nejakej činnosti.
Chcel som vystúpiť z auta, požiadal som PZ o dovolenie. Prikázali vydať zbraň ku kontrole, okamžite som im ju vydal. Možno som sa mohol vopred opýtať, či si ju želajú vybitú a následne poslúchnuť ich želanie.
