Zdravim,
Dovolil som si zalozit temu nech to nezapracem inde.
Zaujimal by ma nazor lusi od fachu resp. studovanych.
Rozmyslam a rozmyslam, ci existuje pripad, kde na jednej strane organy rozhodnu, ze islo o konani v ramci nutnej obrany a na druhej strane v obcianskom konani sud rozhodne, ze obranca ma utocnikovi platit odskodne.
A dava to zmysel.
Podotazka:
Ake sance ma protizaloba obrancu na utocnika nanahradu napr. psychickej ujmy alebo inych nakladov.
Obciansky spor po nutnej obrane
Nie. Aspoň o takom prípade neviem. Nároky na náhradu škody sa uplatňujú v tzv. adhéznom konaní, kde žalujúcou stranou je ten, komu bola spôsobená škoda páchateľom TČ pri tomto TČ. Čiže žalovaným je páchateľ. Tento typ poznaní v našom právnom poriadku máme upravený. Ale k tomu otázka nesmeruje.
Takže inak a k meritu veci: ak sú splnené podmienky NO a je uznaná NO, tak sa bavíme o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu. Ak nejde o protiprávny čin, nemožno osobu, ktorá konala v NO, nielen postihnúť trestnoprávne, ale nemožno ju ani žalovať a v občianskoprávnom spore si nárokovať nejakú podobu satisfakcie. Vedel by som to vysvetliť aj odbornejšie, ale myslím, že takto to stačí.
Takže inak a k meritu veci: ak sú splnené podmienky NO a je uznaná NO, tak sa bavíme o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu. Ak nejde o protiprávny čin, nemožno osobu, ktorá konala v NO, nielen postihnúť trestnoprávne, ale nemožno ju ani žalovať a v občianskoprávnom spore si nárokovať nejakú podobu satisfakcie. Vedel by som to vysvetliť aj odbornejšie, ale myslím, že takto to stačí.
Ja len ze z poslednej panzerovej prednasky v Ba si od neho aj pritomneho prokuratora pamatam inak.
Jack, prepáč, ale musím poznamenať, že Tebou poskytnuté informácie sú nesprávne, resp. sú dosť nepresné.... 
1) Adhézne konanie je súčasťou trestného konania a jeho podstatou je, že trestný súd v rozhodnutí (rozsudku) rozhodne o vine a treste pre páchateľa a zároveň zaviaže odsúdeného, aby poškodenému uhradil škodu spôsobenú trestným činom. Poškodený tu v žiadnom prípade nevystupuje ako žalobca... Základnou podmienkou (o.i.) je, aby poškodený v priebehu prípravného konania riadne uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Slovami zákona (§ 287 ods. 1 Trest, poriadku): Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
2) Súd nebude rozhodovať o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody, pokiaľ výška škody nie je riadne preukázaná (napr. znaleckým posudkom alebo aspoň odborným vyjadrením) a / alebo by dokazovanie týkajúce sa náhrady škody presiahlo účel trestného konania. V takom prípade odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko-právne (civilné) konanie.
§ 288 ods. 1 TP: Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
3) Z vyššie uvedeného tedy vyplýva, že zaviazať páchateľa k náhrade škody spôsobenej trestným činom je (logicky) možné iba v prípade, že páchateľ bol súdom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu. Pokiaľ by súd (resp. OČTK) v priebehu trestného konania zistil, že na strane páchateľa existuje okolnosť vylučujúca protiprávnosť jeho činu, t.j. KN, NO, dovolené použitie zbrane... (§ 24 a nasl .Trest. zákona), súd obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodí, resp. OČTK trestné stíhanie proti obvinenému zastaví. V takom prípade samozrejme rozhodnutie o náhrade škody v rámci adhézneho konania nepripadá do úvahy.
4) V rámci občiansko-právneho (civilného) konania môže v podstate ktokoľvek zažalovať kohokoľvek o akékoľvek plnenie. Pokiaľ chce byť žalobca v konaní úspešný musí svoj nárok náležite preukázať a odôvodniť. V konaní o náhradu škody žalobca musí preukázať:
a) existencie škody - či škody vznikla a v akej výške
b) porušenie právnej povinnosti - či žalovaný svojim konaním príp. opomenutím porušil nejakú povinnosť, ktorá mu bola uložená záväzným právnym predpisom
c) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti - teda dokázať, že daná škoda vznikla skutočne v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany škodcu (žalovaného), resp. či uplatnená škoda skutočne priamo súvisí s protiprávnym konaním žalovaného.
