Použitie zbrane
-
inspiring_joliot
-
inspiring_stonebraker
ak by fungoval spravne zakon o nutnej obrane, alebo keby ho nasi sudcovia spravne uplatnovali tak aj obrane nelegalne drzanou zbranou by mala byt bez sudnych nasledkov pre obrancu.
Raz som cital pripad stalo sa to v Ceskej republike. Chlapik prevazal peniaze a mal pri sebe nelegalnu zbran. Po tom ako ho prepadli ju pouzil a utocnika zastrelil. Vysiel z toho bez problemov.
Raz som cital pripad stalo sa to v Ceskej republike. Chlapik prevazal peniaze a mal pri sebe nelegalnu zbran. Po tom ako ho prepadli ju pouzil a utocnika zastrelil. Vysiel z toho bez problemov.
AKI napísal:ak by fungoval spravne zakon o nutnej obrane, alebo keby ho nasi sudcovia spravne uplatnovali tak aj obrane nelegalne drzanou zbranou by mala byt bez sudnych nasledkov pre obrancu.
Raz som cital pripad stalo sa to v Ceskej republike. Chlapik prevazal peniaze a mal pri sebe nelegalnu zbran. Po tom ako ho prepadli ju pouzil a utocnika zastrelil. Vysiel z toho bez problemov.
Ak pôjde o konanie v nutnej obrane, resp. oprávnené použitie zbrane podľ § 26 ods. 2 Tr. zák., nebudeš pri použití nelegálnej zbrane trestne zodpovedný za následok, ktorý so zbraňou spôsobíš. Viď debata k tejto otázke. Určite však budeš trestne stíhaný pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.
Ak však použije tvoju zbraň, ktorú máš doma v šuflíku napr. tvoja frajerka, s ktorou bývaš, proti chlapíkovi, ktorý jej skočí počas tvojej neprítomnosti do obývačky (a teda pôjde buď o NO alebo § 26) nebude trestne zodpovedná ani za spôsobený následok ani za to, že vzala zbraň a použila ju. Ty však budeš popoťahovaný v správnom konaní odborom správnej služby príslušného OR PZ, lebo si nezabezpečil zbraň proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu (§ 28 ods. 1 písm. b/ zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive).
-
friendly_albattani
hi all,
ako je to po pouziti varovneho vystrelu, podla zakona mam kazde pouzitie zbrane hlasit PZ, ako bude postupovat PZ v takom pripade?
ako je to po pouziti varovneho vystrelu, podla zakona mam kazde pouzitie zbrane hlasit PZ, ako bude postupovat PZ v takom pripade?
Ano kazde pouzitie zbrane musis nahlasit PZ. To znamena, ze aj pri varovnom vystrele. Pravdepodobne s tebou spisu zaznam a co dalej, zalezi od okolnosti, pri ktorych si zbran pouzil.
Osobne si myslim, ze zbran by si mal tahat, az v nutnom pripade a pokial ten nutny pripad zo zakonneho hladiska nastane, osobne by som ziadny varovny vystrel nedaval, mohlo by sa lahko stat, ze uz na ten druhy by mi nemusel ostat cas. Z toho vypliva, ze naozaj, ked sa dostanem do situacie, ktora zavana nutnou obranou, vytiahnem gun, namierim na pachatela, snazim sa ho dostat k rozumu a ked uz nemam na vyber, tak vystrelim po pachosovi.
Osobne si myslim, ze zbran by si mal tahat, az v nutnom pripade a pokial ten nutny pripad zo zakonneho hladiska nastane, osobne by som ziadny varovny vystrel nedaval, mohlo by sa lahko stat, ze uz na ten druhy by mi nemusel ostat cas. Z toho vypliva, ze naozaj, ked sa dostanem do situacie, ktora zavana nutnou obranou, vytiahnem gun, namierim na pachatela, snazim sa ho dostat k rozumu a ked uz nemam na vyber, tak vystrelim po pachosovi.
Konečne som našiel ten článok pre e-zbrane spred troch či štyroch rokov, v ktorom som popísal konkrétny prípad, resp. dva prípady, ktoré som súdil. Najskôr pôjde o vybočenie z nutnej obrany, resp. o nesprávny varovný výstrel a potom o zadržanie podozrivého. Je to trocha dlhšie čítanie, ale je to reál, teda zo života. Len pre upresnenie. Citácie zákona sú uvádzané v znení zákona účinného v tom čase. V súčasnosti platí nový Trestný zákon i Trestný poriadok, ale podstata sa nezmenila. Teda závery tohto príspevku platia i dnes.
