Podľa zistení útvaru PZ nedáva záruku, že zbraň nezneužije.
Podľa zistení útvaru PZ nedáva záruku, že zbraň nezneužije.
Ústavný súd Slovenskej republiky k ustanoveniu § 19 ods. 3 zákona v náleze konštatoval, že vo veci žiadosti o vydanie zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie prebieha pred policajným orgánom konanie, ktorého výsledok je rozhodnutie o vydaní alebo nevydaní preukazu či licencie. Do tohto však ustanovením § 19 ods. 3 zákona vstupuje bližšie
nedefinovaná osobitná komisia, ktorú môže policajný orgán požiadať o stanovisko, konania ktorej žiadateľ nie je účastníkom, jej rozhodnutie (stanovisko) žiadateľovi nie je doručené, hoci sa dotýka jeho základných práv a slobôd. Uviedol, že stanovisko osobitnej komisie nemožno pokladať za „odborný posudok“ alebo vyjadrenie k veci, pretože pre rozhodujúci policajný orgán je záväzné a netýka sa neprávnej odbornej otázky, ale týka sa celkového posúdenia žiadosti vrátanie bezúhonnosti a spôsobilosti žiadateľa, pričom takéto zložité skutkové, odborné a právne posúdenia prislúcha orgánu verejnej moci a tento spôsob konania
o žiadosti je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože nenapĺňa jeho základné princípy a narušuje všetky princípy použiteľné v konaní pred orgánom verejnej moci. Argumentoval, že žiadny verejný záujem nemôže ospravedlniť, že o právach fyzickej alebo právnickej osoby rozhoduje orgán, s ktorým vôbec nepríde do kontaktu, je mu neznáme rozhodnutie tejto komisie, jej zloženie a spôsob konania pred ňou. Ústavný súd konštatoval, že čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ukladá zákonodarcovi povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu vrátane právnej istoty, pričom jedným z jej prvkov je aj zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov štátnej moci. Ak zákonodarca opomenul alebo nevytvoril takýto postup v zákone, vzniká tým ústavná prekážka brániaca štátnemu orgánu konať v rozsahu zákona (čl. 46 ods. 1 ústavy), čím priamo dochádza k paralyzovaniu činnosti orgánu verejnej moci. Dôvodil, že nejasnosť v zákone zakotvených pojmov samotných alebo nejasnosť ich možného výkladu účinne bráni osobám žiadajúcim o vydanie zbrojného preukazu alebo licencie konať tak, aby získali vydanie povolenia alebo zistili dôvody jeho nevydania. Označený právny stav neobsahuje ani procesný predpis pre činnosť komisie, resp. neupravil otázku, aké procesné predpisy sa vzťahujú na jej činnosť a rozhodovanie.
V súvislosti s ustanovením § 19 ods. 4 zákona ústavný súd poukázal na skutočnosť, že toto je organickou súčasťou úpravy postavenia a existencie osobitnej komisie a keďže námietka nesúladnosti s princípmi ústavnosti právneho štátu sa vzťahuje na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona, vzťahuje sa aj na ustanovenie § 19 ods. 4, a to aj pokiaľ ide o námietku neposkytnutia ochrany podľa § 46 ods. 1 ústavy.