Záver:
Ak bol napr. obranca oslobodený v trestnom konaní pre okolnosť vylučujúcu protiprávnosť - konanie v NO, domnelý poškodený (teda útočník) sa môže domáhať civilnou žalobou náhrady škody, pričom súd môže pri rozhodovaní brať do úvahy aj okolnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania v predchádzajúcom trestnom konaní. Platí síce, že podľa § 193 CSP je civilný súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ale to platí iba v prípade "pozitívneho" rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, že trestný čin bol spáchaný. Citujem komentára k zákonu: "Rovnako (súd) nie je viazaný ani odôvodnením rozhodnutia, a ani oslobodzujúcim rozhodnutím. Vzťah trestného konania a občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji, vychádza z toho, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil, má žalovaný". Čo samozrejme platí aj naopak - preukázať, že škodu zavinil práve žalovaný musí v žalobca.
Telra, ďalší rozbor tejto problematiky by už presahoval rámec na tomto verejnom fóre, takže ak máš nejaké konkrétne otázky, môžeš mi napísať súkromnú správu.
1) Adhézne konanie je súčasťou trestného konania a jeho podstatou je, že trestný súd v rozhodnutí (rozsudku) rozhodne o vine a treste pre páchateľa a zároveň zaviaže odsúdeného, aby poškodenému uhradil škodu spôsobenú trestným činom. Poškodený tu v žiadnom prípade nevystupuje ako žalobca... Základnou podmienkou (o.i.) je, aby poškodený v priebehu prípravného konania riadne uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Slovami zákona (§ 287 ods. 1 Trest, poriadku): Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
2) Súd nebude rozhodovať o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody, pokiaľ výška škody nie je riadne preukázaná (napr. znaleckým posudkom alebo aspoň odborným vyjadrením) a / alebo by dokazovanie týkajúce sa náhrady škody presiahlo účel trestného konania. V takom prípade odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko-právne (civilné) konanie.
§ 288 ods. 1 TP: Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
3) Z vyššie uvedeného tedy vyplýva, že zaviazať páchateľa k náhrade škody spôsobenej trestným činom je (logicky) možné iba v prípade, že páchateľ bol súdom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu. Pokiaľ by súd (resp. OČTK) v priebehu trestného konania zistil, že na strane páchateľa existuje okolnosť vylučujúca protiprávnosť jeho činu, t.j. KN, NO, dovolené použitie zbrane... (§ 24 a nasl .Trest. zákona), súd obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodí, resp. OČTK trestné stíhanie proti obvinenému zastaví. V takom prípade samozrejme rozhodnutie o náhrade škody v rámci adhézneho konania nepripadá do úvahy.
4) V rámci občiansko-právneho (civilného) konania môže v podstate ktokoľvek zažalovať kohokoľvek o akékoľvek plnenie. Pokiaľ chce byť žalobca v konaní úspešný musí svoj nárok náležite preukázať a odôvodniť. V konaní o náhradu škody žalobca musí preukázať:
a) existencie škody - či škody vznikla a v akej výške
b) porušenie právnej povinnosti - či žalovaný svojim konaním príp. opomenutím porušil nejakú povinnosť, ktorá mu bola uložená záväzným právnym predpisom
c) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti - teda dokázať, že daná škoda vznikla skutočne v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany škodcu (žalovaného), resp. či uplatnená škoda skutočne priamo súvisí s protiprávnym konaním žalovaného.
Záver:
Ak bol napr. obranca oslobodený v trestnom konaní pre okolnosť vylučujúcu protiprávnosť - konanie v NO, domnelý poškodený (teda útočník) sa môže domáhať civilnou žalobou náhrady škody, pričom súd môže pri rozhodovaní brať do úvahy aj okolnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania v predchádzajúcom trestnom konaní. Platí síce, že podľa § 193 CSP je civilný súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ale to platí iba v prípade "pozitívneho" rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, že trestný čin bol spáchaný. Citujem komentára k zákonu: "Rovnako (súd) nie je viazaný ani odôvodnením rozhodnutia, a ani oslobodzujúcim rozhodnutím. Vzťah trestného konania a občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji, vychádza z toho, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil, má žalovaný". Čo samozrejme platí aj naopak - preukázať, že škodu zavinil práve žalovaný musí v žalobca.