_______________________________________
Z pojednávacej miestnosti okresného súdu vychádza so sklopenou hlavou starší pán ktorý bol len pred krátkou chvíľou odsúdený pre ublíženie na zdraví. Spolu s ním vychádza na chodbu mladý muž, ktorý bol v tejto veci vypočúvaný ako svedok. Ani jeden z nich však neodchádza preč, pretože obaja čakajú na začiatok ďalšieho pojednávania, kde si však úlohy vymenia - z obžalovaného sa stane svedok a zo svedka obžalovaný. Čo predchádzalo tejto kurióznej situácii a aký to má súvis so zbraňami? Posúďte sami.
Všetko sa to začína zrážkou dvoch cyklistov. Prvý z nich, Ladislav L. st., odbočuje z cesty k svojmu rodinnému domu, zabudne však dať o tom rukou znamenie, v dôsledku čoho tesne za ním idúci Miroslav M. do neho naráža a obaja sa ocitajú na zemi, našťastie bez akýchkoľvek poranení. Ak by bol každý z nich uznal, že nesie na kolízii svoj podiel viny, zrejme by nedošlo k prípadu so súdnou dohrou. Naši dvaja aktéri však majú každý svoju pravdu a tak po výmene niekoľkých nepublikovateľných výrazov nasleduje vzájomné strkanie sa a okopávanie. Ešte aj v tomto štádiu mohol každý z nich z konfliktu vycúvať „bez straty desiatky“ v zmysle stále platného – múdrejší ustúpi. Hoci boli obaja už v dôchodkovom veku, zjavne ani jeden z nich nechcel byť ten múdrejší, skôr im išlo o to, kto bude ten silnejší. Spočiatku sa zdalo, že navrch má Ladislav L. st., ktorý bol o čosi lepšie fyzicky disponovaný, avšak len do chvíle, než Miroslav M. vyťahuje z podpažného puzdra svoju legálne držanú zbraň – samonabíjaciu pištoľ ČZ 75 kalibru 9 mm Parabellum. Pre objektivitu treba povedať, že Miroslav M. nemal so sebou zbraň preto, že by bol typom „pištoľníka“, ktorý by so zbraňou najradšej aj spával. On si len, ako bývalý vojak z povolania, občas chodil zastrieľať pre udržanie kondície. Teraz však namiesto na strelnici stojí s obtiahnutou zbraňou pred domom Ladislava L. st., a pretože sa mu zdá, že zbraň v jeho ruke nezapôsobila na protivníka dosť odstrašujúco, rozhodne sa pre razantnejší postup a strieľa zo zbrane varovný výstrel. A práve tu sa dopúšťa závažnej chyby, v dôsledku ktorej sa nakoniec ocitne na lavici obžalovaných. Jeho chybou pritom nebol samotný varovný výstrel, ktorý reálne mohol ukončiť celý konflikt a umožnil by mu bezpečne sa vzdialiť z miesta činu, ale to, kam ho smeroval. Miroslav M. totiž v rozrušení namiesto do vzduchu strieľa smerom na chodník, na povrchu ktorého sa projektil triešti a jeden z jeho fragmentov zasahuje Ladislava L. st. do stehna, spôsobujúc mu hladký priestrel svalu. Ťažko povedať, kto sa zľakol viac – či Ladislav L. st. ktorý pocítil náraz do nohy a na nohaviciach zbadal zväčšujúcu sa škvrnu krvi alebo Miroslav M. vidiac výsledok svojho „varovného“ výstrelu.
Nechajme však pocity oboch mužov bokom, pretože na scénu práve prichádza syn Ladislava L.- st. – Ladislav L. ml., netušiac ešte, že o pár mesiacov bude aj on sedieť na lavici obžalovaných.
