Čo ma ale prekvapuje je, keď Petersonovi vyčítaš, že sa „v argumentácii veľmi často uchyľuje k neuchopiteľným argumentom typu "Z mojich policajných skúsenosti...", "Počas mojej praxe...", "Ulica ma naučila..." - ak ale nenapíšeš konkrétny príklad, tak to pre mňa nemá reálne žiadnu cenu, pretože za tie začiatky viet môžeš potom dosadiť čokoľvek.“ OMG, Zoid, veď ty si spravil to isté. Keď som chcel, aby si mi uviedol, z čoho čerpáš niektoré svoje dubiózne názory, tak si povedal, že o konkrétnych prípadoch si čítal. Keď som ťa požiadal, či by si mohol poslať link. Povedal si, že si to určite čítal, zrejme v časopise Zbrane a strelivo, ale nechce sa ti to hľadať. Veď to je presne taký začiatok vety „Niekde, ale neviem kde, som čítal, že... “, za ktorý si môžeš potom dosadiť čokoľvek, aby som použil tvoje slová. Necháp ma zle, nemienim teraz polemizovať o tvojej pravdovravnosti, alebo ťa upodozrievať, že si vymýšľaš. Nepýtal som sa ťa na tie prípady preto, lebo by som ti tak veľmi neveril, ale preto, že možno by sme pri ich rozbore prišli aj k iným záverom, než ty. Keď už teda meriaš, meraj rovnakým metrom.
O Petersonových poznatkoch si môžeš myslieť, čo chceš. Poznáš ho. Vlastne, všetci traja sa poznáme osobne. A OK, môžeš spochybňovať aj jeho prax z ulice a z nej vychádzajúce postrehy. Ja ich v tomto prípade nespochybňujem. Práve naopak! A vieš prečo? Lebo ma zaujíma trestnoprávna kazuistika a celkom poctivo ju sledujem. No a tá – v skupine prípadov, ktorých sme sa tu okrajovo dotkli – potvrdzuje Petersonove slová a nie tvoje domnienky o tom, ako by asi mal/mohol vyzerať konflikt (spomínal si napríklad lúpež), v ktorom by si bol prinútený tasiť alebo sa o to aspoň pokúsiť. Netvrdím, že prax totálne vyvracia tvoje predstavy, ale fakt je, že ponúka scenáre, ktoré sú podstatne pravdepodobnejšie než tie, ktoré si načrtol a ktoré následne Peterson svojim beletristickým štýlom označil za nepravdepodobné.
Zober si z toho, čo chceš. Alebo aj nič. Pre mňa však tieto podnety znamenajú, že mám prispôsobiť niektoré drilly viac realite. Tej našej, slovenskej. Ja sa neposmievam nikomu, kto na youtube zhliadne videjká namakaných borcov spoza oceánu a systémom opička vidí – opička zopakuje potom drilluje na strelnici. Niežeby som to občas sám nevyskúšal, všakže? No oveľa sympatickejšie mi je, ak niekto svoje postupy konfrontuje s reálnymi situáciami, ktoré sa stali a stávajú. O to sa, napokon, sám snažím. Veď preto som tu opísal veľmi konkrétnu situáciu, ktorá sa mi opakovane stala a ktorú musím vedieť riešiť od začiatku až do úspešného konca.
Nechcem to ďalej rozvádzať, lebo niekomu môže pokračovanie debaty v tomto duchu prísť hodne off-topic. Aj keď ja si myslím, že sme odbočili len kúsok, pretože stále sa točíme okolo použitia svietidla na zbrani, aj keď v trocha teoretickejšej – ak nie rovno filozofujúcej – rovine.
Tu si to môžeš overiť: 
Môj počet rán/rok je niekde pri čísle 5000ks. Oproti ozajstným IPSC strelcom som nímand. Ty vystrelíš koľko nábojov, keď spomínaš chatrný policajný strelecký výcvik? 
)