Telra, ďalší rozbor tejto problematiky by už presahoval rámec na tomto verejnom fóre, takže ak máš nejaké konkrétne otázky, môžeš mi napísať súkromnú správu.
47ronin.
Pekne rozpísané, no nejak som z toho nepochopil, či je možné vysúdiť náhradu škody páchateľom TČ, proti komu bola použitá zbraň
Čo si pamätám (nechce sa mi teraz hľadať v archívoch médií), aj zlodej z Kňažkovho domu sa ho snažil žalovať o 5 miliónov CZK. Mám dojem, že súd to zamietol s tým, že si to zavinil sám....t.j. sám sa vystavil nebezpečenstvu použitia zbrane v cudzom dome.
Fakt je ten, že dotyčný má trvalú ujmu na zdraví, keďže zranenie stehennej kosti boli veľké.
Skús to vysvetliť laicky. Bol niekedy v minulosti prípad, keď páchateľ vysúdil niečo?
Pekne rozpísané, no nejak som z toho nepochopil, či je možné vysúdiť náhradu škody páchateľom TČ, proti komu bola použitá zbraň
Čo si pamätám (nechce sa mi teraz hľadať v archívoch médií), aj zlodej z Kňažkovho domu sa ho snažil žalovať o 5 miliónov CZK. Mám dojem, že súd to zamietol s tým, že si to zavinil sám....t.j. sám sa vystavil nebezpečenstvu použitia zbrane v cudzom dome.
Fakt je ten, že dotyčný má trvalú ujmu na zdraví, keďže zranenie stehennej kosti boli veľké.
Skús to vysvetliť laicky. Bol niekedy v minulosti prípad, keď páchateľ vysúdil niečo?
Neviem o konkretnom pripade, ze by pachatel zaloval obrancu o nahradu skody a bol by uspesny.
Ak by som pouzil Knazkov pripad ako priklad (nepoznam spis, vychadzam iba z medialne znamych faktov), tak ano, voci Knazkovi mali formalne zacat trestne stihanie pre ublizene na zdravi, ktore bolo zastavene pretoze skutok nebol trestnym cinom - pritomnost dovoleneho pouzitia zbrane ako okolnosti vylucujucej protipravnost
- pachatel utrpel zranenie (pravdepodobne) s trvalymi nasledkami a ano, mal pravo podat civilnu zalobu na toho, kto mu zranenie sposobil (na Knazka)
- civilny sud musel vychadzat z toho, ze pachatel sam pachal trestny cin (porusovanie domovej slobody, pokus kradeze vlamanim...) a Knazko konal v zmysle svojho zakonneho opravnenia - neviem presne ako to sud pravne vyhodnotil, ale IMHO tam bolo spoluzavinenie zo strany "poskodneho" pachatela v takej miere, ze sud zalobu o nahradu skody zamietol... inymi slovami sud uznal ochranu zivota, zdravia a majetku Knazka vo vlastnom obydli ako zaujem chraneny viac, nez zivot a zdravie lupica, ktory do domu nedovolene vnikol a ohrozoval domaceho pana... pripustam, ze ak by napr. Knazko trafil dotycneho inak, nemuselo to pre neho takto dobre dopadnut... istu ulohu podla mna zohralo aj to, ze ide o znamu osobnost...
ak ide o "ucebnicovu" pripad KN, NO alebo dovoleneho pouzitia zbrane myslim si, ze pachatel by so zalobou na nahradu skody nemal mat velku sancu na uspech.... ale "ucebnicove priklady" sa v realite vyskytuju pomerne ojedinele... a posledne slovo ma vzdy sudca (aj to je iba clovek s nazormi, naladami, predsudkami a pod.)
kazdy pripad je individualny, aj zdanlivo nepodstatne okolnosti mozu zmenit celkove pravne hodnotenie.
nedokazem stanovit vseobecne platne pravidlo, kedy by pachatel s civilnou zalobou uspesny bol a kedy nie....
ak by sud spochybnil opravnenost KN, NO, dovoleneho pouzitia zbrane, resp. jej plnu primeranost, situacia pre obrancu by sa vyrazne skoplikovala
sposob, ako sudy obdobne veci posudzuju by asi najlepsie vedel osvetlit niekto zo sudnej praxe napr. Panzer (ktory ma pokial viem pomerne bohatu kazuistiku)
Staci to takto?
