Článok na Štandard-e vnáša trocha svetla do toho, prečo rozhodovanie o väzbe prebehlo ako prebehlo.
Sudca Harabin mladší poslal obvineného z vraždy domov
(Standard.sk - Píše Jozef Onačilla)
Prípad muža obvineného z vraždy je zaujímavý nielen tým, že ho sudca Branislav Harabin namiesto väzby poslal do „domáceho väzenia", ale aj okolnosťami, prečo dospel k danému rozhodnutiu.
Incident odštartovala hádka dvoch mužov v obci Ivanka pri Dunaji, pri ktorej po vzájomnej potýčke vytiahol dnes už obvinený František Bako zbraň a jedinou strelou do hlavy usmrtil bývalého prednostu obecného úradu Ivanky pri Dunaji.
František Bako svoje konanie vysvetľuje tým, že usmrtený prednosta mal na jeho pozemku venčiť psa a po hádke na neho zaútočil palicou a rozbil mu okno na aute. Bako podľa vlastných tvrdení následne vytiahol zbraň, ktorou chcel prednostu iba zastrašiť, no tá nešťastne vystrelila. Muža vraj nechcel zabiť a išlo o nehodu. Bako následne oznámil čin polícii a počkal na mieste do príchodu hliadky.
Vyšetrovateľ polície následne obvinil Františka Baka z obzvlášť závažného zločinu vraždy a Krajská prokuratúra v Bratislave podala návrh na väzobné stíhanie obvineného pre obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti.
Sudca Harabin ml. dôvody väzby videl
Sudca Mestského súdu Bratislava I Branislav Harabin u Františka Baka videl dôvody preventívnej väzby, a to najmä extrémnu reakciu obvineného na potýčku, jeho prchkú povahu a záľubu v zbraniach. Sudca sa však s väzobným návrhom nestotožnil a obvineného z vraždy do väzby nevzal. Podľa sudcu zavážili mimoriadne okolnosti prípadu a väzbu obvineného nahradil písomným sľubom obvineného a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
V prípade obzvlášť závažných zločinov je mimoriadne zriedkavé, že súd nahradí väzobné stíhanie inými prostriedkami, tak ako to bolo v prípade Františka Baka. Trestný poriadok síce predpokladá nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom nad obvineným, no v prípade obzvlášť závažného zločinu je to možné iba pri skutočne výnimočných okolnostiach prípadu.
Práve výnimočné okolnosti videl v tomto prípade sudca Branislav Harabin, ktoré aj riadne odôvodnil. Podľa vyjadrení sudcu Harabina totiž súd prihliadal na to, že obvinený Bako je samoživiteľ rodiny a má tri deti so zdravotným postihnutím. Sudca Harabin ml. zdôraznil, že väzba nemá nahrádzať trest a má byť použitá až ako krajný prostriedok na zabránenie konaniu obvineného.
Domáce väzenie pre obvineného z vraždy
Sudca pre prípravné konanie usúdil, že v prípade obvineného Baka je možné jeho ďalšiemu konaniu zabrániť tým, že bude monitorovaný jeho pohyb, boli mu zabavené zbrane v legálnej držbe a bolo mu nariadené zotrvať iba vo svojom obydlí, ktoré nesmie opustiť.
Obvinený teda nesmie vychádzať z domova, z ktorého môže pracovať, a podľa sudcu Harabina tak nedôjde k stretom obvineného s inými osobami. Franišek Bako môže opustiť obydlie iba pre potreby vykonania úkonov potrebných pre orgány činné v trestnom konaní alebo probačného a mediačného úradníka. Sudca zároveň dodáva, že o jeho deti sa môže postarať manželka obvineného.
Krajský súd zrušil rozhodnutie a vzal obvineného do väzby
Prokurátorka Krajskej prokuratúry voči uzneseniu súdu o nahradení väzby pre obvineného podala sťažnosť, ktorej Krajský súd v Bratislave vyhovel a Františka Baka vzal do väzby. Senát Krajského súdu nevidel v tomto prípade výnimočné okolnosti pre nahradenie väzby, pretože sa ukázali skutočnosti, ktoré obvinený zamlčal.
Sudca pre prípravné konanie totiž vychádzal pri posudzovaní situácie obvineného ohľadom väzby iba z jeho tvrdení, ktoré v tom čase nebolo možné overiť, a prokurátorka rovnako nemala vedomosti o detailoch rodinného života Baka.
Pri rozhodovaní Krajského súdu o väzbe však vypovedali svedkovia, ktorí poznali obvineného a popisovali jeho životnú situáciu, ako aj jeho osobu. František Bako má skutočne zdravotne postihnuté deti, no zamlčal súdu, že sú už takmer dospelé, ale hlavne skutočnosť, že manželka strelca sa o ne vie dostatočne postarať aj bez prítomnosti manžela.
Zároveň sa preukázalo, že jeho starší syn vie fungovať samostatne, čo potvrdil aj probačný úradník.
Svedkovia hovoria o agresivite strelca
Hoci v prospech osobnosti obvineného vypovedali niektorí svedkovia, ďalší svedkovia zase súdu ozrejmili, že obvinený Bako bol sústavne agresívny na každého, kto išiel okolo jeho pozemkov, a vyhrážal sa okoloidúcim. Zároveň zo svedectiev vyplynulo, že Bako v poslednom čase už nežil v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi, a teda sa o deti primárne starala jeho manželka.