Ladislav L. ml. vybieha z domu ihneď potom ako začuje spred domu výstrel a vidí svojho otca držiaceho si krvácajúcu nohu a pred domom neznámeho muža so zbraňou v ruke. Pretože tento muž, ktorého meno sa dozvie až na polícii, nasadá na bicykel a uniká preč, presvedčí sa, či otcovo poranenie nie je vážne a keď vidí, že to otec zvláda, nasadá na bicykel a strelca prenasleduje. Miroslav M., zatiaľ krúti pedálmi čo mu sily stačia a roztrasenou rukou sa snaží zasunúť zbraň do podpažného puzdra. Nedarí sa mu to však a tak ju kladie do košíka, ktorý ma namontovaný na zadnom nosiči svojho bicykla. Vtedy aj zbadá Ladislava L. ml., ktorý sa k nemu približuje nebezpečne blízko a tak zbraň vyťahuje z košíka a namieri ňou na svojho prenasledovateľa. Ladislav L. ml. má zo zbrane i zo strelca rešpekt a tak poslušne zastane, čo využíva Miroslav M. a opätovne sa dáva na útek. Ladislav L. ml. sa však len tak ľahko nevzdáva. Udržiavajúc si bezpečnú vzdialenosť pokračuje v prenasledovaní páchateľa a čaká na svoju príležitosť. Tá prichádza, keď Miroslav M. opätovne odkladá zbraň do košíka. Vtedy Ladislav L. ml. zaberie prudko do pedálov, priblíži sa zboku k prenasledovanému bicyklu a rukou strká do Miroslava M., ktorý stráca stabilitu a padá aj s bicyklom na zem. Ladislav L. ml. zoskakuje zo svojho bicykla a odkopáva zbraň ležiacu na zemi. Hneď na to sa vrhá na Miroslava M., ktorý sa otrasený snaží postaviť, vykrúca mu ruky za chrbát a pritláča ho k zemi. Pretože celé sa to odohráva pred vrátnicou veľkého podniku, o krátku chvíľu sú už na mieste policajti z pohotovostného policajného útvaru, ktorý však Miroslava M. nezadržiavajú, ale privolávajú rýchlu zdravotnícku pomoc, pretože tento je zjavne vážnejšie poranený. V nemocnici potom zistia, že skutočne pri páde utrpel zlomeninu troch rebier a kľúčnej kosti s práceneschopnosťou vyše jedného mesiaca.
Toľkoto teda fakty a teraz môžeme prejsť k súdnej dohre celého prípadu.
Ako to už bolo naznačené v úvode článku, Miroslav M. bol prokurátorom obžalovaný z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Na súdnom pojednávaní sa bránil tým, že zbraň použil v nutnej obrane pred Ladislavom L. st., pretože hrozilo, že ho tento zbije, pričom vystrelil len tzv. varovný výstrel a teda nemieril na poškodeného a ani mu nechcel spôsobiť žiadne poranenie. Súd však jeho argumenty neprijal a posúdil jeho konanie ako vybočenie z rámca nutnej obrany a uznal ho vinným v zmysle obžaloby. Súd pripustil, že Miroslav M. mal právo použiť proti Ladislavovi L. st. hrozbu zbrane, resp. aj varovný výstrel, pretože tak chcel učiniť v zrejmej snahe vyhnúť sa stupňovaniu konfliktu. Na druhej strane však súd konštatoval, že výstrel smerom do zeme, resp. na asfaltový chodník nemožno v tomto prípade označiť za varovný, pretože bol jednoznačne neadekvátny danej situácii a lokalite. Miroslav M. totiž nemohol predpokladať, resp. ovplyvniť správanie sa odrazeného projektilu, a ako aktívny a dlhoročný strelec si musel byť vedomý toho, že projektil, resp. jeho časti môžu zasiahnuť buď Ladislava L. st. alebo aj nezainteresované osoby nachádzajúce sa v blízkosti, keďže išlo husto obývanú štvrť. Pretože však išlo o vôbec prvý konflikt Miroslava M. so zákonom a na vzniku sporu sa spolupodieľal aj sám poškodený, uložil mu súd relatívne miernu sankciu – peňažný trest 5.000,- Sk. Aj obžalovaný aj prokurátor boli s takýmto verdiktom spokojní a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť priamo na pojednávaní.
A teraz sľubovaná výmena úloh. Prokurátor totiž podal obžalobu aj na Ladislava L. ml.(!) a to pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pretože na mieste verejnosti prístupnom mal napadnúť Miroslava M. tak, že ho mal zhodil počas jazdy z bicykla a spôsobiť mu tak poranenia s dobou práceneschopnosti vyše jedného mesiaca.