Ak by som pouzil Knazkov pripad ako priklad (nepoznam spis, vychadzam iba z medialne znamych faktov), tak ano, voci Knazkovi mali formalne zacat trestne stihanie pre ublizene na zdravi, ktore bolo zastavene pretoze skutok nebol trestnym cinom - pritomnost dovoleneho pouzitia zbrane ako okolnosti vylucujucej protipravnost
- pachatel utrpel zranenie (pravdepodobne) s trvalymi nasledkami a ano, mal pravo podat civilnu zalobu na toho, kto mu zranenie sposobil (na Knazka)
- civilny sud musel vychadzat z toho, ze pachatel sam pachal trestny cin (porusovanie domovej slobody, pokus kradeze vlamanim...) a Knazko konal v zmysle svojho zakonneho opravnenia - neviem presne ako to sud pravne vyhodnotil, ale IMHO tam bolo spoluzavinenie zo strany "poskodneho" pachatela v takej miere, ze sud zalobu o nahradu skody zamietol... inymi slovami sud uznal ochranu zivota, zdravia a majetku Knazka vo vlastnom obydli ako zaujem chraneny viac, nez zivot a zdravie lupica, ktory do domu nedovolene vnikol a ohrozoval domaceho pana... pripustam, ze ak by napr. Knazko trafil dotycneho inak, nemuselo to pre neho takto dobre dopadnut... istu ulohu podla mna zohralo aj to, ze ide o znamu osobnost...
ak ide o "ucebnicovu" pripad KN, NO alebo dovoleneho pouzitia zbrane myslim si, ze pachatel by so zalobou na nahradu skody nemal mat velku sancu na uspech.... ale "ucebnicove priklady" sa v realite vyskytuju pomerne ojedinele... a posledne slovo ma vzdy sudca (aj to je iba clovek s nazormi, naladami, predsudkami a pod.)
kazdy pripad je individualny, aj zdanlivo nepodstatne okolnosti mozu zmenit celkove pravne hodnotenie.
nedokazem stanovit vseobecne platne pravidlo, kedy by pachatel s civilnou zalobou uspesny bol a kedy nie....
ak by sud spochybnil opravnenost KN, NO, dovoleneho pouzitia zbrane, resp. jej plnu primeranost, situacia pre obrancu by sa vyrazne skoplikovala
sposob, ako sudy obdobne veci posudzuju by asi najlepsie vedel osvetlit niekto zo sudnej praxe napr. Panzer (ktory ma pokial viem pomerne bohatu kazuistiku)
Staci to takto?
47ronin, super ....celkom upokojujuce. To, ze sudca je len clovek s aktualnou naladou a pohladom, je jasne.
Dlhodobo poznam nazor, ze sudcovia vseobecne velmi zastavaju a obhajuju pravo na ochranu majetku a to je dobre. Mozno preto, ze sami casto celia vyhrazkam.
Dlhodobo poznam nazor, ze sudcovia vseobecne velmi zastavaju a obhajuju pravo na ochranu majetku a to je dobre. Mozno preto, ze sami casto celia vyhrazkam.
Ronin, asi nie je nesprávna, ak sám potvrdzuješ, čo som uviedol, že v občanovi sa tá šanca limitne blíži nule. Áno, upozornil som, že ide o zjednodušenie až na dreň, ale nijako nevyvraciaš moje tvrdenia. Jediné, čo by som zmenil je, že by som doplnil, že de facto žalovaným a nie žalovaným a de facto žalujúcou stranou a nie žalujúcou stranou, lebo to môže pôsobiž zavádzajúco. Ale vyjadril som sa tak ako som sa vyjadril, keďže som chcel laikovi priblížiť určitú príbuznosť s občianskoprávnym konaním, na ktoré sa primárne pýtal. A trvám na tom, že šanca na úspech žaloby v uvedenom prípadne by bola blízka nule. Súd by ju spláchol expresne rýchlo. Takže baviť sa o tom, že v rámci civilného sporu môže ktokoľvek žalovať kohokoľvek, je v tejto súvislosti len rétorické cvičenie. Ale ak vieš o konkrétnom prípade, ktorý vyvracia toto moje presvedčenie, sem s ním.