Podľa článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia
ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d),
aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Kompletné rozhodnutie Ústavného súdu je možné prečítať na : http://www.supcourt.gov.sk/data/att/7168_subor.pdf
nedefinovaná osobitná komisia, ktorú môže policajný orgán požiadať o stanovisko, konania ktorej žiadateľ nie je účastníkom, jej rozhodnutie (stanovisko) žiadateľovi nie je doručené, hoci sa dotýka jeho základných práv a slobôd. Uviedol, že stanovisko osobitnej komisie nemožno pokladať za „odborný posudok“ alebo vyjadrenie k veci, pretože pre rozhodujúci policajný orgán je záväzné a netýka sa neprávnej odbornej otázky, ale týka sa celkového posúdenia žiadosti vrátanie bezúhonnosti a spôsobilosti žiadateľa, pričom takéto zložité skutkové, odborné a právne posúdenia prislúcha orgánu verejnej moci a tento spôsob konania
o žiadosti je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože nenapĺňa jeho základné princípy a narušuje všetky princípy použiteľné v konaní pred orgánom verejnej moci. Argumentoval, že žiadny verejný záujem nemôže ospravedlniť, že o právach fyzickej alebo právnickej osoby rozhoduje orgán, s ktorým vôbec nepríde do kontaktu, je mu neznáme rozhodnutie tejto komisie, jej zloženie a spôsob konania pred ňou. Ústavný súd konštatoval, že čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ukladá zákonodarcovi povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu vrátane právnej istoty, pričom jedným z jej prvkov je aj zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov štátnej moci. Ak zákonodarca opomenul alebo nevytvoril takýto postup v zákone, vzniká tým ústavná prekážka brániaca štátnemu orgánu konať v rozsahu zákona (čl. 46 ods. 1 ústavy), čím priamo dochádza k paralyzovaniu činnosti orgánu verejnej moci. Dôvodil, že nejasnosť v zákone zakotvených pojmov samotných alebo nejasnosť ich možného výkladu účinne bráni osobám žiadajúcim o vydanie zbrojného preukazu alebo licencie konať tak, aby získali vydanie povolenia alebo zistili dôvody jeho nevydania. Označený právny stav neobsahuje ani procesný predpis pre činnosť komisie, resp. neupravil otázku, aké procesné predpisy sa vzťahujú na jej činnosť a rozhodovanie.
V súvislosti s ustanovením § 19 ods. 4 zákona ústavný súd poukázal na skutočnosť, že toto je organickou súčasťou úpravy postavenia a existencie osobitnej komisie a keďže námietka nesúladnosti s princípmi ústavnosti právneho štátu sa vzťahuje na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona, vzťahuje sa aj na ustanovenie § 19 ods. 4, a to aj pokiaľ ide o námietku neposkytnutia ochrany podľa § 46 ods. 1 ústavy.
Podľa článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia
ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d),
aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Kompletné rozhodnutie Ústavného súdu je možné prečítať na : http://www.supcourt.gov.sk/data/att/7168_subor.pdf
Bauer, myslim ze sa trochu mylis.
To o com hovori toto rozhodnutie US je nieco co zaviedol kedysi myslim ze Kalinak. Islo o to ze o udeleni ZP rozhodovalo nad ramce toho ako je to este dnes 'nejaka' komisia navyse. US rozhodol na zaklade bodov ktore su aj v rozhodnuti ze toto je protiustavne.
V principe islo o to ze: Spravit komisiu ktora by zamietla zbrojaky ludom ktory 'inak podmienky v zakone splnaju ale vsetci o nich vedia ze nesplnaju'
To co je v zakone je sice dost nejednoznacne a problematicke, ako sa ukazuje v rozdielnom rozhodovani policajtov na oddeleni zbrani na slovensku, ale neporusuje to tie body ktore su v rozhodnuti, kedze o tom rozhoduju ucastnici konania, obcan vie kto rozhoduje, dostane rozhodnutie do ruky a moze sa odvolat priamo proti tomuto rozhodnutieu, nie voci nasledku daneho rozhodnutia, kedze priamo voci rozhodnutiu tej kalinakovej komisie sa nemohol odvolat, mohol sa odvolat iba voci z toho vyplyvajucemu zaveru, co vzhladom na zakon ako bol bolo zbytocne kedze rozhodnutie komisie sa nezmenilo a teda odvolanie voci rozhodnutiu policajtov na oddeleni zbrani by bolo zbytocne, kedze zo zakona negativne rozhodnutie komisie bolo STOP-signalom a obcan nemal ako toto rozhodnutie zmenit ... ale to uz sa tocim trochu dokola
Tu je novinarska sprava o tomto:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/1 ... ch-zbrani/
To o com hovori toto rozhodnutie US je nieco co zaviedol kedysi myslim ze Kalinak. Islo o to ze o udeleni ZP rozhodovalo nad ramce toho ako je to este dnes 'nejaka' komisia navyse. US rozhodol na zaklade bodov ktore su aj v rozhodnuti ze toto je protiustavne.