Ladislav L. ml. pred súdom vypovedal, že nemal v úmysle Miroslavovi M. ublížiť alebo vyvolať verejné pohoršenie tým, že ho napadne, nakoľko jediným jeho cieľom bolo zadržať páchateľa, ktorý postrelil jeho otca, a ktorý sa pred ním snažil ujsť. Súd zhodnotil uvedenú situáciu, ako aj situáciu, ktorá Ladislava L. ml. viedla k prenasledovaniu Miroslava M. a vyniesol vo veci rozsudok, ktorým Ladislava L. ml. v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä § 76 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne potom, smie obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na zabránenie úteku alebo na zaistenie dôkazov. Z celého konania Ladislava L. ml. totiž jednoznačne vyplývalo, že tento prenasledoval Miroslava M len z toho dôvodu, že ho chcel zadržať ako páchateľa podozrivého z útoku na jeho otca. Uvedenému nasvedčovalo to, že Ladislav L. ml. Miroslava M. dovtedy nepoznal, ako i to, že Miroslav M. skutočne unikal z miesta činu. Pri posudzovaní spôsobu akým Ladislav L. ml. zadržal Miroslava M., dospel súd k názoru, že Ladislav L. ml. tým, že zhodil poškodeného z bicykla na zem, nekonal v rozpore so zásadou proporcionality, teda že páchateľovi by nemal byť spôsobený zrejme vážnejší následok než akým on sám inému hrozil. Ladislav L. ml. totiž musel brať do úvahy to, že páchateľ, ktorého prenasleduje je ozbrojený, pričom práve zbraňou, ktorou mu počas prenasledovania hrozil krátko predtým postrelil jeho otca, a teda musel na jeho zadržanie použiť spôsob, ktorým by čo možno najúčinnejšie eliminoval hrozbu použitia zbrane voči svojej osobe. Preto súd konštatoval, že aj keď Miroslava M. napadol na verejne prístupnom mieste a spôsobil mu vyššie uvedené poranenia, nešlo o trestný čin, pretože konal v zmysle zákona.
Rozsudok je právoplatný.
_______________________________________
Z pojednávacej miestnosti okresného súdu vychádza so sklopenou hlavou starší pán ktorý bol len pred krátkou chvíľou odsúdený pre ublíženie na zdraví. Spolu s ním vychádza na chodbu mladý muž, ktorý bol v tejto veci vypočúvaný ako svedok. Ani jeden z nich však neodchádza preč, pretože obaja čakajú na začiatok ďalšieho pojednávania, kde si však úlohy vymenia - z obžalovaného sa stane svedok a zo svedka obžalovaný. Čo predchádzalo tejto kurióznej situácii a aký to má súvis so zbraňami? Posúďte sami.
Všetko sa to začína zrážkou dvoch cyklistov. Prvý z nich, Ladislav L. st., odbočuje z cesty k svojmu rodinnému domu, zabudne však dať o tom rukou znamenie, v dôsledku čoho tesne za ním idúci Miroslav M. do neho naráža a obaja sa ocitajú na zemi, našťastie bez akýchkoľvek poranení. Ak by bol každý z nich uznal, že nesie na kolízii svoj podiel viny, zrejme by nedošlo k prípadu so súdnou dohrou. Naši dvaja aktéri však majú každý svoju pravdu a tak po výmene niekoľkých nepublikovateľných výrazov nasleduje vzájomné strkanie sa a okopávanie. Ešte aj v tomto štádiu mohol každý z nich z konfliktu vycúvať „bez straty desiatky“ v zmysle stále platného – múdrejší ustúpi. Hoci boli obaja už v dôchodkovom veku, zjavne ani jeden z nich nechcel byť ten múdrejší, skôr im išlo o to, kto bude ten silnejší. Spočiatku sa zdalo, že navrch má Ladislav L. st., ktorý bol o čosi lepšie fyzicky disponovaný, avšak len do chvíle, než Miroslav M. vyťahuje z podpažného puzdra svoju legálne držanú zbraň – samonabíjaciu pištoľ ČZ 75 kalibru 9 mm Parabellum. Pre objektivitu treba povedať, že Miroslav M. nemal so sebou zbraň preto, že by bol typom „pištoľníka“, ktorý by so zbraňou najradšej aj spával. On si len, ako bývalý vojak z povolania, občas chodil zastrieľať pre udržanie kondície. Teraz však namiesto na strelnici stojí s obtiahnutou zbraňou pred domom Ladislava L. st., a pretože sa mu zdá, že zbraň v jeho ruke nezapôsobila na protivníka dosť odstrašujúco, rozhodne sa pre razantnejší postup a strieľa zo zbrane varovný výstrel. A práve tu sa dopúšťa závažnej chyby, v dôsledku ktorej sa nakoniec ocitne na lavici obžalovaných. Jeho chybou pritom nebol samotný varovný výstrel, ktorý reálne mohol ukončiť celý konflikt a umožnil by mu bezpečne sa vzdialiť z miesta činu, ale to, kam ho smeroval. Miroslav M. totiž v rozrušení namiesto do vzduchu strieľa smerom na chodník, na povrchu ktorého sa projektil triešti a jeden z jeho fragmentov zasahuje Ladislava L. st. do stehna, spôsobujúc mu hladký priestrel svalu. Ťažko povedať, kto sa zľakol viac – či Ladislav L. st. ktorý pocítil náraz do nohy a na nohaviciach zbadal zväčšujúcu sa škvrnu krvi alebo Miroslav M. vidiac výsledok svojho „varovného“ výstrelu.