Obvinený mal teda byť podľa výpovedí svedkov z jeho bydliska dlhodobo agresívny a útočiť na mnohé osoby, pričom súd dokázal zavádzať aj ohľadom svojej životnej situácie, len aby sa vyhol väzobnému stíhaniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti Krajský súd videl dostatočné dôvody na to, aby obvinený z vraždy bol stíhaný väzobne.
Tento prípad poukazuje na pomerne závažný nedostatok pri väzobnom stíhaní obvinenej osoby, a to ako dostatočne overiť pravdivosť jej tvrdení pri rozhodovaní o väzbe. Pretože tento prípad ukázal, ako možno pri správnom zamlčaní detailov vykresliť právny stav, ktorý mimoriadne napomáha obvinenému.
Časové lehoty pri rozhodovaní o väzbe pritom neponechávajú veľký priestor pre overenie skutočností, ktoré môže osoba prvýkrát predniesť až pri svojom vypočutí, nakoľko sudca musí urobiť rozhodnutie o väzbe tak, aby ostal v zákonom stanovenom čase rozhodovania o obvinenom.
Pri obzvlášť závažnom zločine ide o lehotu 72 hodín, ktorá plynie od zadržania obvineného. V rámci tejto lehoty musí sudca rozhodnúť o väzbe alebo prepustiť obvineného na slobodu, a teda za pomerne krátky čas musí mať dostatok podkladov na to, aby vedel objektívne prípad posúdiť. Tie zabezpečuje ako prokuratúra tak aj obhajoba obvineného.
Tvrdenia obvineného nebolo možné dostatočne overiť
Sudca Branislav Harabin v zásade postupoval správne, pretože pri – v tom čase opisovaných skutočnostiach – by išlo skutočne o výnimočné okolnosti, ktoré zákon predpokladá. Problém bol, že obvinený neklamal súd výslovne, ale zamlčal podstatné detaily, ktoré už vrhajú jeho životnú situáciu do pomerne iného svetla.
Tvrdenia obvineného sudca nemal ako overiť, a ani prokuratúra neprišla s argumentáciou o ich nepravdivosti, o ktorú by sa súd mohol pri svojom rozhodovaní oprieť. Hoci je mimoriadne nezvyčajné nevziať obvineného z vraždy do väzby, Bako sa opisoval ako jediná osoba, ktorá sa môže postarať o tri postihnuté deti.
Neskôr sa ukázalo, že ide o manipulačné tvrdenie, pretože sa o deti starala hlavne jeho manželka. Dôvody väzby pre možné pokračovanie v trestnej činnosti boli znásobené aj výpoveďami svedkov o agresivite obvineného. Nešlo teda o jediný incident, ale o dlhodobý problém, ktorý mal František Bako s množstvom ľudí vo svojom okolí. To poukazuje na jeho povahu, ktorú aj sudca Harabin ml. zhodnotil ako prchkú.
V neposlednom rade je potrebné pripomenúť aj skutočnosť, že Bako je profesionálny strelec, ktorý vyhrával strelecké súťaže. Ak takáto osoba tvrdí, že iného zabila jedinou strelou do hlavy iba náhodou, táto skutočnosť je mimoriadne nepravdepodobná.
Príliš veľa náhod pri nehode
Profesionálni strelci totiž vedia narábať so zbraňou tak, aby nedošlo k jej zlyhaniu, a jedna zo základných zásad je nikdy nemieriť na inú osobu – nieto ešte na jej hlavu. Je veľmi ťažko obhájiteľná teória obvineného – profesionálneho strelca – o tom, že iba náhodou vytiahol zbraň v sebaobrane, náhodou namieril pri svojej prchkej povahe na hlavu nebohého a zbraň práve v tej chvíli náhodou vystrelila.
To je priveľa náhod na osobu trénovanú v streľbe s mimoriadne útočnou povahou. Tieto okolnosti mal sudca pre prípravné konanie zvážiť.
Rovnako zavádzanie súdu zo strany obvineného o svojich pomeroch vypovedá veľa o tom, aký typ osobnosti to je. Táto skutočnosť môže zavážiť pri posudzovaní úmyslu vraždiť, ktorý je nevyhnutnou súčasťou preukazovania trestného činu vraždy.
Tento prípad odkryl možnú slabinu justičného systému, hoci treba zdôrazniť, že išlo o skutočne raritnú súhru mnohých okolností, ktoré sa bežne v takýchto prípadoch nevyskytujú. Krajský súd nakoniec, po zohľadnení nových skutočností a zhodnotení celej situácie, poslal agresívneho strelca do väzby, tak ako takmer všetkých obvinených z vraždy pri podobnej dôkaznej situácii.
Vzhľadom na tieto okolnosti možno konštatovať, že celé konanie obvineného nevzbudzuje veľkú dôveru verejnosti v jeho obhajobnú teóriu o nešťastnej náhode. Okolnosti prípadu skôr ukazujú na neriešenú a gradujúcu agresivitu osoby, ktorá bola navyše držiteľom zbraní a ktorá neváhala prikresľovať zdravotné postihnutia detí vo svoj prospech. Napriek tomu o konečnej vine bude rozhodovať až súd.
Hoci išlo o skutočne pozoruhodný prípad rozhodovania o väzbe, je potrebné konštatovať, že justičný systém nakoniec zafungoval a tento prípad bude slúžiť ako precedens pri podobných pokusoch obvinených o vylepšenie svojich vyhliadok v trestnom konaní.