V principe islo o to ze: Spravit komisiu ktora by zamietla zbrojaky ludom ktory 'inak podmienky v zakone splnaju ale vsetci o nich vedia ze nesplnaju'
To co je v zakone je sice dost nejednoznacne a problematicke, ako sa ukazuje v rozdielnom rozhodovani policajtov na oddeleni zbrani na slovensku, ale neporusuje to tie body ktore su v rozhodnuti, kedze o tom rozhoduju ucastnici konania, obcan vie kto rozhoduje, dostane rozhodnutie do ruky a moze sa odvolat priamo proti tomuto rozhodnutieu, nie voci nasledku daneho rozhodnutia, kedze priamo voci rozhodnutiu tej kalinakovej komisie sa nemohol odvolat, mohol sa odvolat iba voci z toho vyplyvajucemu zaveru, co vzhladom na zakon ako bol bolo zbytocne kedze rozhodnutie komisie sa nezmenilo a teda odvolanie voci rozhodnutiu policajtov na oddeleni zbrani by bolo zbytocne, kedze zo zakona negativne rozhodnutie komisie bolo STOP-signalom a obcan nemal ako toto rozhodnutie zmenit ... ale to uz sa tocim trochu dokola
Tu je novinarska sprava o tomto:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/1 ... ch-zbrani/
Dnes sa občan dostane do rôznych informačných systémov PZ ani sám nevie ako, dokonca môžu byť o ňom evidované rôzne vymyslené a nepravdivé údaje (zákon to sám pripúšťa) a tieto údaje sa pri rôznych príležitostiach účelovo vyťahujú, napríklad aj pri žiadosti o ZP.
Podľa novely zákona o PZ dnes môže každý požiadať PZ o poskytnutie informácie o osobných údajoch ktoré o ňom zbor eviduje a zároveň môže žiadať o opravu, doplnenie alebo likvidáciu nesprávnych, neúplných alebo nepotrebných údajov.
Argumentovať "zisteniami PZ" môže byť teraz oveľa ťažšie ak dotknutí využijú všetky zákonné možnosti.
Zákon o PZ:
§ 69c
Informovanie o osobných údajoch, oprava nesprávnych osobných údajov, doplnenie neúplných osobných údajov, likvidácia nepravdivých alebo nepotrebných osobných údajov a blokovanie osobných údajov
(1) Každý, kto hodnoverným spôsobom9) preukáže svoju totožnosť, má právo písomne požiadať Policajný zbor
a) o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe,
b) o poskytnutie informácie, aké osobné údaje a komu boli poskytnuté alebo sprístupnené,
c) o opravu nesprávnych osobných údajov, doplnenie neúplných osobných údajov, likvidáciu nepravdivých alebo nepotrebných osobných údajov alebo o blokovanie osobných údajov o jeho osobe;
d) ak sa osobné údaje spracúvajú podľa osobitného predpisu, 27da) o poskytnutie informácie týkajúcej sa ich pôvodu a účelu spracúvania.
(2) Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.
Podľa novely zákona o PZ dnes môže každý požiadať PZ o poskytnutie informácie o osobných údajoch ktoré o ňom zbor eviduje a zároveň môže žiadať o opravu, doplnenie alebo likvidáciu nesprávnych, neúplných alebo nepotrebných údajov.
Argumentovať "zisteniami PZ" môže byť teraz oveľa ťažšie ak dotknutí využijú všetky zákonné možnosti.
Zákon o PZ:
§ 69c
Informovanie o osobných údajoch, oprava nesprávnych osobných údajov, doplnenie neúplných osobných údajov, likvidácia nepravdivých alebo nepotrebných osobných údajov a blokovanie osobných údajov
(1) Každý, kto hodnoverným spôsobom9) preukáže svoju totožnosť, má právo písomne požiadať Policajný zbor
a) o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe,
b) o poskytnutie informácie, aké osobné údaje a komu boli poskytnuté alebo sprístupnené,
c) o opravu nesprávnych osobných údajov, doplnenie neúplných osobných údajov, likvidáciu nepravdivých alebo nepotrebných osobných údajov alebo o blokovanie osobných údajov o jeho osobe;
d) ak sa osobné údaje spracúvajú podľa osobitného predpisu, 27da) o poskytnutie informácie týkajúcej sa ich pôvodu a účelu spracúvania.
(2) Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.
Táto povinnosť pripadá pre každého prevádzkovateľa informačného systému (zákon 122/2013 Z.z.)...
Každého nie, PZ nemá túto povinnosť podľa zákona 122/2013, preštuduj si jeho § 3.
Má ju ale podľa Zák. o PZ, viď môj predchádzajúci príspevok.
Má ju ale podľa Zák. o PZ, viď môj predchádzajúci príspevok.
OK. Beriem späť.... Máš pravdu... §3...