Konanie v NO je okolnost vylucujuca protipravnost konania (nie len trestnu zodpovednost). Ak obranca nekonal protipravne, nemoze byt podla Obcianskeho zakonnika zodpovedny za skodu, pretoze porusenie pravnej povinnosti je zakladnym predpokladom pre vznik zodpovednosti za skodu. Dobry point je tá (ne)zavaznost rozhodnuti v TK pre civil, ale neviem si predstavit, ako by si civilny sud sam spravil zaver o existencii NO a jej primeranosti. V tomto by bol zavisly asi na trestnom sude. Inak by mohol nastat absurdny zaver, kedy by jeden sud NO uznal a druhy nie...
Mna este zaujal maly rozdiel medzi § 418 ods. 2 posl. veta OZ a § 25 ods. 3 TZ. Konkretne, OZ vylucuje NO v pripade ak je neprimerana, zatial co TZ ju za podmienok uvedenych v § 25 ods. 3 TZ akceptuje. Uprava bola v roku 1994 zavedena ako obdobna, ale odvtedy sa TZ pohol dalej, zatial co OZ nie. Vychadzajuc z toho, ze, NO je institutom trestneho prava aj argumentom prednosti neskorsej upravy by som tvrdil, ze uprava v TZ ma prednost. OZ je vsak pre nahradu skody zase lex specialis, aj ked uz 30 rokov stara... Ako v prvom odseku, stale si myslim, ze NO a jej primeranost by mal stanovit trestny sud aj s platnostou pre pripadne obcianskopravne konanie, ale je to skor moj nazor, ako nejaky podlozeny pravny zaver. Neevidujem nejake relevantne pravne nazory v tejto otazke.
Mna este zaujal maly rozdiel medzi § 418 ods. 2 posl. veta OZ a § 25 ods. 3 TZ. Konkretne, OZ vylucuje NO v pripade ak je neprimerana, zatial co TZ ju za podmienok uvedenych v § 25 ods. 3 TZ akceptuje. Uprava bola v roku 1994 zavedena ako obdobna, ale odvtedy sa TZ pohol dalej, zatial co OZ nie. Vychadzajuc z toho, ze, NO je institutom trestneho prava aj argumentom prednosti neskorsej upravy by som tvrdil, ze uprava v TZ ma prednost. OZ je vsak pre nahradu skody zase lex specialis, aj ked uz 30 rokov stara... Ako v prvom odseku, stale si myslim, ze NO a jej primeranost by mal stanovit trestny sud aj s platnostou pre pripadne obcianskopravne konanie, ale je to skor moj nazor, ako nejaky podlozeny pravny zaver. Neevidujem nejake relevantne pravne nazory v tejto otazke.
Dantes, môžeme rozvádzať tieto úvahy, môžeme tú situáciu dokonca otočiť tak, či by prichádzal do úvahy výsledok pozitívny pre páchateľa žalujúceho obrancu v občianskoprávnom konaní v prípade, ak by tento (z časového hľadiska) predchádzal uznaniu NO ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v niektorom zo štádií trestného konania, no nech to uchopíme z hocakej strany, vždy pôjde najmä o rétorické cvičenie a mám za to, źe vždy zas a znova narazí už v zárodku. Napríklad aj na zásady civilného sporu formulované už v prvých článkoch CSP.
Rozmyslal som aj nad tym, ze by utocnik predbehol vysledok trestneho konania, ale tam by mal sud mal prerusit konanie podla § 162 ods. 1 pism a) CSP, alebo aspon mohol prerusit podla § 164 CSP. Podla mojej skusenosti sud vzdy rad konanie prerusi, ak sa da a ak moze spor rozhodnut iny sud/ organ. 
Presne tak. Aj preto som to nazval len ďalším rétorickým cvičením.