Nechajme však pocity oboch mužov bokom, pretože na scénu práve prichádza syn Ladislava L.- st. – Ladislav L. ml., netušiac ešte, že o pár mesiacov bude aj on sedieť na lavici obžalovaných.
Ladislav L. ml. vybieha z domu ihneď potom ako začuje spred domu výstrel a vidí svojho otca držiaceho si krvácajúcu nohu a pred domom neznámeho muža so zbraňou v ruke. Pretože tento muž, ktorého meno sa dozvie až na polícii, nasadá na bicykel a uniká preč, presvedčí sa, či otcovo poranenie nie je vážne a keď vidí, že to otec zvláda, nasadá na bicykel a strelca prenasleduje. Miroslav M., zatiaľ krúti pedálmi čo mu sily stačia a roztrasenou rukou sa snaží zasunúť zbraň do podpažného puzdra. Nedarí sa mu to však a tak ju kladie do košíka, ktorý ma namontovaný na zadnom nosiči svojho bicykla. Vtedy aj zbadá Ladislava L. ml., ktorý sa k nemu približuje nebezpečne blízko a tak zbraň vyťahuje z košíka a namieri ňou na svojho prenasledovateľa. Ladislav L. ml. má zo zbrane i zo strelca rešpekt a tak poslušne zastane, čo využíva Miroslav M. a opätovne sa dáva na útek. Ladislav L. ml. sa však len tak ľahko nevzdáva. Udržiavajúc si bezpečnú vzdialenosť pokračuje v prenasledovaní páchateľa a čaká na svoju príležitosť. Tá prichádza, keď Miroslav M. opätovne odkladá zbraň do košíka. Vtedy Ladislav L. ml. zaberie prudko do pedálov, priblíži sa zboku k prenasledovanému bicyklu a rukou strká do Miroslava M., ktorý stráca stabilitu a padá aj s bicyklom na zem. Ladislav L. ml. zoskakuje zo svojho bicykla a odkopáva zbraň ležiacu na zemi. Hneď na to sa vrhá na Miroslava M., ktorý sa otrasený snaží postaviť, vykrúca mu ruky za chrbát a pritláča ho k zemi. Pretože celé sa to odohráva pred vrátnicou veľkého podniku, o krátku chvíľu sú už na mieste policajti z pohotovostného policajného útvaru, ktorý však Miroslava M. nezadržiavajú, ale privolávajú rýchlu zdravotnícku pomoc, pretože tento je zjavne vážnejšie poranený. V nemocnici potom zistia, že skutočne pri páde utrpel zlomeninu troch rebier a kľúčnej kosti s práceneschopnosťou vyše jedného mesiaca.
Toľkoto teda fakty a teraz môžeme prejsť k súdnej dohre celého prípadu.
