Teda: nameral si dávkový príkon jeden milirentgen za hodinu? Áno, u oboch. Ale vzhľadom na to, že tie dva etalonové žiariče majú iné energie, a iné spektrá, zisťuješ, že trubicou ti na 1 mR musí prejsť menej častíc u žiariča spektrálne tvrdšieho (silnejšieho), a zase viac u žiariča, ktorého energetické spektrum je "slabšie".
A to je prosím pekne citlivosť GM trubice!
No a čo je to ten milirentgen za hodinu? Bohužiaľ veľmi obstarožná jednotka radiačnej expozície, ktorá nemá ani ekvivalent v SI, s ktorou sa stretneš vždy pri týchto ruských/československých/iných GM meračov, a značí to množstvo GAMA (a iba gama) žiarenia, ktoré v jednom kubickom centimetri suchého vzduchu pri "štandardnej teplote a tlaku" ióny, ktoré majú celkový náboj jeden statcoulomb.
Ale nevieš z tohto povedať, akú absorbovanú dávku dostaneš, keďže je to jednotka ionizácie vzduchu... Približne platí - ak sa vystavíš expozícii gama žiareniu o veľkosti 1 R (teda pri 1 mR/h by si si "počkal" tisíc hodín), ožiarené tkanivo ti absorbuje 0,01 gray (Gy), teda 10 millijoule na kilogram.
Všetky informácie, ktoré som uviedol v posledných troch príspevkov brať s rezervou - nie som jadrový fyzik, ani som to nikdy formálne neštudoval. ("Neviem sa vyjadriť k jadrovej fyzike - nie som jadro.")