Ako to už bolo naznačené v úvode článku, Miroslav M. bol prokurátorom obžalovaný z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Na súdnom pojednávaní sa bránil tým, že zbraň použil v nutnej obrane pred Ladislavom L. st., pretože hrozilo, že ho tento zbije, pričom vystrelil len tzv. varovný výstrel a teda nemieril na poškodeného a ani mu nechcel spôsobiť žiadne poranenie. Súd však jeho argumenty neprijal a posúdil jeho konanie ako vybočenie z rámca nutnej obrany a uznal ho vinným v zmysle obžaloby. Súd pripustil, že Miroslav M. mal právo použiť proti Ladislavovi L. st. hrozbu zbrane, resp. aj varovný výstrel, pretože tak chcel učiniť v zrejmej snahe vyhnúť sa stupňovaniu konfliktu. Na druhej strane však súd konštatoval, že výstrel smerom do zeme, resp. na asfaltový chodník nemožno v tomto prípade označiť za varovný, pretože bol jednoznačne neadekvátny danej situácii a lokalite. Miroslav M. totiž nemohol predpokladať, resp. ovplyvniť správanie sa odrazeného projektilu, a ako aktívny a dlhoročný strelec si musel byť vedomý toho, že projektil, resp. jeho časti môžu zasiahnuť buď Ladislava L. st. alebo aj nezainteresované osoby nachádzajúce sa v blízkosti, keďže išlo husto obývanú štvrť. Pretože však išlo o vôbec prvý konflikt Miroslava M. so zákonom a na vzniku sporu sa spolupodieľal aj sám poškodený, uložil mu súd relatívne miernu sankciu – peňažný trest 5.000,- Sk. Aj obžalovaný aj prokurátor boli s takýmto verdiktom spokojní a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť priamo na pojednávaní.
A teraz sľubovaná výmena úloh. Prokurátor totiž podal obžalobu aj na Ladislava L. ml.(!) a to pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pretože na mieste verejnosti prístupnom mal napadnúť Miroslava M. tak, že ho mal zhodil počas jazdy z bicykla a spôsobiť mu tak poranenia s dobou práceneschopnosti vyše jedného mesiaca.
Ladislav L. ml. pred súdom vypovedal, že nemal v úmysle Miroslavovi M. ublížiť alebo vyvolať verejné pohoršenie tým, že ho napadne, nakoľko jediným jeho cieľom bolo zadržať páchateľa, ktorý postrelil jeho otca, a ktorý sa pred ním snažil ujsť. Súd zhodnotil uvedenú situáciu, ako aj situáciu, ktorá Ladislava L. ml. viedla k prenasledovaniu Miroslava M. a vyniesol vo veci rozsudok, ktorým Ladislava L. ml. v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä § 76 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne potom, smie obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na zabránenie úteku alebo na zaistenie dôkazov. Z celého konania Ladislava L. ml. totiž jednoznačne vyplývalo, že tento prenasledoval Miroslava M len z toho dôvodu, že ho chcel zadržať ako páchateľa podozrivého z útoku na jeho otca. Uvedenému nasvedčovalo to, že Ladislav L. ml. Miroslava M. dovtedy nepoznal, ako i to, že Miroslav M. skutočne unikal z miesta činu. Pri posudzovaní spôsobu akým Ladislav L. ml. zadržal Miroslava M., dospel súd k názoru, že Ladislav L. ml. tým, že zhodil poškodeného z bicykla na zem, nekonal v rozpore so zásadou proporcionality, teda že páchateľovi by nemal byť spôsobený zrejme vážnejší následok než akým on sám inému hrozil. Ladislav L. ml. totiž musel brať do úvahy to, že páchateľ, ktorého prenasleduje je ozbrojený, pričom práve zbraňou, ktorou mu počas prenasledovania hrozil krátko predtým postrelil jeho otca, a teda musel na jeho zadržanie použiť spôsob, ktorým by čo možno najúčinnejšie eliminoval hrozbu použitia zbrane voči svojej osobe. Preto súd konštatoval, že aj keď Miroslava M. napadol na verejne prístupnom mieste a spôsobil mu vyššie uvedené poranenia, nešlo o trestný čin, pretože konal v zmysle zákona.
Rozsudok je právoplatný.
Naposledy upravil/-a Panzer v 17 Aug 2007, 00:36, upravené celkom 2 krát.
-
inspiring_tu
Pokúsim sa ešte niečo zosmoliť. 
Píšem najmä pre valku.cz, ale keď zvýši trochu času určite vytiahnem niektorý zo spisov a hodím to sem.
A aby som si trochu urobil reklamu, tu je pár mojich článkov na valka.cz
http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_11857.html
http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_11827.html
http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_11844.html
Píšem najmä pre valku.cz, ale keď zvýši trochu času určite vytiahnem niektorý zo spisov a hodím to sem.
A aby som si trochu urobil reklamu, tu je pár mojich článkov na valka.cz
http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_11857.html
http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_11827.html
http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_11844.html
